Weird? Only UNIQUE!

† Ani ma nehne. †

Túto časť chcem venovať bozaj_sa a Lucinda118.
Dúfam, te ste spokojné!!! 😭😭😉

James

S Marcom sme sa dohodli predom, nech mi vymyslí nejakú zákernú úlohu, aby som si vystrelil z Dark za to, že na mňa hrala, že si ma nepamätá. Ale ani za svet by ma nenapadlo, že ma Marco nechá skočiť do jazera. Vrhol som na Dark kamenný výraz, aby to bolo uveriteľné a rozbehol som sa ku jazeru. Najskôr som sa chcel len potopiť a preplávať o kúsok ďalej, aby si mysleli, že som sa nevynoril a ja by som pekne krásne sledoval reakciu Dark. Ale hneď ako som skočil do jazera som dostal kŕč do nohy a naozaj som sa začal topiť. Do riti! Karma mi vrátila moje skazené úmysly. Potápal som sa hlbšie a hlbšie až som narazil na dno. Keďže som skočil blízko kraja jazera, tak to nebolo až tak hlboko, ale začal mi dochádzať kyslík. Začalo mi byť mdlo a začal som strácať vedomie. A takto to dopadne, keď sa chcete niekomu pomstiť, ale váš kamoš je idiot. Vlastne je to moja vina. Tú pomstu od Dark som si zaslúžil. Prečo musím byť tak sakramentsky tvrdohlavý?! Kyslík mi dochádzal až som nakoniec stratil vedomie. A je koniec. Predsa zomriem na utopenie v jazere, ale teraz je to moja vina.

Dark

Na nič som nečakala a rozbehla sa k jazeru. Dosť na hovno bolo, že bola tma. Počas cesty som si vyzula žabky a totálne ignorola Jayovo kričanie, že nech neblbnem. Približne som zamerala, kde James skočil a odrazila som sa. Dopadla som do chladnej vody a skoro som zinfarktovala. Zhlboka som sa nadýchla a ponorila sa, mávala som rukami okolo seba, ale nikde som nič necítila. Do riti! Vynorila som sa a pekne krásne som odignorovala Jaya. Opäť som sa nadýchla, ale tentoraz som šla hlbšie, stále nič. Kyslík mi dochádzal, a tak som sa opäť vynorila. Do riti! Musí byť tma?! Musí byť úplne na dne, a tak som do pľúc nabrala čo najviac vzduchu a plávala na dno. Rukami som narazila na tvrdé dno. Šmátrala som po dne a pomaly mi začínal dochádzať kyslík. Nie! No tak James. Už som sa chcela opať vynoriť, keď sa mi niečo obtrelo o ruku. Myslela som, že sú to riasy, ale keď som šmátrala ďalej narazila som na niečo tvrdšie. Uchopila som to a zistila, že to je ruka. Bože, to je James! Rýchlo som ho zdrapila a plávala na hladinu. Bolo to dosť náročné, keďže mi dochádzal kyslík, voda bola ľadová a za sebou som vliekla Jamesa. Myslela som, že asi omdliem, ale v poslednej chvíli som sa vynorila. S hlasným kašľaním som mierila k brehu. Všetci sa na mňa dívali s očakávaním, ale mne to bolo vrcholne jedno. Vytiahla som Jamesa na breh a začala prudko kašľať. Jay sa ku mna okamžite rozbehol a kľakol si ku mne. Jeden chalan mi požičal mikinu a prehodil ju cezo mňa. Ja som rýchlo odsotila Jaya a bežala ku Jamesovi. Nahmatala som mu tep a vydýchla si, ale potom som zistila, že nedýcha. Bože,bože...čo teraz. Pokoj ty padavka! Skríklo po mne podvedomie a ja som mu musela dať za pravdu. Zhlboka som sa nadýchla a potom vydýchla. Musím mu dať umelé dýchanie. Nastavila som ruky na jeho hrudník a začala s resuscitáciou.

,,Jeden,dva,tri,štyti..." mrmlala som si popod nos a snažila sa mu nezlomiť rebrá.

,, ...dvadsaťdeväť, tridsať, tridsaťjeden, tridsaťdva." ruky dám dole z jeho hrudníku a zakloním mu hlavu dozadu.

Otvorím mu ústa a dvakrát vdýchnem. Ešte, že som dávala pozor, keď sme preberali umelé dýchanie, lebo teraz by som bola v peknej riti. Ucho položím na jeho hrudník. Nič. Zopakujem to teda ešte raz a dúfam, že to zaberie. Tridsaťjeden, tridsaťdva! Jeden vdych, dva vdy.... James začne kašľať a potom mu opäť odkvecne hlava na bok. Dám mu ucho na hrudník a zistím, že dýcha. Usmejem sa a dám si jeho hlavu do lona. Pohladím ho po vlasoch a pobozkám ho na čelo.

,,Toto mi už nikdy nerob." zašepkám a kolíšem sa s ním z jednej strany na druhú.

,,Ľúbim ťa. Toto mi už nikdy nerob." zopakujem a ešte chvíľu tam nehybne sedím.

Nakoniec sa zdvihnem a položím mu hlavu na zem. Nahodím ten najvražednejší pohľad a otočím sa na ostatných.

,,Zoberte ho do domu a ostatný choďte domov." poviem ľadovo a všetci na mňa hľadia ako vyorané myši.

,,Nepočuli ste?!" skríknem a všetci sa prášia preč.

Zostane tu iba ten modrovlasý chalan. Chvíľu tam iba tak nehybne stojí, ale nakoniec sa spamätá a zoberie Jamesa na chrbát. Spolu sa vydáme ku nášmu domu. Otvorila som mu dvere a on prešiel až do spálne. Zatvorila som dvere a sadla si na gauč. Tvár som si dala do dlaní a pretrela si tvár. O chvíľu počujem zvuk zatvárania dverí. Zdvihnem teda pohľad a vďačne sa usmejem na toho chalana.

,,Môžeš ísť." poviem, keď sa dlho nehýbe a on sa iba uškrnie a zvalí sa do kresla.

,,Ani ma nehne." povie a ja sa zamračím.

,,Nemusíš tu zostávať na noc. Ja to tu zvládnem aj sama." presviedčam ho, ale s ním to ani nehne.

Stále sa na mňa len uškŕňa, a tak si rezignovane vzdychnem. Opäť sa na neho pozriem s nádejou, ale s ním to ani nehne. Do prčic.

,,Fajn." poviem a pretočím očami.

Chvíľu tam len tak mlčky sedíme, keď sa prvý ozve on.

,,Inak ja som Lucas." natiahne ku mne ruku a milo sa usmeje.

,,Dark, ale to už asi vieš." potrasiem mu rukou a on sa zasmeje a prikývne.

Opäť nastane ticho. Jediné čo je počuť sú cvrčky a občasné zahúkanie sovy. Toto ticho preruší opäť on.

,,Dark? Môžem sa ťa niečo spýtať?"

Hellou people ♥♥♥
Dnes je to tak trošku sladšia časť, tak dúfam, že nedostanete cukrovku 😉
Dúfam, že sa vám časť páči a ďakujem za každý váš komentár. Veľmi mi to pomáha.

♡♡♡ Thank you ♡♡♡