Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Koniec dobrý, všetko dobré

Percy sa sklonil s napätím nad Annabeth a pozrel na ostatných Tábornikov obkolesených okolo nej. Niektorí boli mladší a uznávali ju ako mocnú a chytrú bojovníčku.
Percy nemohol s fľaškou od Aryanny sklamať. Záviselo na ňom viac ako jeho šťastie. Celý tábor by veľmi utrpel, keby Annabeth umrela.
Tak prosím, zašepkal si pre seba Percy a otvoril fľašku. Svetlomodrá tekutina v nej začala pomaly ako sliz letieť do vzduchu a Percy prekvapený týmto javom sa ju jeho vodnou mocou snažil pripevniť späť k zemi. Tekutina ho našťastie poslúchla a vo vzduchu urobila veľký oblúk, ktorý vyzeral ako dúha.
Otočila sa späť k zemi a automaticky sa vliala do Annabethinych úst akokeby hneď vedela, čo je jej úlohou.
Na Annabeth zasvietilo slnko a pod jej lúčmi otvorila oči. Začala dýchať a do líc sa jej vrátila zdravá farba. Pretrela si oči a zívla. Keď si uvedomila pozorujúcich ľudí okolo seba, povedala: "Čo tu pre bohov robíte?" Zamračila sa a preskenovala všetky tváre.
"Percy", nadšene zvolala a potom zmetene dodala: "Čo sa stalo? Väčšinou si všetko perfektne pamätám, no teraz mám okno."
"Neboj. Všetko ti vysvetlíme", upokojil ju s úsmevom Jason.
Všetci okolo nej sa až príliš usmievali a Percy ju dokonca aj objal.
Keď už chcela vstať, nevedel sa od nej odtrhnúť.
Keď videla všetko okolo seba, zatočila sa jej hlava a tak ju Percy pridržal.
Spoločne šťastné odkráčali do Tábora polokrvných.

Koniec.. "

"Koniec!? KONIEC!? Ako môžeš povedať, že koniec? Príbeh, ktorý nám po večeroch rozprávaš predsa nemôže mať takýto koniec!"
"Áno, čo keby na Tábor polokrvnych ešte padol meteorit a polobohovia by sa znova museli premenit na bohov, a aaa..."

"A aa, čo? Čo si vy dvaja ešte nevymyslíte?", zasmiala sa Annabeth nad grimasami.
"Naviac, čo chcete viac? Toto je proste koniec príbehu. Tábor už dávno nikto silný nenapadol a polobohovia, ako ste si mohli na našom výlete všimnúť ho celý prestavali", doplnil Percy a chytil Annabeth na pleci. Sedela na stoličke pri posteliach ich dcéry a syna.
"Aaaa, ja sa už proste neviem dočkať zajtrajška", hodila sa na posteľ malá Sally a energicky sa zavŕtala do periny.
"Tábor, ale nebude len náš oddychový raj, Sal. Máme sa tam hlavne naučiť brániť keby sa niečo stalo mame a ockovi", napravil ju Erin, ktorý tiež sedel v susednej posteli pri lampe. Pozrel na ňu a na mamu spoza rámu knihy, ktorá bola pomaly väčšia ako on sám.
"Už si ťa hneď viem predstaviť, Eričko", vysmiala sa mu Sal, "určite budeš zase sedieť pri svojich kamošoch z Athéninho zrubu s vašimi knihami, rozumradovými kecami a učením sa", povzdychla,
"Veď ty ani nedokážeš vydržať deň bez knihy."
Erin sa na ňu zamračil a zaplasol knihu: "Načo by mi to bolo? Veď sa pozri na seba. Nikdy si ani knihu neotvorila a stále máš na sebe nálepku dyslekticky s ADHD a kto vie ešte čo. Ja to, narozdiel od teba a vďaka knihám prekonal."
"Čo tým chceš povedať? ", naštvala sa naňho Sal.
"Že si dosť hlúpa keď ma ohováraš a mala by si sa tiež snažiť!", zazrel na ňu.
"Hm!", obidvaja sa naštvane odvrátili a zalomili rukami.

Annabeth mala chuť konečne stráviť jeden pokojný deň so svojimi deťmi, keďže sa v práci v poslednom čase šla pretrhnúť.
Malo jej ale hneď od začiatku byť jasné, že také jednoduché to nebude. Jej deti sú samozrejme podobné polobohov a polobohovia znamenajú pre rodičov katastrofu plnú vybuchujúcich prekvapení a naštvaných listov od riaditeľov.
Annabeth sa preto len usmiala, vstala so stoličky a tiež zalomila rukami.

"Obidvaja sa okamžite upokojíte a usmejete sa na seba", povedala pomaly a nebezpečné.
Mala síce úsmev na tvári, ale jej zvrásnené čelo prezrádzalo niečo iné.
Sal aj Erin zmrzli a vystrašene sa na seba pozreli.
"Tak!? "
"Áno! ", obidvaja sa nasilu usmiali a otočili sa k sebe.
Aj Annabeth sa pyšne usmiala na Percyho.
Z jeho tváre sa dalo čítať že na takéto chvíle je zvyknutý a že Annabethin hnev pozná až príliš dobre.
"Dobre decká", odkašľal si, "Od zajtra budete mať pohotovostný režim. Budete v tábore nový a bude sa od vás veľa očakávať. Tak sa snažte! A hlavne si to užite a spoznajte nových priateľov", usmial sa aj Percy.
"Takéto priateľstvá s malým polobožským tajomstvom trvajú najdlhšie a sú najúprimnejšie. "