Mutant ✔

XXII.- Za stenami nemocnice/ROSS

Rio ma odvezie domov o niečo skôr, ako zvyčajne. Ešte sme si trocha zacvičili, naobedovali sme sa a Rio mi nakoniec vysvetlil niečo ohľadom tých najdôležitejších papierov, ktoré sa musia odovzdať. S niektorými mi aj pomohol. Okrem toho mi oznámil, žeby sa so mnou rada stretla veliteľka SOFTPOE, Meerová. Nikdy predtým som tú ženskú nevidela, no už len vedomie, že má chod celej Kupoly pod palcom, mi naháňa husiu kožu. Rio nakoniec usúdil, že je toho na jeden deň až-až.

Cesta ku mne prejde mlčky a hoci Ria zavolám na kávu, odmietne so slovami, že si musí ešte niečo vybaviť.

Napočudovanie, mama nie je doma, na rozdiel od otca, ktorý sedí na sedačke a s okuliarmi na nose číta noviny. Sadnem si vedľa neho a on sa na mňa usmeje. „Ahoj, Rosie. Aký si mala deň?"

Tiež sa usmejem a pozriem sa na článok, ktorý číta: Slávnosti Kupoly sa vydarili! Konečne sa našiel posledný Ostreľovač.

„Celkom ušiel," zamrmlem a pohľadom upretým na článok. Otec si všimne, ako na písmená hľadím a zasmeje sa.

„Na moju obranu, ja som to nečítal. Práve som pretočil stranu."

Tiež sa zasmejem a pokrútim hlavou. „A čo zaujímavé si tu ešte našiel?"

„Nič také," podotkne, „Väčšina článkov je o slávnosti. Pre toto mám radšej denné noviny."

„Tak prečo čítaš toto?" nechápem.

„Len zo zvedavosti," vycerí zuby v úškľabku.

Pozriem sa naňho a usmejem sa. Môj otec má plné pery, živé oči farby teplého kakaa, dosť veľký nos, vždy rozcuchané hnedé vlasy a bledú pokožku, ktorá zodpovedá jeho ruským koreňom. Nikdy som sa na otca veľmi nepodobala. S mamou mám oveľa viac podobných čŕt. Ako napríklad ohnivé kučery, tenké pery, malý, trocha zahnutý nos a o kúsok atletickejšiu postavu.

Oči mám však jedinečné. Trocha modré, kúsok zelené. Tie dve farby sa dokonale miešajú. Moja matka má čisté modré oči, bez štipky zelenej. To je asi ten najpodstatnejší rozdiel medzi mnou a mamou.

„Kde je mama?" spýtam sa otca, ktorý sa medzičasom zahľadel na ďalší článok, ktorý informuje o stave stien Kupoly.

„V práci. Lili si ju zavolala ešte niekedy počas obeda," vysvetlí.

„Nevieš, čo chcela?" zamračím sa.

„Nemám ani poňatia," odvetí otec, „Od tej veľkej búrky im vraj šalejú systémy."

„Aké systémy?"

„Ochrana Kupoly," povie jednoducho, „Ja presne neviem, ale ak by to bolo niečo vážne, tvoja matka by nám už dala vedieť, nemyslíš?"

„Zrejme áno," zamrmlem potichu a opriem si hlavu o jeho rameno. No pokoj mi to nedá. Niečo sa deje. Ja... neviem, akoby som to pomenovala. Cítim to v každej bunke, v každej svojej molekule, že niečo nie je v poriadku. A nejde len o stenu Kupoly. To ako sa Rio správa... má až prehnane dobrú náladu, povedala by som, že až umelú. Nerozumiem tomu. Zrazu sa správa inak, ako doteraz a hoci ma do toho nič nie je, príde mi to zvláštne.

Ale možno je to celé len nepekná súvislosť medzi stenou Kupoly a problémami, ktoré v nej nastali. Však, ak sú tie problémy naozaj závažné, bolo by mysliteľné, aby to nejako ovplyvnilo aj našu psychiku, nie? Teda, Mutantom to zmenilo gény hlavne po psychickej stránke. Ak v Kupole narastá stupeň radiácie, alebo niečo podobné, mohlo by ísť práve o nejakú mutáciu. Alebo len niečo menšie, no možno spôsobené práve tým.