Mutant ✔

V.- Zoznám sa/ROSS

Nebolo to také hrozné, ako som čakala, to nie. Bolo to zaujímavé, istým spôsobom smiešne a nemožné na okamžité pochopenie. No ten rozhovor dal zabrať.

Bola som hore do jednej v noci, aby som im vysvetlila o čo ide. Odmietali uveriť tomu, že sa guľka v mojich rukách prefarbila. Vraveli, že to nie je možné (Ďakujem za podporu, mami). Neboli z toho nadšený, no otec bol aspoň ticho a takpovediac akceptoval moju správu. Matka sa začala hádať.

„Ako myslíš, že ťa vybrali? Len tak? Bez nášho súhlasu?"

„Čo ti na tom vadí?"

„Čo ak nechcem, aby moja dcéra pobehovala za hranicami?"

„Pokoj, mami, bude to v poriadku."

„Kde to bude v poriadku, Rosielee? Nebude v poriadku nič. Už nikdy."

„Prečo ti to tak prekáža?"

„Nie si... typ bojovníčky. To je všetko."

„Ďakujem za obrovskú podporu."

„Neber to na ľahkú váhu, Rosielee!"

„Neberiem to na ľahkú váhu, dopekla! Nemôžem za to, že sa tá pekelná guľka zafarbila!"

Pri tej vete zakročil do našej malej „výmene názorov" otec. Mamine položil ruku na rameno a mňa prešpikoval pohľadom. Dobre vedel, že ak by sa k tomu postavil opačne, nedopadlo by to dobre.

„Bude to dobré. Ak ju vybrali a ona s tým súhlasí, my nemáme na výber. Už je dospelá," prihovoril sa k mame chlácholivo.

„Je to moja dcéra!" oponovala mama a jej tvár naberala farbu mojich vlasov.

„Aj moja."

„A toto je moje rozhodnutie." Rozhodla som sa do toho zamiešať. „Nemáte na výber. Musíte mi to dovoliť a ak mi to nedovolíte, ani to mi v tom nezabráni."

„My ti v tom nechceme zabrániť," pokrútil otec hlavou.

„Tak mi to len odkývajte a bude každý spokojný."

Mamine došli argumenty aj všetko ostatné. Povzdychla si a odišla do spálne. Otec ju po chvíli nasledoval. Ja som ešte zopár minút presedela na gauči dúfajúc, že sa vráti aspoň jeden z nich. Nestalo sa.

Ráno som troška dezorientovaná. Môže za to minimálne množstvo spánku a kopa teórii v mojej hlave. Čo ma čaká? Akí sú zvyšní Ostreľovači? Čo by som mala robiť, aby som sa medzi nich zaradila?

Mamina sedí v kuchyni a usrkáva si z kávy pri čítaní novín. „Nejako skoro," podotkne a zahľadí sa na mňa ponad okuliare.

„Nevymyslela som to ja, mami." Hájim nie len skoré vstávanie, ale celkovo tú situáciu. Mne by ani v sne nenapadlo, že sa dočkám niečoho podobného. O tomto som nesnívala ani v tých najdivokejších snoch.

„Ja viem, že si to nevymyslela, Rosie." Vstane a podíde ku mne. Pohladká ma po líci teplou dlaňou.

„Tak v čom je problém?"

Jej ruka na mojom líci stŕpne. Odtiahne sa a otočí sa ku mne chrbtom. „Nechcem o teba prísť."

„Neprídeš o mňa. Sľubujem." Moje slová ostanú visieť vo vzduchu aj po tom, čo sa zvrtnem na päte a vyjdem z domu. Nasledujú ma po celej ceste k budove SOFTPOE a nevzdialia sa. Slovo sľubujem mi dýcha na krk. Mám pocit, že sa nevzdiali nikdy.

+++++

„Ross," usmeje sa na mňa Troy, keď ma uvidí neisto postávať pred dverami Weissovej.