Weird? Only UNIQUE!

† Milujem ťa! †

Hellou people! Dobre vidíte! Áno dve časti za jeden deň. Ale ako som už písala. Prší a ja mám voľno takžeeee...dúfam, že ste radi. ♥♥♥

,,Vezmi ma domov! Prosím!" vzlyknem a Jay iba prikývne.

Celú cestu sme obaja ticho, ale nie že by mi to vadilo. Ja som rada, že sme ticho. A taktiež som rada, že ma Jay tak chápe, a že chápe, že sa o tom nechcem baviť. Celú cestu som si vybavovala ten obraz na tom wecku. On...on tam bozkával s...ŇOU. S tou posratou, lemravou, podrazáckou mrchou! Ja som jej povedala nech zmizne a nech sa neukazuje a ešte dnes večer sa ocucáva s MOJIM manželom! Je zbytočné klásť si otázku prečo mi to tak vadí. Ja viem presne prečo. A je mi jedno, že to je proste nereálne, ale...začínam mať Jamesa rada. Teda pardon, aby som bola presnejšia. ZačínaLA som ho mať rada. Po tom čo som teraz videla, ho nenávidím ešte viac ako predtým. Áno presne tak. NENÁVIDIM HO! Z duše ho nenávidím. Myslela som, že ma má aspoň trochu rád. Alebo aspoň, že ma už prestáva nenávidieť, ale zdá sa, že som mu úplne ukradnutá. Ani si neviete predstaviť ako zúrim. Mám v sebe toľko pocitov. Niektoré z nich si ani neviem vysvetliť, ale predsa ich cítim.

Zastavíme v lese a ešte chvíľu mlčky sedíme v aute. Nikto sa ani nepohne a nikto nič nepovie. Len tak ticho sedíme. Po chvíli sa ku mne obráti Jay s miernym úsmevom.

,,Bež sa vyspať. Ja prídem po Katie a vráti..." nestihne to ani dopovedať, lebo ja mu skočím do reči.

,,Nie. Nenechaj si skaziť večer mnou." poviem a stále sa dívam pred seba.

,,Ale Hedviga..." snaží sa ma presvedčiť, ale ja sa nedám.

,,Nie Jay! Nechaj to tak. Užite si večer a nachvíľu sa nezaoberaj mnou. Nemôžeš predsa stále riešiť moje problémy." poviem mu a vystúpim.

Pomaly sa vydám k môjmu domu. Teda nášmu. To je ale teraz jedno. Áno...bola som na Jay hnusná, ale nemôže donekonečna riešiť mňa a moje problémy. Je to len pre jeho dobro. Už som sa blížila k nášmu domu keď som opäť ucítila ten hnusný pocit akoby ma niekto sledoval. Obzerať som sa nechcela, pretože ako to už býva vo všetkých amerických filmoch, aj tak by tam nikto nebol a ja by som vyzerala ako blázon s poruchou. Skrátene PSYCHO. A tak som len pomaly otvorila dvere a potom ich za sebou silno zatresla. Zvalila som sa na gauč a ako bez duše sa dívala von oknom. Mesiac svietil jasne a rovnoko tak aj hviezdy. Z ničoho nič ma napadlo, že ako sa asi majú mama s Richom? A čo asi robí otec odvtedy keď sa s mamou rozviedol? Našiel si novú manželku ako si mama našla Richa? Kto vie. Ooo a hľadá ma ešte Josh? Stále tomu nemôžem uveriť. Hovoriť si, že možno sa rozprávali o niekom inom, by nemalo zmysel, pretože ja viem, že hovorili o mne.

Ani neviem ako a zaspala som.

,,Milujem ťa!" poviem s uslzenými očami a zbieram črepy vázy zo zeme.

,,Ale mne je to jedno!" odbije ma a mne sa ešte viac roztrasú ruky.

,,Prosím! Daj mi šancu." poviem a on sa začne nepríjemne smiať.

,,A prečo by som mal? Pozri sa na seba. Si chudera!" povie a zrazu sa pri ňom zjaví Jasmin so samoľúbim úsmevom.

Čakala som, že sa ešte viac rozplačem, ale nie. Zvráštila som čelo a črepy hodila na zem.

,,Ja. Nie. Som. Chudera!" poviem cez zaťaté zuby a premením sa na vlka.

Začnem vrčať a Jasmin okažite zbledne. Ale on sa iba zasmeje a premení sa tiež. Vražedne sa na seba pozeráme až nakoniec sa na mňa prvý vrhne on. Uhnem sa mu, ale on ma uhryzne do nohy. Zaskučím a zvalím sa na zem. On to využije a zaľahne ma. Premením sa naspäť, ale on sa stále na do mnou týči vo vlčej podobe. Začujem Jasminin smiech a on začne vrčať a približovať sa. Rozšíria sa mi zreničky, keď otvorí ústa a zameria sa na môj krk.

,,James!" vykríknem a on sa do mňa zahryzne.

Posadím sa a snažím sa nadýchnuť. Nemôžem sa nadýchnuť a tak sa buchnem do hrudníka. Po chvíli popadnem dych a začnem kašľať ako zmyslov zbavená. O bože! Čo to malo byť? Po chvíli si všimnem, že už vychádza slnko. Sadnem si a rozpletiem si vrkoče, ktoré som si včera zabudla rozpliecť. Potom si prehrabnem vlasy a pretriem si oči. Hodím na seba deku a rukou si podopriem hlavu. Keď si všimnem, že mám na sebe overal od Katie, uvedomím si, že to čo sa včera stalo sa mi len nezdalo. Ozaj...večer som vôbec nikoho nepočula prichádzať, žeby prespal u...tej mrchy? Kto vie. A mne to môže byť jedno. Znova! Znova mám ten pocit, že ma niekto sleduje. Žeby tá čierna silueta čo som videla v nemocnici nebola len halucinácia, ale realita? Žeby ma naozaj niekto sledoval? Ale prečo? Prečo by to niekto robil? Okrem toho, že som Luna na mne nie je nič zaujímavého. A pochybujem aj o tom, že niekto vie, že som Luna. Okrem členov našej svorky to nevie nikto. Ale že by ma sledoval niekto z našej svorky? Prečo by to robil? To je blbosť.

Pokrútim nad mojou absurditou hlavou a zdvihnem sa z gauča. Prišla som do spálne a vážne tam nikto nebol. Zhodila som zo seba teda ten overal a navliekla na seba biele krátke tričko, rifľové kraťasy a čierny sveter.

Umyla som si zuby a opláchla tvár. Zapozerala som sa do zrkadla a vzdychla si. Asi by som sa mala zaoberať menej chalanmi a sympatiami a viac smečkou a jej uržiavaniu. Správne. Zastavila som vodu a vrátila sa do obývačky. Ale niečo tu bolo inak. Počkať to na tom stole je obálka?