† Si predurčená stať sa hrozbou. †

1K 70 6
                                    

,,Pozri...viem, že ti to nie je dvakrát príjemné..." začne Mark, keď sa dostaneme ku nejakému jazeru.

,,A viem, že tie dary boli trochu..." snažil sa nájsť správne slová.

,,No skrátka viem, že sa na to necítiš a ani sa cítiť nebudeš, ale už len to, že si si ho vzala je pre nás veľa. A preto ti ďakujem." milo sa usmeje a ja si vzdychnem.

,,Môžem ťa o niečo poprosiť?" spýta sa zrazu a ja nadvihnem obočie.

,,Prosím ťa...nehovor Jamesovi o mojej chorobe. Nech mu to povie Maggie, keď bude pripravená. Sľúb mi to prosím." povie a smutne sklopí zrak.

,,Sľubujem." poviem a usmejem sa.

,,Ďakujem." zdvihne zrak a objíme ma.

Chvíľu tam iba tak stojíme v objatí, keď zrazu ucítim ako sa na mňa Mark zavesí celou svojou váhou.

,,M-Mark! Prosím ťa. Si dosť...ťažký." poviem a zhodím zo seba jeho ruky.

No on nič nespraví. Iba sa zosype na zem. Chvíľu mi ndochádza čo robí, až neskôr mi dôjde o čo ide a začnem panikáriť.

,,M-Mark?! Mark!" kričím naňho a čupnem si vedľa neho.

Zodvihnem jeho hlavu a dám si ju na kolená. Z oka mi vypadne jedna slza. Nie! Vedela som, že zomrie, ale nečakala som, že tak skoro. Začnem ho jemne triasť a dúfam, že sa preberie, ale nič sa nedeje.

,,Mark!" započujem hlas Maggie za sebou.

Pozriem sa za seba a tam stojí Maggie s rukou na ústach, snažiac sa zabrániť úniku sĺz. Len tam tak stála a tvárila sa silno.

,,Otec! Ot..." zrazu sa tu objavil James .

Jasne! Teraz?! Keď ho niekto potrebuje, tak je zalezený v riti, a keď človek chce aby bol čo najďalej, tak sa tu zjaví ako neviem čo. Grrrr.

Keď mu došlo čo sa stalo, zamračil sa a z očí mu sršali blesky.

,,Ty si ho zabila!" povedal smutne cez zaťaté zuby.

,,Zabila! Ja som vedel, že si špina! Všetko si zničila. Celý môj život si skazila. Pletieš sa do vecí, do ktorých ťa vôbec nič nie je! Nenávidim ťa! Počuješ?! Nenávidím!" ziapal na mňa a ja som sa zúfalo pozrela na Maggie.

Dúfala som, že mu povie pravdu, keďže ja to nesmiem povedať, ale ona tam len stála ako bez duše a pozerala sa na zem. A tak som aj ja sklopila zrak. Maggie so slzami v očiach utiekla preč. Postavila som sa a pozrela sa na Jamesa. Prepaľoval ma pohľadom a zatínal sánku. Ruky mačkal do pästí. Nesmelo som k nemu pristúpila.

,,James ja..." nestihla som ani dopovedať, pretože mi na tvári pristála Jamesova ruka.

Trhlo mnou a spadla som na zem. Rukou som si zakryla tvár. Do riti! Nečakala som, že má takú ranu. Postavila som sa a zamračila som sa naňho. Zrazu som dostala takú chuť...zabíjať. Mala som nutkanie roztrhať všetkých na kusy.

Všetci si to zaslúžia! Oni ťa premenili. Oni ťa donútili vziať si toho idiota, ktorý ti práve jednu vlepil. To nemôžeš dopustiť! Nenechaj sa zneužívať! Zabi ho!!!

Môj vlk sa mi prihováral a ja som sa otočila na Jamesa. Začala som vrčať ešte stále v ľudskej podobe.

Zabi ho!!!

Kričal môj vlk a ja som sa k nemu začala približovať. Rýchlosťou svetla som ho sotila a zvalila na zem. Chytila som ho pod krk a začala ho škrtiť. Bránil sa a kopal, ale ja som bola silnejšia. Nie!!! Čo to sakra robím! Rýchlo sa od neho odtrhnem a prudko dýcham.

No ták nebuď srab! Zabi ho!

Nemôžem! Veď je to môj manžel a alfa smečky!

Ty si obyčajný zbabelec! Bojíš sa! No tak zabi ho a nebudeš srab!

Nie! Nechaj ma na pokoji! Ja ho nemôžem a ani nechcem zabiť!

Viedla som zo sebou vnútorný boj. Narazila som do stromu a zviezla sa po ňom chrbtom. Chytila som sa za hlavu a kričala ako zmyslov zbavená.

,,Nechaj ma napokoji!" vyzerala som ako psychopat.

Zabi ho! No ták! Veď ti vrazil!

,,Nie! Ja ho nechcem zabiť! Prestaň!"

Si srab! Prestaň! Priznaj si, že je ti súdené byť zabijakom! Si predsa vlk!

,,Ale ja nechcem!"

Ale to je každému jedno! Si predurčená stať sa hrozbou. No ták! Poddaj sa a bude ti lepšie. Budeme jedno!

,,Ja...nie...nechcem...nemôžem..." držala som sa za hlavu a pevne stisla oči.

,,Vidíš! Ja som hovoril, že nie si nič iné len vrah." ozval sa James a ja som sa naňho pozrela uslzenými očami.

A vtedy som to už nevydržala. Hnev vo mne vypukol a ja som sa začala meniť. Cítila som lámanie kostí. Nie! Musím utiecť. Postavila som sa a bežala čo najďalej.

Si predurčená stať sa zabijakom.

Zašepkal mi môj vlk a potom si už vôbec nič nepamätám, pretože som sa úplne premenila.

Au! Bolí ma celá Dark. Ešte chvíľu ležím na zemi a snažím sa na niečo spomenúť, ale nejde to. Pomaličky otvorím oči a snažím sa zaostriť. Som niekde v lese. Nachádzam sa na hraniciach nášho územia. Ponaťahujem sa a postavím zo zeme. Poobzerám okolo seba a podídem k jazeru, aby som si opláchla tvár. Na ten obraz v živote nezabudnem.
∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽
Ahoooj! Chcela som vám len povedať, že odchádzam na štyri dni preč na chatu, takže neviem ako to bude s časťami. Ak tam bude wifi tak sa budem snažiť pridávať, ale ak nie, tak sa OSPRAVEDLŇUJEM a budem dúfať, že počkáte a nevymažete si môj príbeh.

Ďakujem za pochopenie♡♡♡
Love ya 😘

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now