Weird? Only UNIQUE!

† Viete čo idem si radšej kúpiť klietku... †

No do riti! Okrem toho, že som vyzerala ako zdochnutý osol, a taktiež som tak aj páchla, ale moje vlasy!!! Ony sú...BIELE. A nielen vlasy. Moje oči sa zmenili z tmavomodrých na svetlomodrú až do siva. Neviem síce čo to má znamenať, ale desí ma to. A navyše pod okom som mala obrovský monokel, ktorý mi, typujem, spravil James. Potriasla som hlavou či sa mi to nezdá, ale stále som vyzerala ako osol, takže sa mi to nezdá. Vydala som sa späť do smečky. Na sebe som mala, teraz už ufúľané, svadobné šaty. Hneď ako si ma všimli ostatní, tak ku mne všetci bežali a pýtali sa čo sa stalo, či niečo nepotrebujem, či nechcem ísť k lekárovi...a tak podobne. Všetkých som odbila, že mi je fajn a šla som za Maggie. Zaklopala som na dvere a vošla dnu, ale rýchlo som sa otočila, lebo tam sedel aj James.

,,Počkaj! Dark?! Si to ty?" spýtala sa, lebo som jej bola otočená chrbtom a moje vlasy tentoraz boli biele.

,,Ehm...jaa nechcem vyrušovať." povedala som ešte stále otočená chrbtom.

Teraz mi to už nepríde ako dobrý nápad, ísť za ňou. Po prvé, je na tom dosť zle po včerajšku a po druhé, nechcem aby videla ten monokel od Jamesa.

,,Nie! Len poď! Ja...chcela som ťa vidieť. A potrebujem sa s tebou porozprávať." povie potichu a ja si prehodím vlasy cez polku tváre.

Otočím sa a namierim si to k nim. Sadnem si a vyhýbam sa ich pohľadom. Maggie mi položí ruku na koleno a láskavo sa usneje. Ja sklopím zrak a hrám sa s rukami.

,,Vieš prečo máš biele vlasy?" spýta sa Maggie po chvíli a ja na ňu zdvihnem zrak.

,,Žeby ma v noci navštívila snehová víla?" spýtam sa a usmejem sa.

,,Heh! Nie. Vieš existuje jedna legenda. Myslela som si, že je vymyslená, ale potom si prišla ty." povie a skúma ma pohľadom.

,,Presne v nej bolo napísané, že v deň keď sa syn alfy ožení, musí starý alfa a aj stará luna zomrieť." povie a ja jej skočím do reči.

,,Ale veď žiješ." poviem a Maggie sa usmeje.

,,Stará luna má zomrieť až vtedy, keď sa nová luna premení a naučí sa ovládať svoje vlčie ja. Premena začína tým, že bohyňa mesiaca dá svoj svit novej lune. A preto ti obeleli vlasy. Ale legenda hovorí, že ak sa nová luna nenaučí ovládať svoje vlčie ja, zahynie celý rod vlkolakov a ona bude po nociach zabíjať bezbranných ľudí..." dopovie a mne zastane dych.

Dívam sa s otvorenými ústami a prudko dýcham.

,,A-ale to nejde. J-ja to neviem ovládať. Nemôžem. Sama to nezvládnem." povie a zahrabnem ruku do vlasov, ale rýchlo ju odtiaľ vytiahnem.

Fuuu. Maggie si našťastie ten mobokel nevšimla, pretože sa v tej chvíli otočila na Jamesa.

,,A preto je tu alfa." povie a ukáže na Jamesa.

,,Čože?! Viete čo idem si radšej kúpiť klietku..." poviem a Maggie pretočí očami.

,,Dark!" povie a ja sa na ňu zahľadím.

,,Nie. Prepáč, ale to nemôžeš myslieť vážne. Veď sme sa zosobášili len preto, lebo sme museli. A navyše sa nemáme radi. Veď on by ma na tvojom mieste rovno obesil, aby mal pokoj." poviem naštvane a Maggie ku mne natiahne ruku.

,,Ale no tak Dark..." začne a chce mi odhrnúť vlasy z tváre.

Myknem sebou a rýchlo sklopím zrak. Maggie sa zamračí a opäť ku mne natiahne ruku.

,,Tak ja radšej pôjdem!" postavím sa.

,,Sadaj! Okamžite!" zavelí Maggie a strašidelne sa na mňa pozrie.

Ja si sadnem trochu ďalej od nej, ale napriek tomu si ku mne prisadne bližšie. Natiahne ku mne ruku a ja jej ju zachytím.

,,Maggie...radšej...to nechaj tak." poviem, ale Maggie sa nedá a odhrnie mi vlasy z tváre.

Zamračí sa a pozrie sa na Jamesa, ktorý sa tvári akoby videl ducha.

,,To nie on!" poviem pohotovo a Maggie sa na mňa otočí so zdvihnutým obočím.

,,Jaa...včera som sa premenila a dnes som sa zobudila celá dobitá. Neviem čo sa stalo, ale James s tým nemá nič spoločné." nervózne sa usmejem a Maggie si ma iba podozrievavo prezerá.

,,Tak fajn! Ale ak zistím, že s tým máš niečo spoločné, tak si ma nepraj!" obráti sa na Jamesa a varovne nadvihne prst.

James iba prikývne a vydýchne si. Maggie sa otočí na mňa a pokrúti hlavou.

,,Mala by si sa ísť prezliecť a neboj vždy sme pri tebe. Pomôžeme ti." usmeje sa a ja prikývnem.

Postavím sa z môjho vyhriateho miestečka na gauči a výjdem z dverí. Hneď ako ich zatvorím si vydýchnem. Fuuu. Tak toto bolo tesné. Vlastne ja ani neviem prečo som mu pomáhala. Je to idiot. Mala som mu zo nechať vyžrať, ale na druhej strane prišiel o otca, tak sa mu nedivím. Ale to že mi jednu strelil, to mu ešte spočítam, nech si nemyslí, chlapec namyslený.

Pomalým krokom kráčam smerom k môjmu domčeku. Po ceste tam som si všimla všetkých tých vlkov, všetky tie malé deti, všetky tie rodiny. Musím sa ovládať, kvôli nim. Teraz som ich luna, musím ich chrániť. Chrániť pred sebou.

Bola som už skoro pri domčeku, keď sa predo mňa niekto postavil a ja som doňho napálila až ma odhodilo.