† Ešte raz sa o niečo také pokúsiš a odtrhnem ti gule. †

929 78 9
                                    

Naklonila som sa dopredu a nenápadne sa uškrnula popod nos. Nadýchla som sa a nahodila nevinný face.

,,Evan?" poviem a on nadvihne obočie a zahmká na znak, že možem hovoriť.

,,Vpodstate ty si ma videl dnes prvýkrát však?" spýtam sa a snažím sa tváriť čo najnormálnejšie.

James sa na mňa otočil s výrazom, ktorý mi hneď napovedal, že vie, že niečo skúšam. Samozrejme, že ma prekukol, veď je to James. Už som s ním nejaký ten piatok, takže si mohol všimnúť.

,,Ehm...no...á-áno." zakoktal sa, ale snažil sa to nejako zakryť.

To je dôkaz, že klame a moja hypotéza o tom, odkiaľ ho poznám sa mi potvrdila.

,,Prečo sa pýtaš?" spýta sa už normálnym hlasom a ja sa len usmejem.

James nás nenápadne pozoruje s prižmúrenými očami a jazykom si prechádza po vnútornej časti líca. Robí to vždy keď premýšľa.

,,Ja len tak." myknem plecami, ale ani zďaleka nekončím.

,,Aaaa keď si teda samotár ako si sám hovoril. Kde bývaš? V meste?" spýtam sa a on stisne ruky na volante až mu obelejú hánky.

,,Nie. Žijem v lese." odpovie a ja nadvihnem jedno obočie.

,,A kde presne?" nedám sa a on si vzdychne.

,,Na opačnej strane jazera." odpovie pomedzi zuby s hraným pokojom v hlase.

,,Vážne? Zvláštne, že som si ťa nikdy nevšimla." poviem s hraným údivom.

Musím uznať, že klame vytrvalo. Síce neviem či klamal aj s tým kde býva, ale naisto viem, že mi klamal s tým, že sme sa nikdy nevideli. Pretože ja som ho síce nikdy nevidela, ale on mňa áno. A keby viete, koľko razy. Pfuuu.

,,Čo už. Teraz sa vidíme. Síce prvýkrát, ale aspoň už vieš, že si máš lepšie všímať." povie a ja sa uchechtnem a opriem sa o sedadlo.

James len nechápavo krčí obočie a ja sa škerím ako slniečko na hnoji.

,,Vieš, že som ti to skoro uverila? Musím uznať, že klameš bravúrne." povie a tým si vyslúžim prekvapený pohľad od obidvoch chalanov.

,,Čože?" povie James a Evan preistotu čuší.

Bum! A mám ho. Nemožem uveriť, že som taká škodoradostná. No...čo už.

,,Počul si." poviem a James zvrášti obočie.

,,Tak toto mi vysvetli." povie James a prekríži si ruky na prsiach.

,,Hah! Nechala by som to na Evana, ale šoféruje, takže ti to poviem ja." začnem a Evan značne znervóznie.

,,Najskôr začnem tým hlavným. Ako som na to prišla? No milý Evan prezradil ťa tvoj pach." poviem a Evan vypleští oči.

,,Pach? To tak smrdí či čo?!" spýta sa James a ja mám čo robiť, aby som zastavila nával smiechu.

,,Nie. Myslím jeho pach. Vedela som, že už som tú zmes dažďa, ihličia a pravdepodobne vanilky, niekde cítila. A že som ju cítila už viac krát, ale nevedela som si spomenúť kde. Myslela som si, že som ju cítila niekde v meste alebo keď som sa šla prevetrať v lese. Myšlienky ma zaviedli k nemocnici a ja som rozmýšľala aké strašné to tam bolo. Celé noci som nespala kvôli nočným morám. A potom mi to došlo." dám si krátku pauzu a všimnem si ako sa Evan tisne k oknu, čo najďalej od Jamesa a James sa na mňa díva so zdvihnutým obočím.

