Ouranova nezdravá farba

146 17 2
                                    

...Postava sa otočila k portálu a odhalila svoju hroznú tvár. Hazel úplne stŕpla a Percy nemohol uveriť, že existuje taká nezdravá modrá farba. Bol to ten najhnusnejši a najzlovestnejší odtieň.

Hrozivo sa usmial a Hazel sa za ním rozbehla.
Zdvihol ruku a on a jeho väzni zmizli.
"NIEe!", Hazel zakričala: "Frank, Nico!", prišla k nej Annabeth, "Stratila som ich, Annie...".
Annabeth ju objala a spolu skĺzli na zem.
"Pšš, Hazel, neboj. Nájdeme ich. Nič im neurobí. Potrebuje ich živých", radila jej Annabeth.
Hazel prikývla: "Vďaka Annabeth", vstala a povedala ostatným: "Oddýchnite si. Ráno, zaútočíme!"
Otočila sa a odišla do Hlavného, zničeného chrámu.
Potrebovala kľud, a tak išla do samotného vnútra chrámu. Sadla si do tureckého sedu a zatvorila oči. Vnímala každý kameň, každú horninu na Zemi.
No to jej nestačilo. Musela ísť vyššie, do vesmíru. Vnímala asteroidy okolo Zeme, Mesiac, najbližšie planéty Mars a Venušu.
No, hľadala ďalej. Saturn, Jupiter, Pluto, Neptún, Merkúr a aj teplo Slnka.
Išla ešte ďalej.
Prstence skál, guličky planét až celé planetárne sústavy. Cítila všetky galaxie.
Usmiala sa. Cítila dokonca aj jednu zvláštnu bytosť. Malé fialové červenovlasé dievčatko so siedmimi nohami. Bolo veľmi chytré a , ale strašne malé. Menšie ako naše vtáky. A hralo sa s ešte menšími deťmi, no líšilo sa od nich. Dokázalo ovládať ich zem, zem pod ich nohami.
Ich rodičia boli veľký asi ako naše havrany, no boli to najinteligentnejšie bytosti v Strilovej Galaxii.
Hazel však putovala ďalej.
Natrafila na zvláštny hmlistý objekt. Bol veľmi temný a nedokázala sa cezeň dostať ďalej, a tak sa len zamerala na jednu neobývateľnú planétu. Hmota sa začala tiež sústrediť a zaútočila. Natiahla chápadla k planéte, ktorú si vybrala Hazel a celú ju pohltila. Hazel nemohla uveriť svojím zmyslom. Ako to hmota urobila? Veď...bola to celá planéta! Hazel sa úplne prelakla. Toto urobí určite aj so Zemou.
Začala sa poriadne po hmote obzerať a hľadať slabé miesto. Zamerala sa na svetlo a dokázala rozžeraviť meteority okolo seba. Potom ich zamerala na hmotu a vystrelila. Hmota zakvílila a meteority v nej urobili diery.
Hazel už cítila, že sa musí vrátiť, no ešte zazrela kúsok ruky vyčnievajúci z diery. Frank! Nico! To sú oni. Radostne si pomyslela.

Otvorila oči a v chráme okolo nej boli aj ostatní bohovia. Postavila sa a vyšla von chrámom, až za ňou jej plášť so sponou len vial. Pozrela sa na oblohu a keď poriadne zbystrila zrak, uvidela malú čiernu bodku. Rozšírili sa jej oči a povedala ostatným: "Urános sem už pomaly prilieta. Musíme predsa uvítať hosťa, nie? Hlavne keď má v sebe našich priateľov!"

Bohovia vážne prikývli a Hazel sa rozhodla: "Nemôžeme ho nechať prísť až sem. Musíme ísť za ním. Tak poďte."
Všetci na ňu vystrašene pozreli: "Akože, do vesmíru?"
"Hej, sme predsa bohovia", povedala Hazel, sustredila sa a vzlietla. Ostatní sa začali tiež sústrediť a vzlietli za Hazel.

