Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Knihomoly Giro a Annabeth

Ráno sa Opal zobudila, zamrkala a uvidela vedľa seba Gira. Obaja ležali na posteli a keď sa zobudila, začali sa na seba pozerať.
"Bré ráno", pozdravil.
"To je pekne debilné", odzdravila, posadila sa a popozerala sa po okolí.
"Velanie asi nebude nadšená keď zistí, že som spala v topánkach. Naviac s...", chcela povedať s tebou, no keď si to uvedomila, znelo by to čudne. "Čo sa vlastne včera stalo? Pamätám si, len že som zakopla. To preto sa po proroctvách nemá šliapať milión-päť schodov do veže. Grr, schody! Starý nepriateľ."
Giro ju zatiaľ posmešne sledoval a keď skončila s nadávaním na schody, vysvetlil jej, že zaspala a držala sa ho ako kliešť, a tak ostal.
"To je len dobre", povedala panovačne a dala ruky v bok.
"Mimochodom", posadil sa na kraj postele, "Spomínala si, že tu ešte stále pracuje Velanie, že?"
"Hej. Samozrejme, prečo? Nemám dôvod ju vyhodiť", začudovala sa Opal a šla si vybrať do šatníka nejaké nové oblečenie.
"Nechceš sa prezliecť?", zvolala na Gira,"Mal by si mať oblečenie v tvojej starej izbe, pamätáš?"
Giro prikývol a prešiel popri Opal k dverám. Ona si ho ešte striktne prehliadla a nakoniec zvolala: "Máš nejaké tmavšie vlasy, než si pamätám. Neboli červenšie? Prečo sú čierne?"
"Nemala si kedysi bielu pleť?"
"Pravda", usmiala sa a ešte zvolala: "Vidíme sa za chvíľu. Máme ešte o čom diskutovať. Prídem za tebou do izby."
Giro len otvoril dvere a zabuchol.
"Príjemná odpoveď", zafufňala Opal a vyberala si raňajkové oblečenie.

Giro zatiaľ prešiel po schodoch do priestranného vestibulu odkiaľ mohol kľudne odísť hlavnými dverami. Mohol sa aj rovno vydať na raňajky. Alebo radšej zamieriť do svojej izby. On však radšej šiel do knižnice.
Bolo to jeho najmilšie miesto odkedy si pamätal.
Vošiel teda starými drevennými dverami do miestnosti ohraničenou rôznymi policami preplnenými knihami.
Zavrel dvere a rozbehol sa k jednej polici, až za ním zavial plášť a odhalil modrú košeľu a čierne nohavice s čižmamy.
Zobral do rúk svoju obľubenú knihu, klesol na zem a začítal sa. Na druhej strane police pomaly dýchala postava, ktorá tu nikoho nečakala.
Annabeth si pritlačila knihu na tvár a pomaly dýchala. Počula nejaké kroky a je si priam istá, že je niekto v knižnici. Všetci hostia sú však v jedálni alebo spia. Do knižnice skoro nikdo nechodí.
Kto to je?
Odtiahla jednu knihu a pozrela sa do vedlajšieho regála. Našťastie, nikoho nevidela a tak si vydýchla.
Zrazu však za ňou začula zahmkanie.
Zježilo ju a rýchlo vytiahla hlavu z otvoru pre knihu a klesla zo špičiek späť na nohy. Za ňou stál chalan, možno osemnásť ročný s uhladenými čiernymi vlasmi prehodenými, aby zakrývali jedno oko. Vyzeral, že práve pricestoval, pretože mal na sebe ešte čierny plášť, ktorý zakrýval jeho oblečenie, tak nemohla určiť akej je postavy. Annabeth len vedela, že vyzerá celkom pekne a že je cestovateľ, keďže má kvalitné koženné čižmy. Trochu jej pripomínal Nica.
"Čo tu robíš? Patríš tiež k Opaliným hosťom?", spýtala sa ho Annabeth a ešte doplnila: "Alebo si snáď špión?!"
"Som Opalin priateľ", povedal pokojne a tiež sa spýtal, "Chodíš do knižnice často? Myslel som, že polobohovia nečítajú. Sú tu totiž aj knihy v inom než greckom jazyku."
Natiahol sa po jednej knihe viazanej v koži, čo vyzerala veľmi staro.
"Ak chceš niečo vážne zaujímavé, odporúčam túto", hodil knihu Annabeth a chystal sa odísť popri nej k dverám.
Vtom sa však dvere otvorili a vošla Opal.
Dala ruky v bok: "Ja som vedela, že budeš tu", vzdychla si, "Darmo ti budem rozkazovať. Ty si vždy urobíš po svojom, že?"
Nakoniec zaregistrovala aj Annabeth: "Oh. Ahoj, Annie. Dúfam, že ti nedáva nejaké nudné lekcie."
"Neboj, Opal. Len mi dával radu o dobrom čítaní", pousmiala sa Annabeth, rada že sa neznámy objasnil.
"Fajn. Oh. Hej", spamätala sa Opal a predstavila ich, "Toto je môj nevlastný brat Giro. Giro, toto je Annabeth, moja budúca teta."
"Čožeee?", zahabkala Annabeth, "Percy a ja..."
"Ale noo, robím si srandu", zasmiala sa Opal na jej rozpakoch. Neskôr však dodala malé tiché 'Možno'.
Annabeth nakoniec vyšla z knižnice nasledovaná Opal a Girom.
"Idete na raňajky však?", nakoniec sa spýtala a zamierila k jedálni.
"Hej", odvetili jej a nasledovali ju.

