Weird? Only UNIQUE!

† Môžeš veľmi ľahko skončiť z rozbitou hubou †

Urobil chvíľku napätia, i keď každí v tejto miestnosti vedel, kto bude Luna. Jasmin.

,, ...Dark Parker." dopovedal a ja som vodu vyprskla na všetky svetové strany.

Všetky oči sa upreli na mňa a ja som tam sedela ako prikovaná sa pohárom v ruke.

,,Čože?" skríkla Jasmin a postavila sa od stola.

,,Mal si predsa vybrať podľa výsledkov testov! To mi chceš povedať, že táto... bola lepšia než ja?!" začala sa tam rozkrikovať a ja som bola na pokraji s nervami.

,,Davaj si pozor čo hovoríš, lebo môžeš veľmi ľahko skončiť z rozbitou hubou. To, že nevieš zniesť, že je niekto lepší ako ty nie je moja vec. Mňa nezaujíma čo si ty myslíš jasné?! Ty si myslíš, že ja s tým súhlasím? Kľudne si toho idiota vezmi, ja nemám záujem." dopoviem vyrovnaným no stále prísnym tónom.

Vypochodovala som von z jedálne. Potrebovala som ísť na vzduch. Postavila som sa na terasu a zhlboka sa nadýchla.

,,Sakra! Sakra! Sakra!" kopla som do zábradlia.

Mala som sakra čo robiť, aby som jej to nevyziapala do ksichtu. Už len preto, že tam boli všetci zo smečky som sa krotila. Fuuu! Ja sa nechcem vydať. Preboha veď mám len osemnásť. A navyše s Jamesom!!! Veď je to ten naväčší idiot na svete. A pochybujem, že on je radosťou bez seba, že sa má oženiť práve so mnou. Veď sa nenávidíme, to nikto nevidí či čo?!

,,Dark?" počujem za sebou hlas Marka, ale nespúšťam zrak z oblohy.

Všimnem si, že si stál vedľa mňa a tiež pozerá na nočnú oblohu. Zdá sa, že nad niečim rozmýšľa.

,,Prečo? Veď nemohla som byť prvá." poviem zamyslene.

,,V behu si bola len o pár sekúnd pozadu od Jasmin. A to len kvôli tomu zraneniu." povie stále sa dívajúc na oblohu.

,,Prečo Mark?" poviem a pozriem sa naňho.

On svoj zrak tiež presunie na mňa a tvári sa nechápavo.

,,Veď je to len dieťa." poviem tichšie a on sklopí zrak do zeme.

Asi pochopil, že narážam na to, že vyhlásil Jamesa za alfu. Už dlhšie nič nepovie a tak odvrátim zrak. Zdá sa, že mi chce niečo povedať, ale doteraz nič nepovedal. Tvár som si dala do dlaní a snažila sa utriediť myšlienky. Chcela som odísť, ale zastavil ma Markov šepot.

,,Zomieram." zašepká skoro nečuteľne a ja sa naňho vyjavene pozriem.

,,Kedy?" spýtam sa po hodnej chvíli.

,,Pár dní." povie a ja si vzdychnem.

Všetko sa komplikuje. Prečo to musí byť tak zložité.

,,Prosím Dark. Urob to pre mňa. Pre smečku." zahľadí sa mi do očí.

,,Ah! Fajn! Urobím to...len kvôli tebe. Len preto, že ti nezostáva veľa času a ja nechcem, aby James zničil celú smečku." povzdychnem si a Markovi sa zjavne uľaví.

,,Ale ešte mám jednu otázku." poviem nakoniec a on nadvihne obočie.

,,Prečo ja? Prečo nie Jasmin? Veď ona o to stojí...tak prečo si vybral mňa."

,,Smečka potrebuje najsilnejšiu z vlčíc, nie najrozmaznanejšiu." dopovie s úsmevom a ja sa zaškerím.

,,A kedy je svadba?"

,,Zajtra." povie a mne skoro zabehne slina.

,,Mám čo robiť, aby som to stihla. A kde to bude?"

,,Na lúke pri lipe. Tam som sa bral aj ja s Maggie." zasnívane sa usmeje.

,,A ona o tom vie?" spýtam sa opatrne a Mark smutne prikývne.

,,Mrzí ma to." poviem a objímem ho.

Na ďaľší deň

Už dve hodiny chodím po meste a hádajte čo. Kašlem na to. Som zvedavá ako budeme s Jamesom žiť. Včera večer, keď sa dozvedel, že si má zobrať mňa, narobil takú scénu. Celý čas ako ma urážal som si musela opakovať, že to robím pre Marka. Ten mi zakázal povedať Jamesovi o jeho chorobe. Vraj mu to musí povedať Maggie, keď bude správny čas. Ale kedy bude ten správny čas? Keď Mark zomrie? Mark ma upozornil, že mu to za žiadnu cenu nemám hovoriť. A tak len dúfam, že sa to dozvie čo najskoršie. Čo sa týka Jasmin. Bola z toho taká nabrúsená, že na mňa jačala dve hodiny. Samozrejme, ja som to s kľudom odignorovala a odbila ju, že nech radšej nejačí, lebo o chvíľu budem Luna. Hah! Ja viem, trošku som to použila proti nej, ale no nevyužite takú príležitosť.

Ja nevládzem. Kašlem na to. Šaty ani sukňu si nechcem dať. Ah! Prečo to musí byť také zložité. Jednoducho si kúpim nejaké biele rifle a biely top a bude hotovo. K tomu biele tenisky a je to top. Pobehala som teda obchody a kúpila si biele rifle, top a aj tenisky. Spokojná som sa vracala späť do lesa. Tam ma už čakal Jay.

,,Hedvigaaa! Tak čo? Kúpila si?" privítal ma a priateľsky ma objal.

,,Jasné, ale nie šaty." on sa na mňa díva s nadvihnutým obočím.

,,Mal by si vedieť, že ja, zásadne nenosím ani sukne a ani šaty. A preto som si kúpila biele rifle, biely top a k tomu biele tenisky." keď som to povedala, Jayovo prekvapenie ešte viac vzrástlo.

,,A to už prečo nenosíš šaty?" spýtal sa a spolu so mnou sa vydal k môjmu domčeku.

,,Lebo sa mi to nepáči. Nie je to môj štýl." poviem jednoducho a zrazu sa pred nami objaví Katie.

,,Jayyy! Zlatkoo! Kde sa flákaš? Čakám tu na teba už dobrú hodinu." začne tým svojím piskľavým hlasom a Jay úplne stuhne.

,,Hmm...prečo sa nečudujem, že sa ťa chcel zbaviť." zašepkala som a udržiavala smiech.

Ale samozrejme, že som vedela, že ma počuli. Katie na mňa hodila urazený pohľad.

,,Čo si to povedala?" obráti sa na mňa.

,,Nielen že si sprostá, ale aj hluchá. Och! Čo tá staroba s tebou robí. Počkaj! To sú šediny?" pozriem sa na jej vlasy a ona si ich vydesene prezerá.

,,Čo si to dovoľuješ tyyy...arg! Poď Jay!" povie a urazene odpochoduje aj s Jayom.

Ja sa začnem rehotať a ešte naposledy zamávam a pošlem vzdušnú pusu Jayovi, keď sa na mňa obzrie. Ah! Ako ja rada vytáčam ľudí. Chudák Jay. Chcela som vyliezť na strom, ale zrazu ma niekto chytil za rameno.