Dievča z neznáma

31.kapitola - Posledná šanca

Ubehol týždeň. Slizko pomaly sa vlečúci, odporný, hnusný, nepríjemný týždeň. Deň po Alexovom odchode sa u nás konala večera, kedy mali mama s Johnom oficiálne oznámiť svoje zásnuby – verejné zásnuby aj pre známych a širší okruh rodiny sa majú konať o pár týždňov, na konci mája alebo začiatku júna. Na tú našu, súkromnú večeru, boli pozvaní teta Sarah a ujo Thomas, Lizzy, starí rodičia. Vďaka veľkolepému odchodu brata večera prebiehala asi takto:

„Podáš mi prosím soľ, zlatíčko?" Stará mama sa naťahovala ponad stôl.

„Samozrejme, babi," lenivo som sa usmiala a soľničku jej podala.

„Chutí to výborne, Vanda," zalichotil ujo Thomas.

„Súhlasím," ozval sa ktosi ďalší.

„Áno, je to výborné."

„Uhm," pritakala Lizzy.

„Áno..." Trápne ticho prerušovalo len štrnganie pohárov a príboru o povrch tanierov. Večera sa napokon skončila dosť predčasne. Mama sa ospravedlnila, posťažovala si na bolesť hlavy a zmizla na vo svojej spálni vzadu na prízemí, John ich oboch ospravedlnil a v tichosti ju nasledoval. Kým som všetkých vyprevádzala a ospravedlňovala sa, Lizzy poukladala taniere a odložila ich do umývačky, potom sa už takisto ospravedlnila a ponáhľala sa preč. Toľko k rodinnému večeru.

Bol štvrtok, posledná vyučovacia hodina predo mnou a potom som mohla ísť za Dannym, ako som mu sľúbila. Po týždni si ho zase zavolali na vyšetrenia. Skúšali nejaké nové lieky, ktoré by mali upokojiť jeho srdce. Dannyho rodičia, pán a pani Collinsovci, neboli nadšení, že doktorský tím na Dannym testoval ako na pokusnom králikovi. Danny však o to stál, takže veľa nezmohli.

Sadla som si do zadnej lavice, opäť vedľa Hanny. Kým ma oduševnene oboznamovala s vývinom vzťahu Kate a podivína Rileyho z Candyville, čítala som najnovšie vydanie New York Times, ktoré mi priniesol John. Viem dobre, prečo to urobil. Snaží sa ma nenápadne namotivovať, aby som to s tou stážou nevzdávala. Zamyslene som hľadela na Miinu prázdnu stoličku v tretej lavici naľavo v triede, pod oknom. Nieže by som sa stále nebavila s Miou, po tom ako som na ňu vyletela, ale dnes nebola v škole. Štvalo ma, že sme boli posekané, tak som jej po troch dňoch od Alexovho odchodu zatelefonovala a ospravedlnila sa jej. Chrlila na mňa všetky možné slová ľútosti, a keď už bola katastrofa zažehnaná, vrátili sme sa do normálneho režimu, kedy ma zásobovala horúcimi novinkami zo sveta Providence.

Do triedy sa šuchtavo dovalila profesorky Dawsonová, cupkajúc na tenučkých opätkoch ku katedre. Postrčila si okuliare na nose a zadržala knihy pripravené vypadnúť jej z náručia. Následne si naprávala vlasy a zabránila ďalším pokusom papierov o útok na zem. Na tretí krát tomu však neubránila a všetko jej popadalo. Snažiac sa prekričať slabým hláskom smejúcich sa pubertiakov, sadla si za katedru a zhlboka dýchala.

„Denise! Denise!" kývla ku mne rukou. Krik konečne utíchol. „Hľadá ťa profesor Lonsgale, dostav sa prosím v jeho..."

„Lonsgay ťa hľadá?" precedil Matt v prednej lavici. Ešte že tu nie je Mia.

„Ouuu, Lonsgayyyy," pospevoval si ktosi.

„Držte huby!" piskľavo zakričala Dawsonová a celá trieda na ňu vyvalila oči, kde sa to v nej vzalo. „Máš ísť za ním do kabinetu. Tak bež, teraz. A my ostatní, vrhneme sa na anglickú literatúru," zatlieskala a vstala. Triedou sa niesli nespokojné hlasy. Vzala som svoju tašku a veci a pobrala sa preč. Jediný deň v roku sa Dawsonová rozhodne učiť, a presne vtedy nie som prítomná. Mám proste šťastie.