Pokračovanie príbehu! Hinduistické poučovanie

45 7 1
                                    

Upozornenie- všetko čo o hinduizme viem som sa dozvedela na wikipédii a iných stránkach, čiže ak o tom vie niekto viac alebo je veriaci, tak sa ospravedlňujem za isté prekrútenia posvetných kníh, bla, bla, bla -_- (už začínam chápať prečo Rick píše o zaniknutých náboženstvách a mytológii...niekto by sa totiž asi mohol uraziť 😄😓😩)

"Čože? Ešte aj takí bohovia existujú?", začudoval sa Percy, no nakoniec len pohodil rukou, "Ále. Na čo sa vôbec ešte čudujem. Určite budú niekde existovať aj nejaký hawajský bohovia, africký bohovia alebo japonský."
"Tí náhodou neexistujú", zapojila sa Sybille, "Yuki mi hovorila že v Japonsku sú len vzdušný duchovia, ktorý komunikujú s pánom lesa, jeleňom s dlhým krkom, parohami a opičou tvárou, a inými lesnými duchmi.

"Dobre, dobre", utíšila situáciu Annabeth, keď sa chcel Percy znova pýtať a Sybille odpovedať.
"Ak si knihu dobre pamätám", otočila sa na Gira, "tak majster kvetov by mohol byť hinduistický boh, veľký stvoriteľ sveta, Brahma."
Giro len nadšene prikývol.
"Hmmm, a toto tu by mohla byť jeho ríša, Brahmaloka", ďalej spomínala Annabeth.
"Presne. A vieš aj niečo viac o Brahmovi?", skúšal ju Giro ako učiteľ žiaka.
"Noo, pochádza z trojbožstva, z Višnua, z ktorého sa pomocou lotusového kvetu zrodil, a zo Šivy, ktorý príde až keď zomrie a spolu s ním skončí aj celý svet."
"Výborne", pochválil Giro a ešte doplnil, "Niekedy však tieto tri božstvá existujú ako bratia a dalo by sa ich prirovnať k Poseidonovy, Diovi a Hádovi.
No a, kvôli Brahmovmu zrodu cez lotus ho tiež voláme majster kvetov."

Medzitým sa do tábora pomaly vracali deti v košieľkach a rozprávali sa s táborníkmi, ktorý tiež načúvali Annabeth a Girovi.
"Nurazte sa, ale ja stále ešte neverím na nejaké podivné hinduistické božstvá. Ste si istý, že predsalen nepatríte k našej mytológii?", ozvala sa dcéra Hekaté, Idyla.
Chlapec, čo stál vedľa Begónie jej odpovedal: "Sme si istý", nasadil detský úsmev a prižmúril oči, "My sme totiž ochranci chrámov našich bohov. My sme detský bohovia známy pod rôznymi menami- Kärttikeya, Subrahmanya, Kumara, Arumugan, Šanmugan, Murugan, Guha, Saravana, Swaminatha, Velan, Velavan, Senthil, Wei Tuo, alebo Mayureš."
Idyla zafrflala: "Toľko divných mien."

Chlapec- bôžik sa zasmial nad údivmi táborníkov a len vysvetlil, že je to vďaka tomu, že hinduisti sú veľmi flegmatický a každý kraj Číny, Indie, Taiwanu či Vietnamu si zvolil iný názov.
"A ak chcete, mňa volajte Kumara", dodal čiernovlasý chlapec. Vyzeral typicky indsky. Mal krátke čierne vlasy, opálenú pleť, hnedé oči, no namiesto čiernych zorničiek, mal čisto biele.

"Keď je vás tu tak veľa, chcete nám snáď niečo urobiť?", spýtal sa ešte bojazlivo rozospatý syn Hypnosa.
"Nie, nebojte", utíšil ho hneď Kumara a namieril naňho svoje biele zorničky, "Sme veľmi tolerantní a veríme, že každé náboženstvo smeruje podobnou cestou a nakoniec sa všetci dostaneme do cieľa", povedal zasnene.
"Čo je vašim snom?", zaujímal sa Percy.
"Mókša- skončenie cyklusu reinkarnácii.", vysvetlil Kumara.
"Noo, to znie veľmi zaujímavo", zapojila sa konečne Sybille, "Ale ak nás ospravedlníte, musíme sa vrátiť do našej...dimenzie?"
"Sarasváti??!!!!", zvolala Begónia a všetky deti hneď skočili na kolena a mohutne sa začali Sybille hlboko klaňať.
"Čo?", zmetene a jemne ľahostajne na nich hľadela.
"Pomýlili si ťa s Brahmovou ženou, bohyňou múdrosti Sarasváti", povedal jej Giro a pokynul deťom, aby vstali.
"Neskutočná podoba", vyvaľovala na ňu oči Begónia.
"Nie je len reinkarnovaná?", spýtalo sa jedno dieťa.
"Hlupáčik. Bohyňa sa nemôže reinkarnovať", zahriakla ho Begónia a pozrela sa na premýšľajúceho Kumaru.
Nakoniec Kumara len povedal: "Nebuďte paranodiní. Bude to asi len náhoda."
"Náhoda? Tolerancia? Téda vy vyzeráte ako veľmi zaujímavá sekta", pískla Sybille a nakoniec sa ešte poupravila, "Hm,hm! Teda, náaboženstvo."
"My si nič nevymýšľame", ohradila sa Begónia.
"Presne. A ani nie sme vymletý. My náhodou vieme dosť veľa vecí!", skríkol malý chalan za Begóniou.
"Čo také?", zasyčala Sybille.
"Napríklad", namieril prstom na Percyho, "Ten chalan umrie!"
Všetky oči sa zamerali na Percyho.
"Prosím ťa. Vieš koľkokrát už mal umrieť?", spýtala sa navonok ľahostajne Annabeth.
Percy sa však na ňu zahľadel a videl, že je tiež dosť vykoľajená. Spolu si už prešli mnohými dobrodružstvami a každý na nich mohol vidieť známky únavy.
Boli polobohovia, bojovali s príšerami, zachraňovali svet! No, jedine na nich, najsilnejších a najunavenejších z polobohov, to zanechalo stopy.
Percy chytil Annabeth za ruku, pretože toto gesto im vždy dodalo odvahu.
Annabeth sa naňho pozrela a tiež si pomyslela, že Percy nevyzerá príliš zdravo.
Po všetkých bojoch, ktoré zvládol mal na rukách jazvy, ktoré už nevymiznú.
Rovnako sa dalo hovoriť aj o ostatných zo sedmičky.

"Annabeth má pravdu. Prečo by to...?", chcel dopovedať Percy, no Opal ho prerušila.
Zacúvala lámane dozadu a chytila sa za hlavu.
Prudko sa vystrela a všetkým ukázala zahmlené oči.
Zrazu začala hovoriť chrapľavým hlasom:
"Každé božie objavenie,
je nového nepriateľa prinesenie,
Opalina kráľovská koruna,
spadne vám opäť do lona,
no privodí skázu Percyho Jacksona!", Opal už mala stíchnuť, no akokeby bojovala ešte sama proti sebe a povedala posledné verše:
"Iba chytrosťou dcéry Atény,
môže byť hrdina ochránený."

Piatoook! :D :D

Máte už nejaké plány na víkend? :D

Percy a Annabeth- nekonečný príbehWhere stories live. Discover now