Pohľadom som behala z jedného na druhého. Všetci boli ticho a pozerali na mňa. Srdce mi bilo až v krku a začali sa mi triasť ruky.
"Ehm.." Louis si odkašľal a tým mi dal najavo, že mam vypadnúť. Venovala som mu pohľad a chystala som sa odísť.
"Sam? Vrátila si sa?" opýtal sa nadšene Niall a pribehol ku mne. Hneď ma objal.
"Ehm..nie, nevrátila." mierne som ho od seba odtlačila a on sa zamračil.
"Ako to že nie? Kam by si šla?" opýtal sa a ja som ešte stále cítila na sebe pohľad ostatných.
"Prišla som si len po veci." povedala som a ukazala som na kufor, ktorý som zvierala v ruke. Pohľadom som prešla na ostatných a videla som Harryho, ako sa mračí. Rýchlo som odvrátila pohľad.
"Do Írska?" opýtal sa Zayn a tváril sa pochybovačne. Mierne som sa zamračila.
"Áno." prikývla som.
"A nezostaneš aspoň na chvíľku?" chytil ma Niall za ruku.
"Myslím, že to nie je dobrý nápad. Mala by som ísť. Zbytočne si platím hotel, keď tam nie som." povedala som nervózne a rukou som si prešla po vlasoch. Bola som nervózna z toho, ako sa na mňa dívali.
"Ty bývas v hoteli?" opýtal sa Zayn.
"Áno. Takže idem." usmiala som sa na Nialla a otočila som sa ku dverám, kde ešte stále stáli ostatní. Spravila som prvý krok a oni ustúpili. Jediný kto zostal stáť na svojom mieste bol Harry. Telo sa mi roztriaslo a srdce splašene bilo.
"M-môžem?" povedala som a ukázala som na dvere za ním. No on sa ani nepohol. Bol ticho a stále na mňa iba bez výrazu pozeral. Pohľadom som chcela poprosiť ostatných, aby mi pomohli, no tí tu už neboli. Pohľad som znovu uprela do Harryho krásnej tváre. Jeho sánka sa raz za čas napla, no pohľadom neuhol ani raz.
"Harry, musím ísť." povedala som už trochu naštvane. Nepáčilo sa mi, ako sa na mňa díval. Nepáčilo sa mi to ticho, ktoré tu vládlo. A najviac sa mi nepáčilo, že sme tu boli sami.
"Už prešiel týždeň Sam." povedal potichu a ja som sa zhlboka nadýchla.
"Ja viem Harry." povedala som pevne. Nemohla som mu dať najavo, ako ma toto všetko ničí.
"Nechýbam ti?" opýtal sa a jeho tvár bola zase bez emócií.
"Nie." zaklamala som. Samozrejme, že mi chýba. A ako moc!
"Naozaj?" opýtal sa a priblížil sa ku mne až úplne blízko.
"N-naozaj." Jeho ruka sa dotkla môjho líca a ja som sa striasla.
"Tak prečo sa tak chveješ? Prečo ti tak rýchlo búši srdce? Prečo zrýchlene dýchaš, keď sa ťa dotknem?" hovoril a palcom mi hladil líce. Jeho tvár sa stále približovala a ja som sa začala triasť ešte viac.
"Nerob to Styles." zavrčala som, keď jeho pery boli už iba malý kúsok od tých mojich. No on ma neposlúchol. Jeho pery sa obtreli o tie moje a následne sa na ne prisal. Ten pocit cítiť jehi pery na tých mojich bolo niečo úžasné. Zase ten pocit. Nádherný pocit. Náš bozk sa prerušil, až keď sa do naších pier primiešalo niečo slané. Až potom som si uvedomila, že vlastne plačem. Harry sa na mňa pozrel a chcel mi slzy zotrieť, no ja som ho zastavila.
"Toto už nikdy neurobíš." vražedne som sa naňho pozrela. Schmatla som do ruky môj kufor a čo najrýchlejšie som vyšla von z vili. Prekvapilo ma, že za mnou nešiel. No iba som pridaka do kroku a pokúšala som sa stopnúť si taxik. Slzy mi ešte stále tiekli po tvári a nedali sa zastaviť. Prečo tam prišli? Prečo som sa s nim musela stratnúť? A prečo som ho nechala, aby ma pobozkal? To už nikdy nemôžem dopustiť. Nemôžem byť s Harrym a musíme sa s tým obaja zmieriť. Uvedom si to Sam! A pripomeň si Paulove slová. Robíš to pre dobro jeho a chalanov.