,,Vždy keď som sa v noci zobudila kvôli nočným morám som ucítila pach ďažda, ihličia a vanilky. Myslela som, že je to kvôli tomu, že sme v lese, ale vždy potom som mala pocit, že ma niekto sleduje, ale nevedela som kto." poviem a obrátim sa na Evana.

,,Teda až doteraz." dodám a Evan sa len nevinne usmeje.

James sedí s kamenným výrazom a díva sa pred seba. Normálne si teraz pripadám ako Sherlock.

,,Hah! James...to nie tak..." začne, ale James ho spraží pohľadom a skočí mu do reči.

,,Ty si ju sledoval? Si ty normálny? Čo ti už načisto preskočilo? Nemáš čo po nociach robiť ale čo?" vrčal po ňo James a Evan sa zamračil.

,,Ty nevieš aké to je byť samotár. Aj ja chcem konečne niekam patriť a ak sa chcem niekam dostať, musím predsa vedieť s kým mám tú česť!" povie na obranu a ja zostanem zarazene pozerať na Evana.

,,A preto si ju musel sledovať? Bože Evan! Uvedom si, že je to moja žena! Ešte raz sa o niečo také pokúsiš a odtrhnem ti gule." povie podráždene James a mne vystrelí obočie až neviem kde.

Evan tiež nadvihne obočie a James sa namosúrene otočí ku oknu.

,,Ty žiarliš?" vypadne zo mňa s úsmevom.

,,Čože? Nie. Prosím ťa ako ťa toto mohlo napadnúť. Nie. Nieeee. Ani nápad. Ja len..." začne a ja naňho pozriem s nadvihnutým obočím.

,,Ty len čo?" spýtam sa a prekrížim si ruky na prsiach.

James sa chvíľu tvári, že premýšľa a nakoniec začne gestikulovať rukami.

,,Ja leeeen...no...veď...myslel som..." koktá a mne sa úsmev ešte viac rozšíri.

,,Si koja žena a basta!" povie namosúrene a urazene si prekríži ruky na prsiach.

Otočí sa k oknu a oduje spodnú peru. Ja sa len zasmejem a pokrútim spolu s Evanom hlavou. Chová sa ako malé dieťa. Hmmm...on fakt žiarlil?! Oooo! Žeby som naňho mala až taký vplyv? Hah! Ale je roztomilý, keď sa takto čertí. Vypadá pritom ako malé dieťa. Ja zozadu objímem sedačku spolu s Jamesom a hlavu si dám k operadlu.

,,Veď už sa toľko nemosúr, ty môj mužíček." uškrniem sa a on sa na mňa otočí so zvrášteným čelom.

,,A čo ak budem?" povie a ja nadvihnem jedno obočie.

,,Hmmm...tak to ťa musím nejako rozveseliť. Čo taaaak...toto." poviem a dám mu pusinku na líčko.

On sa stále tvári namosúrene, ale všimnem si ako mu cuká kútikmi úst.

,,Nooo...ešte si ma nepresvedčila úplne." zatiahne a ja sa zasmejem.

Ja sa k nemu nakloním a jemu sa v očiach leskne očakávanie. Skloním sa k jeho uchu a pošepkám mu.

,,Bude ti to musieť stačiť." odtiahnem sa a opriem sa späť o operadlo.

Zákerne sa naňho usmejem a on si  iba vzdychne.

,,S tebou to budem mať ťažké." zamrmle, ale ja som ho aj napriek tomu počula.

Heeej! Nie som až taká hrozná. No dobre som, ale...fajn žiadne ale. No čo už, ja som raz taká. Mňa nezmeníte. Ale mne sa to takto páči, takže si bude musieť zvyknúť. Milujem, keď ho môžem provokovať. Muhaha! Áno som neskutočne zlomyseľná a som si toho vedomá.

Otvorím ústa, že mu na to niečo poviem, ale ozval sa rachot, až mnou trhlo.

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now