Mutant ✔

LIX.- Dohoda/RIO

Od nervov prestupujem z nohy na nohu. Chodím dookola ako lev v klietke. Tri dni. Tri prekliate dni sa neviem skontaktovať s Nat. Pokúšal som sa jej dovolať ale nič. Šiel som za ňou domov, ale jej sestra mi povedala len toľko, že ju nevidela. Jej rodičia to isté.

Neozvala sa nikomu. Nezavolala ani do práce, čiže možnosť, že je na mňa z nejakého dôvodu naštvaná, padá. Chcel som volať Meerovej, aby mi to vysvetlila. Ale ani ona a ani jej sekretárka mi nedvíhali. Keď som za ňou šiel osobne, recepčná ma nepustila.

Tak mi ostávala čakať až do dnes, do termínu, ktorý mi určil Adam Wooler ešte na Rade. Ross som včera večer povedal, že dnes ostávam doma, aby som si niečo vybavil. Neručím za to, že po tomto stretnutí s Meerovou, budem mať nervy na niečo, ako je život.

Vypočítala si to naozaj krásne, to sa musí nechať. Urobila niečo Nat. Som si s tým istý. Prišla na to, že sa kutre v spisoch Sama O'Leandera, tak sa s tým rozhodla skoncovať. Nepochybujem o tom.

Ešte nikdy v živote, som nemal takéto výčitky. Ani vo chvíli, keď mi umrela matka. Je toho jednoducho príliš. Chcem vedieť, čo sa stalo. A na to mi dokáže odpovedať jedine Carlota Meerová.

Nečakám na slová recepčnej, okamžite vyjdem po schodoch až za Meerovou, ktorá sedí za stolom s mrazivým úsmevom. Vyzerá ako niekto, kto vyhral hlavnú výhru v lotérii.

Rázne si oproti nej sadnem. „Čo ste jej urobili?" vychrlím okamžite.

„Spomaľte, Saverio," schladí ma, „Najskôr ja."

„Žiadne také," protestujem, „Chcem okamžite vedieť, čo sa stalo Nat."

„Stačí vám vedieť toľko, že ju istý čas neuvidíte."

„Čo ste jej urobili?!"

„Do toho vás nič!" zahriakne ma a okamžite vstane tak, že rukami tresne do stola. „Teraz ma počúvajte!"

Na chvíľu sa odmlčí a znova si sadne. Chladne sa na mňa pozrie a jej oči ma umlčia. Hádkami sa k odpovedi nedopracujem rýchlejšie. No možno by to za pokus stálo.

„Ak ste sa už upokojili, tak by som rada začala s tým, prečo ste tu." Ruky si založí na hrudi a chrbtom sa oprie o operadlo stoličky. „Ako ste iste postrehli, na Rade došlo k zaujímavému záveru. Rosielee Parkerová sa dobrovoľne prihlásila k trestu v prípade, ak sa Lovise Hansenová neprebudí."

„Bol som tam. Viem o tom," odpoviem zamračene. Nech už nechodí okolo horúcej kaše ale konečne vyklopí, čo chce a povie mi, čo urobila s Nat.

„Takže vám dávam na výber."

„Medzi čím?"

„Budete so mnou spolupracovať a pomôžete mi dostať Parkerovú na kolená."

„Dobre viete, že s týmto nesúhlasím."

„Potom by ste si mali uvedomiť následky. Zatiaľ sa Natashi nič nestalo. No to sa môže rýchlo zmeniť."

Zatnem zuby. „Čo odo mňa očakávate?"

„Aby ste zabili Lovise Hansenovú."

Otvorím ústa na protest, ale jednoducho skameniem. To si vážne myslí, že sa na to dám? „Ja nikoho zabíjať nebudem," precedím pomedzi zuby.

„Čakala som túto odpoveď." Mávne nad tým rukami Meerová. „Mne je jedno, či súhlasíte alebo nie. Ak sa na to neodhodláte, zariadi to niekto iný."

„Tak na čo ste to odo mňa vôbec žiadali?"

„Pretože by to bolo jednoduchšie," odpovie jednoducho, „Ale späť k veci."