Percy a Annabeth- nekonečný príbeh

Ľsti tábora polokrvných

Reyna napäto chodila v jej helme popri svojich bojovníkoch a odhadovala ich šance.
Za ňou vial jej plášť a za plášťom ešte nervóznejšie pobehovala Annabeth.
"Eurynomé, určite tu už všetci za chvíľu budú. Len nič neuponáhľaj."
Len, čo to Annie stihla dopovedať, spoza Tábora polokrvných sa s veľkým dupotom a jasotom vynorili stádo kentaurov.
Mali na sebe smiešne klobúky a boli celý pomaľovaný akokeby sa chystali na futbalový zápas.
Za nimi cválal trochu starší, normálny a dôstojný biely kentaur, Cheirón.
Keď zbadal Annabeth, hneď k nej unavene zamieril.
"Predsa sme to stihli. Dúfam, že je všetko pripravené. Mojoch príbuzných totiž dlho neudržím v pokoji. Povedal som im totiž, že istý zlý ľudia ohovorili ich obľúbený futbalový tým a oni sa rozhodli, že ich idú zbiť", povedal rozpačito a zahľadel sa na kentaurov.
"No, inak by ste ich sem asi nedostali. Dobrá taktika", uznala Eurynomé, ktorá sa hneď zvrtla, až za ňou zavial jej plášť a pokračovala vo svojej ceste naprieč Táborom.
Annie rýchlo ztrhla Cheiróna, aby sa pripravili na svoje miesta a Eurynomé spustila svoj predhovor: "Zlo máva veľa podôb a niekedy sa dokonca snaží skryť a vyzerať ako dobro. Nikdy sa tým však nenechajte zmiasť. Hlavne na seba to zlo nikdy neprivolávajte", povedala rozhodným hlasom, no teraz už trochu pribrzdila, "Ja som párkrát tak urobila a nanešťastie na seba privolala jedného z tých plazov. No, teraz! Vďaka vám, sa mi podarí ich navždy vyhnať! Som rada, že ma osud zavial ku Taboru dobra, ktorý dokáže pomôcť ľuďom a priateľom v núdzi!
Dúfam, že sa môžem pokladať za vášho priateľa, ktorý sa pokúsi vás ochrániť v tomto nezbytnom boji. Nasadím za porážku zla a ochránenie Tábora kľudne aj život, ak to bude potrebné! To prisahám na rieku Styx!!", povedala zdvihla svoj meč a nad hlavou jej zablyskol blesk.
Všetci ostali v ochromení po jej preslove, no nakoniec sa spamätali a vyjadrili podporu zdvihnutím zbrane do vzduchu a jasotom.
Eurynome tiež zajasala a otočila sa k Táboru nepriateľa.
Všetky príšery povyliezali zo svojich úkrytov a Python s Ofiónom pozerali uprene na Tábor polokrvných.
Zdalo sa však, že sa skôr pozerajú na konkrétnú osobu, na Eurynomé, ktorá pohľad opätovala.
"Vpred!",zajačala a táborníci sa rozbehli čelom k rovnako rozbehnutému nepriateľovi.
Mohol to byť hrozný a krvavý stred, nebyť Nicovmu a Hazelinmu triku.
Asi pár metrov od nepriateľa sa táborníci rozbehli doľava alebo doprava, aby uvoľnili cestu mŕtvolám, ktoré kryli a ktoré Nico s Hazel oživili a tajne ovládali.
Vyzerali ako čosi medzi egyptskou múmiou a zombie, no dokázali bojovať omnoho účinnejšie.
Boli totiž hbytí a rýchlí a každý z nich zabil aspoň 2 príšery.

