Mutant ✔

XLV.- Obvinenia/ROSS

„Čo sa tu deje?" Postavím sa vedľa Ami a spolu s ňou sledujem kopu ľudí, ktorí sa trúsia na dolnom poschodí SOFTPOE ako mravce.

„Ty nevieš?" nadvihnem na mňa prekvapene obočie. Ja len nechápavo pokrútim hlavou a pohľadom prečesávam dav. Chodia príliš rýchlo na to, aby šlo len o niečo bežné a v ich tvárach vládne nevýslovné napätie.

Ama pohodí fialovými vlasmi dozadu a kývne mi, nech ju nasledujem. Vyberie sa hore po schodoch až na najvyššie poschodie, kde ma zavedie do jednej kancelárie. Nie je nijako výnimočná, rovnaká ako všetky ostatné, až na to, že sa tu stihla zhromaždiť väčšina Ostreľovačov. Chýba jedine Nat a Lose.

Všetci o niečom búrlivo debatujú a ako si všimnem, väčšina káravých pohľadov smeruje na Vet, ktorá sedí na sklenenej stoličke a tvár si drží v dlaniach, akoby plakala.

„Mohla by si nám to vysvetliť?!" vyletí na Vet Alex.

„Ale ja vážne neviem, čo sa stalo!" háji sa blondínka. Zdvihne pohľad a v očiach sa jej zalesknú slzy.

„Doktorka to povedala jasne," zamieša sa do toho o niečo miernejšie Troy, „Postrelili ju. AP-R zbraňou."

„Ak by som ju postrelila, tak by som nešla po pomoc!" Vet sa naďalej obraňuje, no to, že sa jej trasie hlas ničomu nenapomáha. Znie to, akoby neverila ani vlastným slovám.

„Kto iný by to bol?"

„Ja neviem! Jednoducho som ju tam našla a-" Hlas sa jej zlomí v polovici vety a ona sa zúfalo rozplače do dlaní.

„Podľa radiácie to boa Losina zbraň," podotkne potichu Rio, stojac obďaleč od tej nepeknej hádky s rukami založenými na hrudi.

„Tým chceš naznačiť, žeby odbachla samú seba?" vychrlí prekvapene Cala a ja sa zarazím. Konečne mi dôjde o čom je reč a krv mi stuhne v žilách.

Rio natrčí dlane nahor. „Ja neviem, Cala, no nemali by ste obviňovať Vet."

Pozriem na Amu, ktorá sa tomu celému len mlčky prizerá od dverí rovnako, ako ja. Po chvíli svoje zelené oči presmeruje na mňa a smutne sa pousmeje. „Vieš v čom je AP-R zbraň výnimočná?" Na pár sekúnd sa odmlčí a zahľadí sa na uplakanú Vet. Vzápätí svoj pohľad uprie na mňa, no vtedy sa už aj v jej očiach lesknú slzy. „Ak sa guľka dostane do tela, neostane tam. Škrupinka sa rozpustí v krvi a radiácia sa dostane rovno do organizmu. Na prvý pohľad ani nie je jasné, že ide o strelnú ranu. Len radiácia pomaly obomkne telo raneného a zničí ho."

Jej slová sa rozplynú v tichu, ktoré nastane. Všetci si pomaly uvedomia, že my dve tam stojíme a počujeme každé ich slovo. Dokonca aj Vet prestane nariekať a svoje uslzené oči upriami na nás. „Vysvetlite mi to niekto," poviem potichu, no moje slová sa roznesú miestnosťou ako úder hromu. Akoby zrazu nikto nevedel, čomu veriť a akého názoru sa držať.

„Lose včera večer niekto postrelil," začne Rio pomaly, „Priamo tu. Dokonca v jej vlastnej kancelárii a jej vlastnou zbraňou. Našla ju Vet a zobrali sme ju do nemocnice, kde ju operovala Yan Meinoirová. Večer to vyzeralo len ako obyčajná rana, akoby sa niekde napichla alebo tak. No od rána jej telo pohltila radiácia. Lose pomaly zomiera." Posledné slová šepne tak potichu, že ak by nenastalo hrobové ticho, nemala by som šancu zachytiť to.