Annabeth už dlho snívala, že pôjde do vesmíru, no to čo ju na ňom teraz ohromilo nebolo jeho prazdno, či krása hviezd. Bol to neskutočný kľud a ticho.
Ticho z ktorého by sa mohol aj niekto zblázniť.

Už pomaly prilietali k Ouranovi a skryli sa za okolitý meteorit. Hazel sa k nim naklonila: "Takže, Annabeth? Máš nejakú stratégiu?"
Annabeth si prezerala jednu mlhovinu a až keď na ňu zakričali, tak zvolala: "Hm? Čo?"
"Ak dovolíš, preberáme útok na najmocnejšieho nepriateľa v dejinách" , naštvane na ňu zavrčala Hazel.
"A ak dovolíš ty, ja práve plánujem našu záchranu. Pozri!", povedala Annabeth a všetci sa otočili za tou mlhovinou.
Mlhovina nabrala ľudský tvar a stala sa z nej krásna bohyňa s tmavofialovými šatami.
"Zdravím bohov. Volám sa Nyx, bohyňa noci."
Percy s Annabeth ostali zarazení, pretože naposledy sa s touto bohyňou stretli v Tartare.
Otrkali sa a spýtali sa Nyx: "Čo....čo tu robíte? Naposledy sme sa stretli v tej hlbokej jame hrôzy."
Nyx sa prekrásne usmiala: "Viem a spomínam si na to. Prepáčte že som vás napadla. Tartar ma mal v moci a aj tí ďalší, ktorí vás naháňali boli v jeho moci. On uzavrel naše spomienky a myšlienky do jeho útrop a ostala len hlúpa prázdna schránka."
Annabeth sa usmiala: "Tak prepáčte aj vy nám, že sme vás zhodili."
"To nestojí za reč, a práve aj za to vám poďakujem. Odomkla som svoje myšlienky a odvtedy som tu, a práve preto som prežila Gain útok."
"Čože?", bohovia sa začudovali.
"A to ste nám nechceli skôr pomôcť? Keď nás napríklad napadol Kronos a Gaia? Alebo zachrániť bohov?" , opýtala sa neveriacky Hazel.

Nyx sa zatvárila ľútostivo: "Prepáčte, nemohla som. Bola som Tartarom odstrihnutá od Zeme a nesmiem sa na ňu vrátiť. Našla som svoj pokoj tu, vo večnej temnote. Krásnej a tichej. K vám ma privolala len Annabeth. Tvoje podobné zmýšlanie o vesmíre a volanie po pomoci.
Vysliším vás a pomôžem s Ouranom."
Annabeth sa usmiala: "Ďakujeme aj za to."
Nyx priateľsky žmurkla.

Hazel sa späť vrátila k polemizovaniu nad ich útokom a ubohým šanciam zvíťaziť: "Uf, bude ťažké sa dostať dovnútra."
"Hej, hlavne ak neviete o tajnom Ouranovom mechanizme", spomenula Nyx.
"Čože?", zvolali znova bohovia.
"No, netreba tú hmotu považovať za časť Ourana, ale skôr za jeho pevnosť. Vnútri to nevyzerá nepriateľsky, práveže je to skôr útulné, aj keď so štyrmi pascami pri hlavnom zabezpečovacom systéme. Najhorší problém je dostať sa dnu a to, vďaka mne, bide jednoduché. Takže, za mnou", povedala a odplachtila k hmote.
Bohovia prikývli a pohli sa za ňou.

Nyx sa prikradla k hmote a šla k samému dnu. Potom v tej divnej a vláčivej hmle našla skryté dvierka. Hmota potom zapípala a začala sa meniť.....

Taak, ďalšia časť. Čo myslíte, je Nyx dobrá alebo sa chystá na podraz?
Ufff, už len pár dní a sú tu Vianoce. Čo dostanete pod stromček? :)

Percy a Annabeth- nekonečný príbehOnde histórias criam vida. Descubra agora