"Nico? Myslím, že už ich viac neudržím", povedala unavene Hazel bratovi, keď jej príšery rozbili predposlednú mŕtvolu.
Pribehol k ním Percy: "To by aj stačilo. Dobrá práca. Už pošleme duchov" oznámil im a Hazel vďačne uvoľnila magické hmlovité zovretie svojich lán, ktorými ich ako bábkarka ovládala.
Nico však ešte neprestával.
Už mal na čele kropaje potu, no mal ešte dve mŕtvoly s ktorými bojoval.
"Nico stačí", poradil mu Percy.
"Na takú diaľku to dlho nevydržíš", upozornila Hazel.
Nakoniec Nico uznal ich námietky a pustil poslednú bábku na jednu slizskú príšeru, ktorú rozmetala a samotná sa potom rozpadla.
"Prach si, na prach sa obrátiš, no z teba ostane len zlatá somarina, ty debil", povedal a svoj meč zapichol do jednej podivnej zlátaniny jašterice a supa, ktorá ich odpočúvala.
Hazel s Percym sa na seba len pozreli a usmiali.
Spoza kríkov, kde sa táborníci uchýlili, teraz pozorovali skupinky duchov, ktoré buď vďaka rastlinám alebo vzduchu uväzňovali skupinky príšer. Tie sa postupne rozpadávali.
K Percymu Pribehl Annabeth: "Reyna vám vskazuje, že ešte nie je po všetkom, takže sa máte držať na pozore.
Ževraj toto boli tiež len pešiaci, ako aj naše mŕtvoly, a že veľké príšery ako slonopštrosy a nosorožcosalamandry eštelen prídu", pokrčila plecami.
Bojisko sa im teraz vyčistilo a nastala hustá atmosféra, ako pred búrkou.
Nakoniec však bolo počuť rôzne dva hrmoty.
Z jednej strany celkom zvonivý dupot kopýt a z druhej tlmenný zvuk veľkých tláp.
Na jednej strane kentaury a na tej druhej podivné slony a ďalšie veľké zvieratá.
Neboli to len nosorožcosalamandry a slonopštrosi, ale aj podivne pásikavé leopardy s dvoma hlavami, obrovské levy so škorpiónimi chvostami a žirafi so zebrými pruhmi a vraními zobákmi.
Kentauri sa však nevzdali a bezhlavo sa púšťali do boja s rôznymi petardami a obuškami ako pravý fanúšikovia futbalu.

Zatiaľ, čo prebiehal boj, na obzore sa črtali aj iné postavy.
Python s Ofiónom dokonca povelili aj Aryannu s Eildonami, aby sa vrhli do boja a aby konečne vylákali táborníkov z ich úkrytov.

Keď sa Aryanna dostala n určitý bod na bojisku, zastala a zdvihla zrak ku kríkom: "Hej, braček! My tu máme ešte nevyriešené účty. Ukáž sa, nech ti môžem ukázať, že tentoraz nevyviazneš len so škrabancom!", povedala posmešne, pyšne a opovrhujúco.
Percyho už mykalo, no Annabeth ho stiahla späť: "Chce ťa len vyprovokovať. Ešte nie! Eurynomé nás chce, čo najviac chrániť. Ide jej o naše dobro."
"Tak prečo si tam nejde sama a nevybojuje si to?", povedal naštvane Percy.
"Myslíš že by to zvládla? Ona je bohyňa nie superman, pako", prevrátila oči Annabeth a jednou rukou si odkrila krík, aby videla na situáciu na bojisku a druhou skludňovala Percyho, aby neurobil nejakú hlúposť.

Aryannu už nebavilo čakať, a tak sa k nim otočila chrbtom a sústredila sa na East river pri New Yorku.
Pokynula obidvoma rukami a dlane namierila do výšky.
Postupne k nej plávali po oblohe kvapky vody, ktoré nazhromaždila a poslala smerom k táborníkom.
Jednou rukou ovládala vodu a druhou si unudene kontrolovala nechty.
"Fajn! Ak nechcete prísť vy ku mne, ja si vás kľudne vyštvem z vašich úkrytov", hodila víťazoslávny, vražedný, sebaistý pohľad a do vodného klbka chytila osobu, ktorú mala ako cieľ.

---
Keď Aryanna nabrala vodu a hodila ju do kríkov, Eurynomé nepekne zanadávala a vyhla sa jej.
Voda sa však oblapila okolo Percyho a stiahla ho k Aryanne.
Annabeth sa ho ešte pokúsila zastaviť, no nešlo to.

Percy tiež skúšal bojovať a už len pred Aryannou zastaviť stúpanie podivnej chladnej vody, aby sa neutopil.
"Uch, Aryanna. To je predsa staré. Čosi podobné si skúšala už aj minule", snažil sa vykrútiť a už len dúfal, že ho Aryanna pustí na zem a radšej si s ním dá normálny súboj, aj keď, aj ten by určite ptehral. Ona bola proste až príliš mocná.
No, on s Annabeth dúfali, že má istú slabinu, o ktorej vedeli, že ju má každá mama...

Ahojte :D sorry, že pridávam časť až teraz. Bola som na dovolenke a bola tam fakt hrozná wifi a ešte aj wattpad nejako stagnoval...no, proste cataaastrophie!
:D
Ps- na obrázku je vpravo Aryanna a vľavo Eurynomé :) vlastná tvorba
Sajonara!