Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Matka Eurynomé! Zasahuje?

Skoro všetci táborníci, okrem Annabeth, sledovali pozoruhodné kúzlo, ktorým Sybille väznila a porážala Šivu. Malý medveď vrčal a pazúrmi a zubami trhal Šivovo telo, ktoré sa vnútri hviezdneho valca pokúšalo regenerovať.
Toto kúzlo však bolo dosť vyčerpávajúcej a tak už dobre dobitá Sybille, stála na nohách len vďaka podpore a opore táborníkov.

Annabeth zatiaľ zobrala svojich súrodencov a povedala im: "Ďakujem za pomoc. Aténa mi dávala v poslednom čase dosť práce a tak som si myslela, že ho dokážem poraziť sama.
No.
Mýlila som sa. Evidentne sme ho museli oslabiť všetci spoločne."
"Áno!", zvýskla Lucy a objala Annabeth, až jej biele vlasy zasvišťali vo vzduchu.
"Aténine deti musia držať spolu", usmiala sa Raven.
"A aj celý tábor", prehodila si dlhé vlasy Bea.
Kaneki s Milom a Neesanom sa len usmiali.

"Ešte nie je koniec!", zakričal Šiva a pretrhol hviezdny valec, čo ho odklopoval.
"Nejaký Malý medveď ma nemôže premôcť. Aj keď si to odhadla správne Sarasváti. Zemný bohovia ako ja neznášajú vzdušnú, nebeskú, či božskú mágiu", zafučal Šiva a regeneráciou doplnil energiu.
"To nie", zašepkala vystrašene Sybille. Bolo vidieť, že ju predchádzajúci boj vyčerpal a že už nemá žiadny plán na porazenie Šiva.
"To bolo skoro moje najsilnejšie kúzlo", zastonala s vedomím, že jej najsilnejšie kúzlo už použiť nemôže.
Šiva sa víťazoslávne usmial a nechával si pomocou jeho lepkavej čiernej hmoty dorastať božiu výšku, ktorú vďaka hviezdam stratil.
Obnovoval aj ruku a pár prstov na nohe, ktoré zase stratil pri boji so Sybille.
"Ani by ma nenapadlo ťa podceniť Sarasváti, kráľovná bohov. No, musíš uznať, že v ľudskom svete nemáš toľko sily ako v tom Brahmovom", zasmial sa Šiva.
"Ak už Zem vážne nemá žiadneho silnejšieho súpera, máte pár posledných chvíľ pred apokalypsou, ktorú spôsobím!"
Šiva natiahol ruky k oblohe a s víťazoslávnym úsmevom sa spustili na zem veľké kvapky dažďa.
Všetky vlasy, okrem Percyho, v okolí zmokli, spolu aj so zbytkom tela.
Začalo sa obrovské hrmenie, z ktorého sa aj Vládcovi bleskov Diovi zježili fúzy. Polobohovia nasadili zúbožené a ustráchané výrazy, keď uvideli prvý obrovský blesk. Bol hrubý a skoro trafil aj zem, ktorá už bola vďaka dažďu celá mokrá.
Oblohe sa evidentne blesky zapáčili, lebo za prvých nasledoval aspoň ďalších tucet, ktoré triafali budovy a kríky.
Samotná zem sa pod nohami polobohov triasla od strachu pred búrkou a bleskami.

Polobohovia však spozorovali že po čase blesky ustávajú.
Zrazu sa však na oblohe objavila nejaká čierna postava.
"Je to mimozemšťan!", zvolal Neesan.
"Určite je to drak", prikývol Percy.
"Mimozemšťan!", pozrel sa naštvane na Percyho Neesan.
"Drak", naštvane mu odpovedal Percy.
"Mimozemšťan, mimozemšťan, mimozemšťan...."
"Drak, drak, drak.."
"Zemšťan, mšťan, šťan, šťan!"
"Drak, trak, rak, rak, kvak, kvak!"
"Šťan a kvak?", postavila sa medzi nich Annabeth. Podvihla jedno obočie a začudovala sa nad ich skomoleninami.
Percy a Neesan sa rozrehotali.

