Mutant ✔

LX.- Tma/ROSS

12:00.

A svetlo stále nikde. Netuším, fakt neviem, čo sa to s Kupolou deje, ale to, že sa umelé svetlo nezapne ešte ani na obed, ma mierne znervózni. A akoby to nestačilo, nefungujú ani počítače. Svetlo v budovách síce funguje, ale to je asi tak všetko.

„Ešte stále nič?" opýta sa zrazu Ama a strčí hlavu do mojej kancelárie. Podľa všetkého by mi malo prísť aspoň nejaké upozornenie na nedostatok energie. Alebo niečo podobné.

Pokrútim hlavou. „Vôbec nič."

„Nerozumiem tomu," poznamená Ama a vojde do kancelárie. Zvalí sa na pohovku a hlavu obráti do stropu. „Mali nám dať vedieť."

„Ešte sa nikdy nestalo nič takéto?"

Potrasie hlavou až pramienky fialových vlasov jej padnú do očí. „Raz nám vypli počítače na celý deň ale dali vedieť Weissovej."

„No teraz sa to netýka len nás," poznamenám s hlavou opretou o ruku, „Vonka je tma ako počas noci."

„Neviem, čo si o tom mám myslieť," potrasie Ama hlavou a chrbát ruky si položí na čelo. „Nič nevie ani Rio, Nat sa neozvala už takmer týždeň a každému inému je to ukradnuté. Teda, možno okrem Troya, ale toho naplno zamestnáva Alex so svojimi nápadmi."

„Akými nápadmi?"

„Skúša nejaké nové chvaty a Troy sa hrá na jeho živého panáčika na boxovanie." So smiechom nad tým potrasie hlavou. „A kde je vlastne Nat?"

„Ja netuším. Rio mi pred pár dňami povedal, že si berie voľno na dobu neurčitú. Vtedy mi zavolala ešte aj ona, lebo je vraj Rio nespoľahlivý a má deravú hlavu. Ale odvtedy nič."

„To sa na ňu nepodobá," zamrmle Ama skôr pre seba ako pre mňa.

„Kde si nechala Liksa?" zaujímam sa. Ten chlapec je na Amu väčšinou nalepený ako žuvačka na topánku. Ale Ama nikdy neprotestuje, žeby ho mala plné zuby.

„S Wanom." Mávne nad tým rukou. „Učí ho strieľať so zavretými očami."

„Nie je to nebezpečné?"

„Ale áno... no len vtedy, ak je tam aj niekto tretí. To sa potom jeden predvádza viac ako druhý. A to nikdy nedopadne dobre."

„Počuj, Ross..." Rio vojde dnu bez všetkého, zahľadený do nejakého papiera. Zrejme vôbec nezaregistruje Amu, ktorá leží na pohovke a jednoducho si sadne na stoličku oproti mne. „Ešte dávnejšie mi dala Nat tieto papiere. Že si ich vraj našla medzi ostatnými, ale nevedeli ste, čo s nimi."

„Aj ja ťa zdravím, Rio," pozdraví ho pobavene Ama a okamžite vstane a nechá nás tam.

„Ani som si ju nevšimol," potrasie hlavou Rio, ale nevenuje tomu viac pozornosti.

„Čo si chcel?" Opýtam sa ho a zahľadím sa na známy papier v jeho rukách. Je to ten, ktorý vyzeral ako nejaký kód a ani Nat si s ním nevedela dať rady. „Ako sa dostal k tebe?"

„Dala mi ho Nat ešte v ten deň." Pokrčí nad tým plecami a posunie ho mne. „Istej časti nerozumiem ešte stále, ale nešlo len o obyčajný spis."

„Tak čo potom?"

„Je to nejaká správa, ale ťažko povedať od koho a pre koho. Píše sa tam niečo o AP-R zbraniach," vysvetlí, „Pokúsim sa rozlúštiť aj ten zvyšok a potom ti poviem konkrétne o čom to je. Len aby si vedela, že to nezapadlo prachom." Venuje mi malý úsmev.

„Ale čo to robilo medzi úradnými papiermi?" Nadvihnem naňho obočie, ale on len pokrčí plecami. Neviem, čo sa s ním za posledný čas stalo, no zmenil sa. Nevtipkuje, nerobí si zo všetkého srandu a dáva pozor na slová, ktoré volí. Akoby sa bál, že sa preriekne, ale nechápem prečo.