„Tak prečo tu všetci útočíte na Vet?"

„Okrem mňa a jej tu už nikto nebol, Ross," zamrmle potichu a pohľad sklopí k zemi, akoby mi tým chcel dať najavo, že mi nemá ani len napadnúť, podozrievať jeho.

Chvíľu ostanem ticho, no potom dostanem nápad. „A čo kamery? Sú predsa všade."

„Tie záznamy sa proste stratili," povie jeden chlap v zelenom svetri, ak si správne pamätám, volá sa Dag.

„Kto má k tým záznamom prístup?"

„Ty," odvetí Ama vedľa mňa. „Okrem toho ešte vrchní velitelia SOFt-u a Rio." Pri poslednom slove každý svoj pohľad prenesie na čiernovlasého chlapca, ktorý stojí v kúte, ako malý chlapec, ktorý dostal zaracha.

„Pozerajte na mňa koľko chcete, no ja som to nebol," vydýchne po chvíli a pozrie do mojich očí. Akoby na ničom inom nezáležalo, len na tom, aby som mu ja uverila.

„Rio to nebol," zachripí Vet zo stoličky a utrie si slzu. „A ani ja nie. Ja som mu to bola povedať, on naozaj netušil, čo sa v tej chvíli deje."

Moje oči sa zas stretnú s tými Riovými. Nepotrebujem prisvedčenie Vet. Rio to proste nebol. A bodka. V tom som si istá. Nemohol to byť on. „Nemôžeme sa navzájom obviňovať," prehovorím po chvíli a musím sa premáhať, aby sa mi netriasol hlas. Napriek svojej neistote sa rozhliadnem po tvári každého jedného, kto je v miestnosti. „Sme predsa tím, nie? Tak sa tak správajme. Ak nastane kríza, netreba sa nikomu obrátiť chrbtom. Musíme držať pokope a navzájom si kryť chrbty. Jasné?" Na konci sa zas zadívam do Riových očí. On sa takmer nebadateľne pousmeje a prikývne.

„Ross má pravdu," podporí ma Ama, „Teraz musíme byť súdržnejší ako kedykoľvek predtým. Nesmieme sa kvôli niečomu takémuto rozpadnúť."

Všetci pomaly prikývnu a nakoniec sa začnú trúsiť von z miestnosti, až sa dostaneme k tomu, že ostanem len ja a Rio. „Ďakujem," vydýchne po chvíli, čo si uprene hľadíme do očí. „Musíš mi veriť, Ross. Ja som to naozaj nebol." Prosebne vzopne ruky pred telom.

„Ja ti verím," stopnem ho. „Yan by mi už dala vedieť, ak by si bol podozrivý."

Pri mojich slovách sa naširoko usmeje. „Som rád, že to berieš takto. Dúfal som totiž, že sa mi zas psychicky nezrútiš."

Pokrútim hlavou. „To mi stačilo raz. Navyše, to bola moja mama." Nastane medzi nami ticho a ja to nakoniec nevydržím. Musím ho prelomiť, hoci nepríjemnou otázkou. „Nie je možné, aby prežila?"

„Yan jej nedáva veľké nádeje," vydýchne nakoniec, „Rádioaktívne účinky sa prejavili príliš neskoro, no o to silnejšie. Rádioaktivita napadla jej srdce a tým pádom sa dostala do celého tela cez krv."

Ostanem ticho a on tiež. K celej situácii už nemáme čo dodať. Teraz je to už len na tom, aká je Lose silná. Všetko závisí len od jej odhodlania prežiť a sily jej tela. Teraz jej už nik nemôže pomôcť.

Pozriem sa na kameru v rohu miestnosti a prižmúrim oči. Kto asi za to celé môže? Kto okrem mňa a Ria má prístup ku kamerovému systéme? Meerová. Ona je to jediné správne riešenie problému.

Vyše 900 hlasov? XO Ja vám naozaj ďakujem :3333