† Áno nenávidí ťa... †

1K 79 5
                                    

,,Čo ťa prinútilo povedať také silné slová?" povedal a ja som sa naňho otočila s kamenným výrazom.

,,Je to pravda. James ma určite nenávidí, nie že by ma nenávidel už predtým, ale teraz je to horšie. Preboha! Kvôli mne mu zomrel otec aj matka. Mala som radšej zomrieť ja. Bolo by všetko v poriadku." odvrátim od neho zrak a pozriem sa na môj odraz vo vode.

,,To nehovor. Áno Jamesovi zomreli rodičia a áno nenávidí ťa..." začne a ja sa zasmejem, ale vôbec nie šťastne, bolo to také uchechtnutie.

,,Tak ďakujem za podporu." zamrmlem a on sa uškrnie.

,,Nechaj ma dohovoriť. Áno nenávidí ťa...ale neuvedomuje si, že to nie je tvoja vina. Nemohla si vedieť, že sa to stane. A navyše to bol ich osud. Teraz na nás budú dávať pozor spolu. Pozri...si silná baba, až moc silná, a teba len tak niečo neskolí. Pre našu smečku si veľký prínos. Určite budeš tá najlepšia Luna." dopovie svoj monológ a ja si akože dojato utriem imaginárnu slzu.

,,Aké krásne. Ty môžeš byť básnik normálne." začnem sa smiať a on tiež.

,,Váž si to. Toto som ešte nikomu nepovedal. Vieš koľko síl ma to stálo." povie a chytí sa za srdce.

Začneme sa rehotať. Nachvíľu úplne prestanem myslieť na problémy a schuti sa úprimne zasmejem. Keď sa konečne prestaneme smiať, natiehne ku mne ruku.

,,Inak ja som Michael." potrasiem mu rukou.

,,Ja viem." poviem a on nadvihne obočie.

,,Ty si ten chalan čo sa tak šúľal keď mi zabehla tá žuvačka. Či?" poviem a on sa začne opäť rehotať.

,,Ani nevieš ako som sa držal, aby som sa nerozosmial. Ty si vždy niečo zadrela a ja som sa len tak tak udržal, ale tá žuvačka už bola moc." povedal so širokým úsmevom a ja som sa uchechtla.

O týždeň neskôr

Dnes si už konečne môžem dať ten posratý límec dole. S výdychom som ho hodila na zem a mierne pokrútila hlavou. Zišla som dole po mojom strome a vydala sa k jazeru. Opláchla som si tvár a vrátila som sa do domčeka. Navliekla som na seba čierne teplákové kraťasy, čierny crop top a nazula som si čierne žabky. Raňajky prebehli celkom dobre. Potom celý deň za mnou chodili ostatný zo smečky a buď mi dali nejaký návrh ohľadom smečky alebo pýtali povolenie, aby mohli ísť do mesta. Bolo vidieť, že u niektorých som si vybudovala rešpekt a dôveru, ale stále tu boli nejaký moji neprajníci. Snažila som sa pôsobiť čo najmilšie, ale pokiaľ do mňa niekto rýpe, tak hádam si nenechám len tak skákať po hlave. Keď som aj počula o mne klebety, najprv som to ignorovala, ale už to preráslo do príliš veľkých rozmerov, a tak som zasiahla a vyjasnila im, že ak sa im nepáči nech láskavo vypadnú a nevracajú sa. Nepoznajú ma, tak nech sa nestarajú. Teraz je už asi sedem hodín a slnko pomaličky zapadá. Ale i tak je vážne teplo. Od toho rozhovoru s Michaelom chodím k vodopádu každý deň. Nie kvôli Michaelovi, ale kvôli tomu, že ma to miesto upokojuje. James na mňa najskôr hádzal nenávistné pohľady, ale už asi tri dni ma totálne ignoruje. Úprimne? Vyhovuje mi to. Aj ja ignorujem jeho, takže je mi fajn. S Michaelom sme sa skamošili, ale dávam si pozor. Spolu s Jayom tvoríme super trojicu bláznov. Robíme totálne kraviny a je nám úplne jedno čo si o nás myslia.

Prechádzala som sa po okraji jazera a stála som pod vodopádom. Chvíľu som tam len tak stála, keď mi v hlave skrsol nápad. Teda ani nie tak nápad ako túžba. Vyliezla som na skalu, ktorá je niekoľko metrov nad jazerom. Pozerala som sa dolu a zhlboka som sa nadýchla. Začal fúkať jemný vetrík a ja som si užívala ten krásny pocit. A samozrejme ten krásny výhľad. Nebola som úplne vysoko, ale i tak to bolo kúzelné. Prešla som tak ďaleko. Príde mi to ako včera, keď som sedela v škole a kreslila do skicára rôzne kresby vlkov. A keď som maľovala izbu a spolu s Joshom sme sa naháňali po parku s válčekom v ruke. Podvedome som sa usmiala, ale hneď som si aj bolestne vzdychla, keď som si uvedomila ako to v skutočnosti je. Áno, s Joshom sme sa odcudzili, ale predsalen je to môj brat a aj sme sa vedeli úprimne porozprávať a zabaviť. Čo si už nepamätá ako som kvôli nemu musela stráviť desať minút v jednom aute s tou debilnou Nickovou sesternicou? A ako som mu zachráňovala zadok a skoro ma pri tom znásilnil nejaký nabúchaný ožran? A ako sa mi poďakoval? Totálne na mňa sral a olizoval sa s tou kravou. Tak ja sa snažím byť dobrá sestra a on ma takto podrazí? Už je toho vážne moc. A vie o tom vôbec mama? Alebo Rich? O doriti! Mama! Veď som sa doma neukázala dobré dva mesiace. Mesiac síce bola na služobke, ale čo ten druhý mesiac? Volať jej nebudem a chodiť domov ma ani nenapadne. Tak čo teraz? Asi by som sa už nemala vracať. Mama si bude myslieť, že som sa stratila. Budem nezvestná a po chvíli sa na to úplne zabudne. Bude to tak lepšie.

Otvorím oči a ešte raz sa pozriem dolu. Hladina jazera sa pomaly vlní a teplý vánok mi rozfúkava moje biele vlasy až ma šteklia na tvári. Gumičkou si ich stiahnem do konského copu. Vyzlečem si tričko a hodím ho na zem. Potom si vyzlečem aj kraťasy a z nôh skopnem žabky. Zostala som tam stáť len v mojom čiernom spodnom prádle. Moje veci som zviazala do uzlíka a zhodila dole na zem. Nadýchla som sa a otočila sa chrbtom. Ruky som zdvihla ako v titaniku a posledný krát som sa zhlboka nadýchla. Odrazila som sa a urobila salto dozadu. Spravila som šipku do vody a ponorila sa. Bola som tam asi minútu. Pľúca mi už zlyhávali. Vynorila som sa a nadýchla som sa. Zrazu začal niekto tlieskať.

Weird? Only UNIQUE!حيث تعيش القصص. اكتشف الآن