[z pohľadu Jakuba]
Zišiel som dole po schodoch a vošiel do kuchyne. Otvoril som chladničku a vybral z nej vodku a poriadne som na napil. "To bolo trochu tvrdé nemyslíš?" spýtal sa ma Lukas. "Nestaraj sa do toho!" odbil som ho. "Nebuď naj*baný, dobre? Je to aj jej boj a má právo ísť s nami." povedal Lukas. "Aby ju a maličké odj*bali? To nemyslíš vážne!" nasral som sa. "Ona nie je hlúpa! Ešte ju dobre nepoznáš!" povedal Lukas. "Lebo ty ju poznáš, nie?" spýtal som sa, no Lukas neodpovedal, lebo bolo počuť, ako Demi schádza dole. Vzal som kufor, naložil ho do auta. Dominika bez slova nasadla, pripásala sa a ani sa na mňa nepozrela. Strašne ma to mrzelo, ako som na ňu kričal, ale musím ju chrániť. Sadol som za volant, naštartoval a vyrazili sme.
"Ocko!" skríkla Demi a hodila sa otcovi okolo krku. "Ahoj, dievčatko moje." povedal jej otec láskavo. "Dobrý deň." pozdravil som sa. "Ahoj Jakub. Tak ako žiješ?" spýtal sa ma. "Ujde to a vy?" spýtal som sa. "Tiež tak. Tak poďte ďalej." usmial sa. "Ja už musím ísť. Demi vás chcela vidieť, tak som ju priviezol." povedal som a vybral z kufra batožinu. "Aha, no škoda že nemôžeš zostať. Nechám vás rozlúčiť. Tak sa drž." povedal, potriasli sme si rukou a on vzal kufor do domu. Podišiel som k Demi a šiel som ju pobozkať, no odtrhla sa odo mňa. Zabolelo ma to. "Milujem ťa!" povedal som s veľkou hrčou v hrdle. Ona sa otočila a zatvorila mi dvere pred očami. "Milujem!" povedal som si v duchu, nasadol do auta a šiel ešte po Lukasa.
"Som späť!" oznámil som Lukasovi. "Poď hore." zakričal . Vyšiel som po schodoch hore, vošiel do jeho izby a dobre že mi oči nevypadli. Na posteli mal pohádzané zbrane. "To odkiaľ máš do p*če?" spýtal som sa. "O to sa ty nestaraj a vyber si niečo." povedal. "Hmm, vezmem si malý revolver a brokovnicu." vzal som ich a obkukával som ich. "Niečo nie je v poriadku?" spýtal sa ma Lukas. "Nie, všetko ok." povedal som a Lukas mi hodil náboje. "Dík." povedal som. "Môžme vyraziť." usmial sa Lukas. Nasadli sme do auta a vyrazili sme.
[z pohľadu Lukasa]
"Tak, kde nájdeme toho potkana?" zavrieskol Jakub na chlapa, ale on neodpovedal. "Keď to nejde po dobrom, pôjde po zlom." povedal a vrazil mu. Chlap bol stále ticho. "Do p*če!" skríkol Jakub a udrel ho ešte raz. "Toto nemá zmysel." zadržal som Jakuba, keď išiel znova udrieť. "On nám nič nepovie. Kašlime naňho, nájdeme si ho aj sami." povedal som, namieril zbraň a vystrelil som. Chlap bez dychu spadol na zem. Bolo po ňom.