Weird? Only UNIQUE!

† Už nikdy sa ku mne nepribližuj! †

Hellou people ♥♥♥

Túto časť by som chcela venovať  Lucka454 ♡
Dúfam, že sa vám páči a už vopred...

♡♡♡ Thank youuu ♡♡♡

Čakala som čo z neho vylezie. Zhlboka sa nadýchne a uprie na mňa skúmavý pohľad.

,,Myslela si vážne to čo si hovorila?" nechápavo sa naňho pozriem a nadvihnem jedno obočie.

,,Kedy?" spýtam sa a on si pretrie tvár.

,,Keď si vytiahla Jamesa z jazera." ja úplne zblednem a vypúlim oči.

Žeby ma počul?! Nie! Nemohol. Alebo... Do prčic. Vlastne aj keby tak čo?! Parkrát rýchlo zažmurkám a zvráštim obočie. Našpulim pery a odvrátim zrak.

,,Neviem o čom hovoríš." snažím sa robiť sprostú, ale asi mi to nezožral.

,,Ty dobre vieš o čom." fajn, tak mi to isto nezožral.

Obliznem si spodnú peru a silno si do nej zakusnem. Potom k nemu zdvihnem zrak a otvorím ústa, ale rýchlo ich zavriem. Čo mu mám akože povedať?! Nechcem mu tu vylievať srdce. To nie je môj štýl. A preto sa naňho iba kamenne pozriem a pomaly pokývam hlavou na znak súhlasu. Jemu to zdá sa stačilo a mierne nadvihol kútiky úst. Ďalej sme sa už nerozprávali.

James

Auuuu! Všetko ma bolí. Cítim sa akoby ma prešiel nákladiak. Pomaličky, ale vážne pomaličky som sa snažil otvoriť oči. Už už som mal otvorené skoro celé pravé oko, keď som ho kvôli prudkému svetlu okamžite zavrel. Tentokrát som to skúsil slimačím tempom a pomaly otvoril obe oči. Nachádzal som sa v našej spálni. Posadil som sa a pretrel som si oči. Snažil som sa vybaviť si čo sa včera stalo, keď som tak dochrámaný. Hmmm...takžeeee...prišli chalani, potom aj Dark, šli sme na večeru, povedal som jej čo cítim, hrali sme fľašu aaa...jasné! Skočil som do jazera a dostal kŕč. Počkať! Ako to, že žijem?! Ahhh! Musím sa spýtať Lucasa. Postavím sa z postele a navlieknem na seba tepláky a čierne tielko. Nazujem si ponožky a obujem topánky. V kúpelni si ešte opláchnem tvár a vydám sa do jedálne. Pohľad mi padne na modrú gebuľu. Spolu s ňím je tam ešte Marco a Nicolas. Postavím sa do radu a počkám si na obed.

,,Dobré ráno." milo pozdravím kuchárky a oni sa usmejú a kývnu mi hlavami na pozdrav.

Zvláštne, že tu nevidím Dark, ale Jayson a aj jeho frajerka tu sú. Zvráštim obočie a prisadnem si k nim.

,,Tak? Ako sa ti včera olizovalo s pani nedostupnou?" uškrnie sa a ja sa zamračím.

Tú prezývku vymyslel už dávno. Používajú ju skoro všetci chalani, okrem mňa.

,,Debilnejšiu úlohu si nemohol dať?!" zavrčím naňho a ani neviem prečo, ale začínal mi poriadne liezť na nervy.

,,Ale no tak...nehovor, že sa ti to nepáčilo." opäť sa uškrnie a ja mám chuť mu vraziť.

,,Ty idiot ja som sa skoro utopil." zvýšim hlas až sa niektorí po nás obzerajú.

,,Iste." povie sarkasticky a ja zatnem sánku.

,,Dostal som kŕč ty kretén." poviem cez zaťaté zuby a on sa uchechtne.

A to ja už nevydržím a dám jednu do zubov. Bohužiaľ sedel som oproti nemu a tak som prevrhol stôl rovno naňho. Všetky oči padli na nás a ja som funel ako býk.

,,Už nikdy, sa ku mne nepribližuj." poviem skrz zaťaté zuby a odpochodujem preč.

Výjdem von a kopnem do zábradlia. Čo si o sebe sakra myslí?! Idiot jeden! Zrazu ma niekto chytí za plece. Reflexne sebou trhnem a pozriem sa na dotyčného. Je to Lucas. Vzdychne si a tvári sa akoby mi chcel niečo povedať.

,,Ako to, že žijem?!" spýtam sa ako prvý.

,,To je to čo ti chcem povedať..." povie a vážne sa na mňa pozrie.

,,Keď si sa nevynoril, Dark sa rozbehla a skočila za tebou. Chceli sme ju zastaviť, ale ona nás ignorovala. Potom sa s tebou doplavila na breh a keďže si nedýchal dala ti umelé dýchanie." povie a mne je jasné, že to nie je všetko.

Nadvihnem teda obočie a pohľadom ho vyzvem, aby pokračoval. Lucas si vzdychne.

,,Ona povedala, že..." zasekne sa a akoby hľadal správne slová.

,,Žeeee?!" náhlim ho.

,,Že ťa ľúbi." zašepká rýchlo a ja vypúlim oči.

Chvíľu mi trvá kým mi dôjde čo povedal.

,,Musím sa ísť prevetrať." zamrmlem a vydám sa ani neviem kam.

Potom ma napadne jedno miesto. O tom mieste nikto nevie. Objavil som ho keď som mal asi dvanásť rokov, keď sa so mnou rozišla moja prvá láska. A neuveríte kto to bol. Bola to Katie. Áno, tá Katie, čo chodí s Jaysonom. Utiekol som, lebo som si pripadal trápne a našiel jedno úžasné miesto. Bol som tam asi týždeň. Jedol som čisto len lesné plody, ale keďže sa ťažko hľadali, vrátil som sa domov. Mama ma skoro zodrala z kože. Večer za mnou prišiel otec a ja som mu povedal čo sa stalo. Otec ma chápal. A odvtedy chodím na to miesto vždy keď mi je na hovno alebo keď mi je smutno alebo keď skrátka potrebujem premýšľať. Dlho som tam nebol, pretože posledné mesiace to bolo kritické a ja som vôbec nemal čas.

Prešiel som okolo jazera až na druhú stranu. Na toto miesto vlastne nikto nechodí a aj keď, tak sa hneď vrátia. Je tu totižto veľký železný plot zarastený hustou burinou. Ale keďže to tu mám prechodené, tak viem, že na konci plota je diera, ale nevidno ju kvôli tej burine. Prešiel som na koniec plota a rukou odokryl dieru.

,,Au! Do riti!" sykol som, keď som zistil, že medzi tou burinou je aj žihľava.

Rýchlo som prešiel na druhú stranu a poškrabal si ruku. Do prčic! Teraz nebudem môcť spať, pretože ma to bude svrbieť. Pomaly som kráčal k jazeru. Je tam jeden veľký strom, na ktorom je zavesená vlastnoručne vyrobená húpačka. Chodieval som tu často, a tak som si vyrobil húpačku. No čo. Pomaly som sa blížil k jazeru. Už som videl ten veľký strom. No keď mi zrak padol na húpačku, zastavil som. Čože?! To je...