† Prečo?! Mám dobrý výhľad. †

900 70 13
                                    

Zatnem ruky v päste a rovnako aj sánku. Pomaly sa otočím a prekrížim si ruky na prsiach. Zdvihnem jedno obočie a nahodím ľahostajný výraz.

,,Ja som ti hovoril, že sa opäť stretneme." slizko sa usmial, až ma naplo.

Je rovnaký ako keď som ho prvýkrát stretla v lese, pri mojej prvej premene. Rovnako debilný a rovnako slizký. Mala som mu chuť vraziť, už len preto, že vidím jeho ksicht. Akoby ma volal, aby som mu jednu uštedrila do nosa. Nie! Musím sa krotiť. Ako správna luna, nemôžem robiť unáhlené závery.

,,Radšej by som ti radila sa vzdialiť, inak ti rozbijem hubu!" poviem cez zaťaté zuby a chytím si pravú ruku, pretože mi išla vyletieť k jeho ksichtu.

Pokoj zlatko! Budeš mať príležitosť, neboj. Upokojím sa a snažím sa zhlboka dýchať. Posledný nádych a...fuuuu. On sa na mňa uchechtne a založí si ruky na prsiach potom sa oprie o strom a nahodí frajerský úškrn.

,,Prosím ťa! Čo by mi už taká nicka ako ty mohla spraviť? Predsalen si vo svorke nováčik, takže zbuzerujú koho?! Teba!" uchechtne sa a ja sa snažím udržať kamenný výraz.

Ale v duchu sa rehlím ako psychopat. Keby si len vedel! Muhaha. Bože ja som vážne psycho. Hh čo už!

,,Hah! Mám omnoho väčšie postavenie vo svorke ako ty!" prekrížim si ruky na prsiach a zatvárim sa ľahostajne.

,,Pche! Pochybujem. Ja som strážca alfy a luny zlatko. Väčšia hodnosť nie je." žmurkne na mňa, ale mňa to rozhodne nevyvedie z mieri.

,,Ale je." žmurknem naňho a on sa zatvári zmätene, ale hneď to zakryje tým blbým úškrnom.

,,Som totižto Luna." nahnem sa k nemu a uškrniem sa.

,,Takže bye bye...idiot." posledné slovo zamrmlem a zvrtnem sa na päte a chcem odkráčať, ale jeho ruka na mojom ramene mi v tom zabráni.

Strhne ma za rameno a tresne ma o strom. Pritlačí ma oň celou svojou váhou, že neviem ani poriadne dýchať.

,,Čo si myslíš, že robíš?!" zasyčím naňho a on sa na mňa zastrašujúco pozrie.

Ale na mňa to rozhodne nezaberá. Akože si myslí, že ma vystraší?! Tak to je na omyle.

,,To ti mám akože veriť?!" povie s dosť nepriateľskym tónom a ja sa uškrniem.

,,Ver si čomu chceš." sladko sa naňho usmejem a on ma strhne a hodí na zem, až mi vybije dych.

No do...riti!!! Tak toto som nečakala. Teraz mám aspoň dôvod ho udrieť. Nestihnem ani žmurknúť a on už predo mnou stojí na štyroch. Má tmavohnedú srsť a v jeho bledohnedých očiach sa zračí hnev. Ja sa postavím a on na nič nečaká a rozbehne sa po mne. Ja sa mu len tak tak uhnem. On začne vrčať a ja sa zamračím. A mám toho dosť! Rozbehnem sa po ňom a skočím. Vo vzduchu sa premením na veľkého čierneho vlka a priľahnem ho. On sa na mňa vyjavene díva a ja nahodím pohľad vraha. Začnem vrčať a približovať sa k nemu. V jeho očiach sa teraz objavil strach. Tesne pri jeho tvári zastavím a čo najhrôzostrašnejšie zavrčím. Potom sa odthiahnem a premením sa na človeka. Pozriem sa na toho chalana, ešte stále sa nepremenil, pretože ešte stále je v šoku. Ja som mu hovorila, že som luna. Nemal si začínať. Ale ešte stále nie som spokojná. Stále ma svrbí pravačka a nevie sa dočkať, kým niekomu vrazí. Ten chalan sa premení, ale teraz má na tvári úškrn. Hah! Zdá sa, že nemá dosť.

,,Si myslíš, že keď si luna, tak sa ťa zľaknem? V našej smečke nemáš moc a tým pádom mi je úplne jedno kto si a akú funkciu máš v tvojej smečke." zaškerí sa a ja nahodím kamenný výraz.

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now