Konečne mi nejaky taxík zastavil a ja som okamžite nastúpila. Vodičovi som nadiktovala adresu a mierili sme na hotel.
*******
"Je... Ahoj Sam. Kde si bola celý týždeň?" opýtala sa ma Bayle, keď som si k nej v škole prisadla.
"Potrebovala som oddych." slabo som sa na ňu usmiala.
"Nechcem sa v tom vŕtať, možno ti to je nepríjemné.." začala a ja som hneď vedela na čo naráža. "Je pravda, že si sa s Harrym rozišla?" povedala, čo som čakala.
"Áno... Je to pravda." slabo som prikývla a radšej som odvrátila pohľad, aby som sa nerozplakala.
"Je mi to ľúto. Boli ste spolu zlatí." povedala a chytila ma za ruku. Iba som sa na ňu slabo usmiala a sklopila som zrak.
"Kde teraz bývaš?" opýtala sa ma po chvíľke.
"V hoteli. Pokým si niečo nenajdem." mykla som plecom a vytiahla som si z tašky zápisník a pero.
"Takže teraz vlastne nemáš kde bývať?" opýtala sa a ja som sa na ňu pozrela.
"No, v podstate ani nie." zamračila som sa a nervózne som sa hrala s prstami.
"Hm, viem že to asi bude znieť šialene, ale nepresťahovala by si sa ku mne? Mám väčší byt a už dlhšie si hľadám nejakú spolubývajucu." povedala s vážnou tvárou a ja som prekvapene nadvihla obočie.
"Vážne?" povedala som prekvapene.
"Áno, bude nám spolu fajn nie?" drgla do mňa veselo lakťom a ja som sa zasmiala.
"Myslím, že to beriem." zasmiala som sa. Bola som nadšená, že mi toto Bayle ponúkla. Fakt som prežívala už krízovu situáciu. Na hoteli sa mi rozhodne nepáčilo.
*********
"Tu bude tvoja izba. Dúfam, že sa ti bude páčiť." povedala s úsmevom Bayle a zaviedla ma do menšej izby s balkónom. Síce nemala kúpeľňu, ale vyhovovala mi.
"Na to, že si tu bývala sama je to dosť veľký byt." povedala som, keď sme spoločne vykladali moje veci do skrine.
"Hej, ja viem. Ale rodičia na tom trvali. Vraj keď už som sa rozhodla od nich odsťahovať, potrebujem aspoň poriadny byt." povedala a usmiala sa.
"Takže tento byt ti kúpili rodičia?" opýtala som sa a uložila som posledné tričko do skrine.
"Hej." prikývla.
"Chcela by som si nájsť nejakú brigádu. Musím za niečo platiť aj byt a všetko." povzdychla som si a sadla som si na posteľ.
"Rodičia ti peniaze neposielajú?" tiež si prisadla.
"Nie. Nechcem od nich. Chcem si vystačiť sama. Chápeš nie?"
"Hmm... Ak by ai chcela, môžem ti nejakú robotu dohodiť." usmiala sa na mňa a ja som ju od radosti chcela vybozkávať.
"Naozaj?" povedala som nadšene.
"Jasnečka." povedala veselo. "Ale zase si nemysli, že to bude niečo extra. Minulí týždeň ma volali robiť do Starbucksu. Myslím, že by to malo byť ešte voľné. Ak chceš, môžem sa im ozvať."
"To by bolo od teba veľmi mile Bayle. Ďakujem moc." povedala som a pevne som ju objala. Toto dievča poznám chvíľu a už toľko pre mňa urobila.
"Čo keby sme si dnes niekam vyrazili?" usmiala sa na mňa, keď som ju pustila z môjho pevného zovretia.
"No...nemyslím si, že je to dobrý nápad. radšej nie." pochybovačne som sa na ňu pozrela a zahryzla som si do pery.
"Prečo nie?" nadvihla obočie.
"Oni nevedia, že som tu." Vydýchla som a zvalila som sa na posteľ.
"Ako to, že nevedia?" pridala sa ku mne.
"Jednoducho nevedia. Myslia si, že som v Írsku. A tak je to lepšie. Nechcem riskovať, že by ma tu videli. O dva týždne odchádzajú do Ameriky, kde budú dva mesiace, takže to musím nejako ešte tie dva týždne vydržať." Povzdychla som si.
"To ani Niall nevie?" opýtala sa šokovane.
"Je to takto lepšie." Prehltla som guču, ktorá sa mi tvorila v krku a slzy som zahnala niekam preč.