Postava medzitým chytila koniec blesku, vďaka ktorému pristála na zemi s takou silou, že sa musela podopreť kolenom a päsťou. Tou postavou bola žena s dlhými čiernymi vlasmi vejúcimi vo vetre a v daždi búrky. Mala na sebe dlhý kabát a elegantné čižmy. Udatne zdvihla svoju hlavu k polobohom a prehlásila: "Sľúbila som Vám, že keď ma budete potrebovať prídem aj so samotných pekiel, aby som vám pomohla!!"
Niektorí polobohovia na seba nechápavo pozreli, no Annabeth, Lucy, Neesan a jeho súrodenci, a pár ďalších polobohov si spomenulo a vykríklo: "Matka Eurynomé!"
Eurynomé pri výkriku svojho mena vystrela päsť do vzduchu a tiež zakričala. Otočila sa čelom k Šivovi a nechala táborníkov zakričať spolu s ňou ich bojový pokrik plný spolupráce, nevzdávania sa a odhodlania vytrvať.
"Neviem, čo si zač príšera!
A je mi úplne jedno, či si boh či človek, dobrý alebo zlý! Ublížil si táboru, na ktorom mi záleži.
Budeš trpieť!!", povedala smrteľne vážne a vyzliekla si kabát, pod ktorým mala čierne tričko.
S nadľudskou rýchlosťou vyskočila na Šivov hrudník.
Bola šikovná a ohybná ako veverička. Liezla po Šivových končatinách a spôsobovala, čo najviac škody. Testovala koľko jeho telo vydrží a koľko mu trvá regenerácia, aby mohla vymyslieť plán a štýl svojho útoku.
Šiva švihol rukou, Eurynomé si to okamžite všimla a z hrudníka odskočila na ruku. Šiva sa znova zahnal, no tentoraz Eurynomé urobila slato vzad a pristála rovno na zemi.
Dala ruky vbok a začala premýšľať nad stratégiou.

"Myslíš, že váha?", zašepkal Percy Annabeth.
Eurynomé to hneď zachytila a naštvane mu odpovedala: "Ja premýšľam, ty... Uh!"
"Uh?", začudoval sa Percy a Annabeth zasvietili oči: "On je predsa chaluhový mozoček!"

Šiva znehybnel a bolo vidno ako je z nej nervózny. Eurynomé mu znova venovala plnú pozornosť a sústredený, strašidelný pohľad. Nakoniec však zhodnotil situáciu aj on a usmial sa: "Neviem prečo by ma takáto malá bohyňa mala ohroziť."
"Nevieš?", zaškerila sa aj ona a zahnala sa po Šivovi s rovnako monštróznou silou ako Sybille.
"Ja ti ten dôvod hneď dám!"
Šivu odhodilo o pár metrov ďalej.
"Kde si? Neviem ťa nájsť? Že by si to už vzdal?", zasmiala sa Eurynomé, keď sa Šiva zviechal zo zeme.
Utrel si krv z pusy.
"Vy!", povedal naštvane, "Malé bohyne by nemali zasahovať! Neporazíte ma!"
Šiva sa rozhodol, že už nikoho nebude šetriť a keď sa k nemu nechcú pridať, tak ich radšej vyhladí. Potom už bude mať konečne kľud. Bude vládnuť svojmu svetu tmy a temnoty na večnosť...

Tento príbeh má zase len nejakých 800 slov, no sľúbujem, že nabudúce dám aj tisícku. Chcela som do tejto kapitoly dať ešte viac no nakoniec sa pokračovanie dozviete až v ďalšej :D ale dám ju určite cez budúci týždeň ;)
..teda aspoň dúfam..uuh, tie dni idú akosi strašne rýchlo ak bývate v škole každý deň aj do tretej -_- potom už fakt na nič nemám čas... A vy ako? :D
PS: Pesnička má super rytmus :3