Dievča z neznáma

9.kapitola - Zoznámte sa s Kelly

Na úvod by som sa vás rada niečo spýtala: Máte radšej dlhšie časti na viac strán, alebo kratšie časti, alebo vám na tom nezáleží? :) Vyjadrite sa v komentároch, čo preferujete. Ďakujem :)

____________________________________

Roztrasenými rukami som pozbierala porozhadzované papiere a uložila ich do fascikla. Pevne som držala zväzky papierov a pobrala som sa s nimi do svojej izby. Malá lampa vrhala letmé svetlo na papiere rozhádzané po stole. Stále dookola a dookola som si čítala ten list. Musela som sa uštipnúť, či dobre vidím. Bolo tam jasne napísané „dievčatko". A k tomu ten rok.. 1997.. Prehltla som ďalšie slzy. Fajn. To ešte nič nemusí znamenať. Hlavne pokoj.

Roztrasenými rukami som hrabala v ďalších papieroch. Bolo tu veľké množstvo listov. Opäť veľa kvietkovaných, so srdiečkami. Boli založené vo väčšej obálke. Postupne som ich všetky prečítala. Väčšinou to boli listy od kamarátok. Iba dva z veľkej kopy boli od toho Marcela. Ale ani v jednom z nich nebolo nič podstatné. Stále to však úplne nechápem. Pohľad mi padol na jeden papierik. Bolo na ňom päť telefónnych čísel a k nim pripojené adresy. Pri jednom čísle boli iniciálky "M.J.". Zamyslela som sa.

M.J. .. Marcel... To by mohol byť ten muž. Chytila som do rúk mobil a vyťukala telefónne číslo z papierika. Prst som držala nad tlačidlom Volať. Na malý moment som sa zastavila, uvedomujúc si svoju nerozvážnosť. Ale čo chcem vlastne vedieť? Je mi to na niečo dobré? Ak sa aj potvrdí že.. nadýchla som sa.. že to je môj otec.. Budem sa s ním chcieť stretnúť? Stojí mi to za to? Položila som mobil späť na stôl, vystrašene hľadiac na zhasínajúci displej. Nie, nechám to tak. V prvom rade sa na to spýtam mamy. A dúfam, že bude úprimná. Papierik som ukryla do nočného stolíka vedľa postele. Hlavu som si vložila do dlaní. Strašne sa mi chcelo plakať. No stále som naivne dúfala, že je to len zhoda náhod. Že to je proste omyl. Že sa to všetko nakoniec vysvetlí. Premohla som sa a ďalej som sa pohrabala v papieroch. Našla som výpisy z nemocnice. V rukách som držala papiere z pôrodnice. Roztvorila som jeden z nich a hľadala niečo podozrivé, niečo utvrdzujúce.

Novorodenec : Denise Evans

Dátum narodenia : 17. apríl 1997, Providence

Nič. Ako rodič bol uvedený Derreck. Ale aj tak. Prečo by potom ten muž písal mame také veci? A ten rok..1997.. To je náhoda? Narodila som sa v apríli 1997. List bol napísaný.. Znova som ho vyhrabala. Dátum : 12.1.1997. V mysli som rýchlo rátala. Logicky by to vychádzalo – o pár mesiacov som sa totiž narodila ja.

Je tu aj adresa : Herardova 29. Žiadne mesto. Nič. Pokrútila som hlavou. Tieto slová... tieto listy... ma strašne bolia. Pocit, že mama podviedla môjho ocka a z toho som vznikla ja, je.. Nemám slov. Ledva premáham slzy. Neviem čo si mám myslieť. Už som to nedokázala zadržať. Proste som sa rozplakala. Toto nebude náhoda. Ľahla som si na vankúš. Uvažovala som: Ak sa to potvrdí, budem chcieť hľadať svojho pravého otca? Alebo to nechám tak?

Povedala som si, že teda počkám na mamu. Bude mať toho veľa čo vysvetľovať. Už mi bolo jedno, že na mňa nakričí za včerajšok a dnešnú noc. Toto mi musí vysvetliť. Potrebujem to vedieť. Toľko vecí by sa tým vysvetlilo, hlavne otcov hnev a nenávistné slová. Je to možné? Môže to byť dôvod, pre ktorý ma nenávidel?

Sedela som na stoličke a v pološere izby som čakala na mamin príchod. Ale ona stále neprichádzala. Minúty ubiehali a stále nič. Nakoniec som podľahla únave a ponorila som sa do prekvapivo bezsenného spánku.

***

Zazvonilo na koniec hodiny a všetci sa rozbehli na chodby. Máme obedovú prestávku a s Miou, Hannou a Kate sme si sadli za jeden zo stolov na školskej terase. Snažila som sa sústrediť a zapájať sa do rozhovoru. Mysľou som sa však neustále vracala k včerajšku. Čakala som mamu, ale tá neprichádzala. Keď som sa ráno dolámaná po noci strávenej sedením na nepohodlnej stoličke zobudila, mama ešte stále nebola doma. Predsa mi v sobotu vravela, že víkend strávi s Johnom. Ale prečo potom písala, že do hodiny bude doma? Musím sa s ňou porozprávať. O tom, čo som čítala. Nedáva to zmysel.