"Ako myslíš. Nebudem ti do toho kecať." povzdychla si a zodvihla sa z postele. "takže, keď dnes nejdeme na žiadnu žúrku, spravíme si večer doma okey?" povedala príjemným hlasom a ja som nadšene prikývla.
Harry
"No tak Niall, zavolaj jej!" hovoril som Niallovi už asi tretí krát. O dva dni máme tu v Londýne prvý koncert z Take Me Home a ja chcem aby tam bola. Musí ťam byť.
"Dobre... ale zavolám mame." povedal otrávene a vytiahol si mobil. S nadšením som ho pozoroval a netrpezlivo som čakal.
"Ahoj mami." zrazu sa z otporného a otravného Nialla stal sladký synček. Bože.
"V Piatok máme v Londýne prvý koncert. Prídu tam aj rodiny chalanov a ja som chcel, či by ste neprišli. Ty, ocko....Sam..." povedal jej meno a pozrel sa na mňa pohľadom ´si spokojný?´
"Áno... a čo na to Sam?" hovoril. Chvíľku bolo ticho a on sa mierne mračil.
"Aha...no tak sa jej potom spýtaj...Zavolám? Dobre, zavolám jej. Maj sa mami. Ľúbim ťa. Áno, pozdravuj doma." Zložil a pozrel sa na mňa.
"Nie je doma. Vraj šla niekam von." pokrčil plecami a zrak upriamil do mobilu.
"Niekde vonku? Kde? S tým jej Ryanom? Nebodaj Dereckom?" vysypal som zo seba naštvane.
"Ukludni sa Styles. Vravela že je u kamarátky." Pretočil očami.
"Aha.. ešte lepšie. U Molly nie? Iné kamarátky tam nemé." rozhodil som rukami. Do šľaka! Prečo som ju nechal odisť! Mala zostať tu, pod mojim dohľadom. Nedokážem zniesť, že je možno s nejakým iným chlapom ako so mnou. A čo sa týka jej starých kamarátok mám tiež strach, že sa dostane do toho, čo kedysi. Ublížila ti Styles! Zlomila ti srdce, surovo ti dala kopačky a povedala, že ťa nemiluje! A ty sa o ňu bojíš?! Hovorilo moje podvedomie, no ja som iba rýchlo pokrútil hlavou.
"Zavolaj jej." povzbudil som ho.
"Veď obre, dobe!" pokrútil hlavou a mobil priložil k uchu.
"Daj to na reproduktor nie?!" vykríkol som a on sa až strhol. Divne sa na mňa pozrel a zapol ho. Telefon zdvihla až po niekoľkých sekundách mučivého čakania.
"Ehm.. Ahoj." počul som jej hlas a mne sa po tele rozliali zimomriavky. Jej sladký hlas bol ako pohladenie na duši. Bože, čo som si to tu nahováral, že ju mám nenávidieť? Nedokážem to. Milujem ju nadovšetko.
"Ahoj Sam. Kde si? Mama mi vravela, že si u nejakej kamarátky." povedal Niall.
"Ehm...no..Hej, áno som. Prečo? čo potrebuješ?" zdá sa mi to, alebo znela nervózne?
"V Piatok máme v O2 aréne koncert. Však prídeš sestrička." povedal a vyškeril sa. Neviem čo sa tu rehoce. Toto je velice vážny telefonát. Chvíľku bolo iba ticho, no potom sa ozvala.
"No...to neviem. Asi...asi nie." povedala a ja som si sklamane povzdychol.
"Prečo nie? Je to kvôli Harrymu?" povedal a ja som sa naňho bleskovo pozrel.
"Nerieš to Niall. Neviem či prídem, prepáč. Niečo tu mám a nevyhovuje mi to. Maj sa, Ahoj." povedala a zložila. Sklamane som sklonil hlavu a rukami som si začal masírovať spánky. Takže to znamená, že ju už neuvidím do konca turné? Možno keď budeme v Írsku, ale pochybujem, že b prišla na náš koncert, aj keď je tam jej vlastný brat. Poďakoval som Niallovi a s nepríjemným pocitom som šiel do svojej izby, kde som sa zvalil na posteľ a hľadel som do stropu.
Prečo ma takto ničí? Ani si nevie prestvaviť, ako mi to všetko ubližuje. Viem, že by sme to spolu zvládli. Určite by sme to spolu zvládli a nič by nás nerozdelilo. Nesmelo. Ale ona odišla a všetko je fuč. Všetko pokazila. Asi by som sa mal zmieriť s tým, že už je koniec. Už ju nezískam spät. Uvedom si to Harry, nemiluje ťa! Sama ti to povedala.
