Mutant ✔

VIII.- Špagát/ROSS

Nasledujúce ráno si dávam záležať na tom, aby som odignorovala čierne auto za oknom. Rio sa opiera o kapotu a, aké prekvapivé, čumí do mobilu. Dám si rýchlu sprchu a hodím na seba čierne oblečenie, ktoré som si zobrala domov. Ohnivú hrivu vlasov si zopnem do chvosta a nohy vtlačím do tenisiek. Vet mala v jednej veci pravdu- moje ryšavé pramene čierna oživuje.

„Na čo si prišiel tak skoro?" zagánim na Ria, ktorý si ani nevšimol, že som vyliezla z domu.

Dvihne ku mne pohľad a usmeje sa. „Čierna ti pristane," uškrnie sa, „Ani neviem, som tak trocha zvyknutý na to, aby som bol v SOFT-e skôr."

„Ale ja nebudem skôr vstávať," ohradím sa.

„Všimol som si." Zablýska očami a otvorí mi dvere na strane spolujazdca.

„Dokážem si tie dvere otvoriť aj sama," ohradím sa a premeriam si ho. Zas a znova celý v sivom. Asi sú tým celým obliekaním totálne posadnutí.

„Okej." Dvihne ruky a nezabudne zatresnúť dvere. Počujem ako sa zasmeje, keď si to zamieri k vlastnej strane a vlezie do auta.

Pretočím oči a otvorím si dvere. Vleziem do auta podobne ako on, pričom ma sleduje pobaveným pohľadom. „Si tvrdohlavá," skonštatuje nepopierateľný fakt.

Naštartuje a motor sa s tichým bzučaním pohne. Nahradenie škodlivín v pohonnej látke znížilo aj zvuk motora a ten nevrčí ako besný vlk. Aspoň to nás učili v škole.

Rio zapne rádio a auto sa pohne. „Fakt ti tá čierna pristane. Vet odviedla dobrú prácu."

Nereagujem.

„Onemela si? Príjemné."

Ostávam ticho. Som si takmer stopercentne istá, že ma chce vyprovokovať.

„Takto sa môžem rozprávať so sebou. Konečne nejaký inteligentný spoločník," poznamená Rio.

Neveriacky naňho fľochnem ale neozvem sa. Jemu mykne kútikmi pier. „Máš proti tomu niečo?"

Len to, že ešte stále sa rozprávaš so mnou, nie so sebou, Rio.

„Prečo ma ignoruješ?"

„Len tak," poviem a preruším mlčanie.

„Urobil som niečo, prečo by si mohla byť, teoreticky naštvaná?" spýta sa nechápavo a ja naňho zazriem. V skutočnosti neurobil nič, len to, čo začalo ako zaryté, urazené mlčanie, sa zmenilo na čistú provokáciu. Z mojej strany.

Namiesto odpovede len pokrčím plecami.

Zvraští čelo. „Ak som niečo urobil, povieš mi to?"

Pokrútim hlavou a začne mi mykať kútikom pier. Nesmej sa, Rosie. Nesmej sa!

„Ale no ták!" Rio rozhodí rukami a na pár sekúnd pustí volant. Všimne si, že sa moje pery zvlnia v jemnom úsmeve. „Ty si zo mňa robíš srandu?" obviní ma so zvrašteným obočím.

Jeho obočie sa spojí v jedno, čelo sa zvlní a jeho oči zúžia ako Číňanovi z mojej triedy. To už nevydržím a vyprsknem smiechom. Začnem sa rehotať ako blázon a on ma len sleduje s tým pekelne smiešnym pohľadom. Netrvá však dlho a začne sa smiať aj on.

+++++

Čakám na Nat pred strelnicou. Opieram sa o studenú stenu chrbtom a sledujem malého Liksa, ktorý sa bije s fialovlasou Amou. Zdá sa, majú spoločný tréning. Ama poučuje Liksa ako docieliť silnejšiu ranu.