Opal sa usadila za vrch stola a Annabeth s Girom k nej.
Čakali na raňajky a pri tom sa rozprávali.
Giro opisoval Opal a Annabeth rôzne kraje v ktorých pátral po informáciach a nakoniec ich zapisoval do kníh.
"Tak to mi ich musíš dať do knižnice. Určite je to niečo zaujímavé", navrhla Opal.
"V podstate aj hej. Podrobne som opísal krajiny, prostredie, rastliny, ale aj živočíchy, či už tie mierumilovné, alebo aj monštra. S monštrami je samozrejme aj spôsob boja a ich porážka."
"Cestoval si vždy sám? A sám si ich aj porazil?", žasla Annabeth, ktorá mala vždy Percyho a Percy mal vždy ju alebo inú polobožskú pomoc. Aby nevyzerala ako slaboška, opísala ich zbežnú táborovú týmovú spoluprácu, zatiaľ čo Giro súhlasne prikyvoval.
Nakoniec dodal: "Vaša spolupráca je vážne fascinujúca a dobrá. Tiež som mal párkrat priateľov, no niektorí odišli, iní zomreli. Poznáte to, nie?"
"Áno", povedali obe skľúčene.
Neskôr sa k nim pripojil aj Percy, ktorý bol presvedčený že Giro je poloboh a Hádov syn. Opal ho však presvedčila že je určite vodňan, no nakoniec sa zháčila a Giro nakoniec povedal, že je Daidalov syn.
"S ním sme sa stretli", hneď vyhŕkla Annabeth, "Pomáhal Kronovi, no neskôr usúdil, že to nemá význam a chcel nám pomôcť. Dal mi dokonca jeho architektonické plány v počítači, keďže som tiež architektka ako on. Pomohla som zrekonštruovať Olymp", musela sa pochváliť Annabeth.
"Jasné. Hneď potom čo si zničila Daidalov počítač", rypol si Percy.
Annabeth sa zapýrila: "Padol mi do Tartaru", smutne uznala.
"Daidalos sa stal nakoniec dobrým?", opýtal sa prekvapene Giro.
"Tiež som o tom počula až teraz", priznala Opal.
"Hej", prikývol Percy, "No, to až na sklonku života, keď ho riskoval pre nás."

"Čo sa deje?", prišla k nim Radná Marge.
"Čo by sa malo diať? Vrátil sa Giro", povedala s úsmevom Opal.
"Aha", pozrela naňho neutrálne Marge, "Hm, Opal? Môžem s tebou hovoriť?", spýtala sa a odkráčala.
"Prepáčte", ospravedlnila sa Opal a odišla za obozretnou Marge.

Nemôžem uveriť, že som sa znova dokopala k ďalšej časti :D dúfam že sa vám páči, aj keď...podľa mňa je dosť suchá :D mám radšej akciu

Tak ook :D dobru noc vám všetkým ;)

PS-  modrá je najlepšia :3