Mutant ✔

XLIX.- Rodina/NAT

Vraj: „Pozri si to celé a hľadaj čokoľvek, čo môže znamenať názov AP-R."

Nechcem Riovi ničiť ideály, no pochybujem, že v tomto spise to je spomínané. Prešla som už každú jednu čiarku, no netuším odkiaľ to meno Samuel O'Leander vzal. R znamená zrejme rádioaktivitu, ale odkiaľ sú zvyšné písmenká, je záhada. Možno to má z nejakého pomenovania zbrane spred čias Kupoly, no podľa toho, ako o tom hovoril Philip Meinoir, o tom dosť pochybujem.

Meno zbrane bude akýmsi kľúčom k tomu celému. K tomu, prečo rádioaktívne zbrane vôbec vznikli. A v neposlednom rade odhalia niečo o pôvode Ross. Teda, to tvrdí Rio. Ja tomu až tak neverím.

„Natasha! Poď dole!" zakričí na mňa matka a ja schovám celú záložku pod matrac na posteli. Nikto o tom nesmie vedieť.

Zbehnem dole po schodoch a šmykom sa zastavím pred mamou v kuchyni. „Čo potrebuješ?"

„Trocha sa sadni a tráv čas aj s rodinou," pokarhá ma tvrdými očami farby búrkových mračien. V poslednej dobe to robí vždy. Teda posledný rok, čo sa rozhodla, prijať ma späť do rodiny.

„Jasné, ale teraz mám prácu a..."

„Žiadne a, Natasha." Pokrúti hlavou. „Choď za sestrou a ak už nič iné, aspoň sa tvár, že ťa zaujíma."

„Ale mňa zaujíma," namietnem, hoci to nie je pravda. Táňa je mojim odrazom akurát v silnejšom prevedení a to neznášam. Doslova. Okrem toho, závidí mi, že ja mám AntiR gény, kým ona nie. Možno práve preto sa ku mne správa ako k psovi. 

„Tak sa za ňou láskavo vyber," odvrkne mama a ja sa len zamračím. Hoci ma prijala späť, ešte stále sa tvári, akoby som bola úplný cudzinec. Vôbec jej na mne nezáleží nech už tvrdí čokoľvek. Som pre ňu len príťaž. Kým jej milovaná Tatiana je svetlom jej sveta, spásou každého človeka, pričom je len mojou rozmaznanou kópiou v koncentrovanejšom prevedení. Viac urážlivá, sarkastickejšia a hlavne, hnusnejšia k ľuďom.

Bez slov sa zvrtnem na päte a zájdem hore na poschodie, no nevojdem do prvých dvier na pravej strane ale do tých na ľavej. Priamo do izby Tatiany Laundalovej, mojej o pár minút mladšej dvojičky.

Izbu so zelenými stenami má prepchatú čiernym nábytkom a v ušiach má zastrčené slúchadlá, no tvrdá rocková hudba je aj tak zreteľne počuteľná. „Ohluchneš," poznamenám sucho a zatvorím za sebou dvere.

Táňa na mňa uprie svoje zelené oči, ktoré zdedila po otcovi a vyblafne na mňa: „Čo tu, do riti, robíš?!"

„Poslala ma za tebou mama, tak sa kroť," odseknem a sadnem si na okraj jej pracovného stola.

Otrávene si povzdychne a hodí mobil vedľa seba. „Je mi to ukradnuté. Mohla by si láskavo vypadnúť?"

„Nie, pretože potom zas dostanem litánie o tom, aká som nezodpovedná staršia sestra. A viem, čo mi chceš povedať, no láskavo pomlč," stopnem jej sarkastické Ale veď aj si!, už v zárodku.

„Ale ja sa na to môžem vykašľať, všakže?" nadvihne na mňa dokonalé obočie a dlhé vlasy si hodí na jednu stranu.

„Pokojne, no ak chceš predísť rodinnej dráme, tak by som ti to naozaj neradila."

Zadíva sa na mňa s nenávisťou v očiach, až sa nad tým musím uškrnúť. Mňa so svojim tvrdým správaním neodstraší ako každého iného. Ja sama tento spôsob praktizujem, čiže som naň stopercentne imúnna. Skôr ma desí, čo môže jej správanie priniesť zo strany rodičov.