***************
Koncert
"Ahoj mami. Som rád že ste prišli." uvítal som sa s mamou veľkým objatím ešte pred tým, ako sme mali vystúpiť na p´dium. Je to náš prvý koncert, ktorým odštartujeme Take Me Home Tour a je to pre mňa moc dôležité.
"Ahoj Zlatko. Nemohli sme si to nechať újsť. Som na teba pyšná." Dala mi bozk na čelo a ja som sa na ňu usmial. Miloval som moju mamu.
"Ahoj Harold." pootočil som hlavu a uvodel som tam stáť moju sestru.
"Gemma." povedal som nadšene a hneď som ju objal.
"Držím palce." Povedala, keď som ju pustil.
"Ďakujem vám. Dúfam, že si to užijete." obom som venoval žiarivý úsmev a potom som sa pobral späť do šatne. Cestou som videl Nialla, ako sa objíma s jeho mamou a otcom, no Sam medzi nimi nebola. Nerozmýšľaj nad ňou! Nerozmýšľaj nad ňou!!
Chcel som ich ísť aspoň pozdraviť, ale...neviem. Nedokázal som to. Určite ma musia vnímať hrozne, keď kôli mne ich dcéra tak trpela. Nerpíjemne štípanie očí som zahnal a šiel som do šatne. Sadol som si na veľkú kožennú sedačku a hľadel som pred seba. O chvíľku došiel aj usmiatý Niall.
"Neprišla, však?" opýtal som sa ho a všetci na mňa pozreli.
"Nie." pokrútil Niall hlavou a aj on sa tváril smutne. Odvrátil som od nich pohľad a zahľadel som sa na mobil, ktorý mi ukazoval novú správu.
O chvíľku prídem Harry. Mám menšie meškanie, pokazilo sa mi auto. :/ Dúfam že sa nehneváš. Teším sa na teba. -Rose
Nie, v pohode. Len sa ponáhľaj, koncert o chvíľku začne :) -Harry
Áno, pozval som Rose. Je to moja kamarátka, tak čo? Istým spôsobom mi trochu nahrádza Sam. Síce to nie je ona, ale snažím sa k nej správať ako ku Sam. Je to moja Sam číslo 2.
Sam
Bože, robím chybu. Veľkú, veľkú chybu! Práve som nasadla do taxíka a mierim do O2 arény. Jenoducho som nemohla prihať ten fakt, že som v stredu videla Harryho posladný krát pred tým, než odíde na turné a ja ho uvidím asi až o sedem mesiacou. Tá predstava bola hrozná.
Hneď som ma taxík dozviezol, zaplatila som a rýchlim krokom som šla dnu. Koncert by sa mal začať o desať minút. Prišla som k veľkému chlapovi, ktorého som poznala.
"Ahoj Samantha." usmial sa na mňa jeho žiarivo bielymi zubami. Síce vyzeral zastrašujúco, predsa to bol ochrankár, mal veľmi dobré srdce. Spoznala som ho, keď som tu bola pár krát s Harrym na skúške.
"Ahoj." usmiala som sa naňho.
"Ideš sa na tých bláznov pozrieť?" opýtal sa veselo. Bol asi o dve hlavi vyšší.
"No, asi to tak bude." tiež som sa zasmiala, no tým som len chcela zahnať moju nervozitu.
"Tak poď. A uži si to." otvoril mi dvere, kadiaľ chodila iba rodina, chalani a nejaký tí VIP hostia. Usmiala som sa naňho a šla som dnu. Šla som dlhšou chodbou a potom som zabočila. Ocitla som sa na volnejšom place a vedľa sa tlačilo kopu vrieskajúcich fanúčišok. Trochu ďalej som uvidela mamu a ocka, ku ktorým som sa vybrala. Obzrela som sa na druhú stranu, no tam som uvidela, čo ma neskutočne zarazilo. Usmiatého Harryho objímajúceho ešte šťastnejšiu Rose...
NOVÁAAA! :D Tak, čo si o tom myslíte? :D dnes sa nebudem rozpisovať, nemám čas! :D Takže prosím, rozpíšte sa vy v komentároch :d čo si myslíte o Sam, o jej novom živote a čo si myslíte o Harrym a Rose? :) Prosím, Komentáre a Vote nesmierne potešia :) *Domie*