† Čo vrieskaš? †

904 69 62
                                    

James

Louis mal na tvári zvláštny výraz. Pozrel sa na mňa a nasadil kamennú tvár. Začal som sa báť. Pozrel som sa naňho s nadvihnutým obočím a on si vzdychol.

,,Rana na hlave nie je nič vážne. Teraz som ju poslal odpočinúť si." povie a ja zvráštim obočie.

On veľmi dobre vie, že chcem vedieť úplne niečo iné, tak prečo mi to robí? Žeby to bolo až také zlé, že mi to nehce povedať?

,,Ty dobre vieš, že chcem vedieť niečo iné!" poviem cez zaťaté zuby a stlačím ruky v päste.

Louis na mňa uprie zrak a snaží sa udržať kamennú tvár. Stisne pery do úzkej čiary a premeria si ma.

,,Je možné..." začne pomaly a sklopí zrak.

,, ...že si nespomenie." dokončí potichu a ja zblednem.

Trvá mi niekoľko minút, kým mi dôjde, čo vlastne povedal. Pokoj James! Len pokoj! Možno to vôbec nie je také zlé ako si myslíš.

,,Pozri James..." začne Louis a zdvihne na mňa pohľad.

Ja ho ale rýchlo stopnem a pozriem sa naňho s kamenným výrazom.

,,Ďakujem, že si prišiel. Môžeš ísť." poviem s ľadovým pokojom a Louis tam ešte chvíľu neisto stojí, ale nakoniec odíde.

Ja sa pomalým krokom vydám do domu. Otvorím dvere a potichu vojdem dnu. Nasmerujem si to do spálne. Otvorím dvere a nehlučne ich aj zatvorím. Otočím sa a uvidím na posteli spiacu Dark. Vlastne až teraz som si všimol aká je roztomilá, keď spí. Spím s ňou v jednej posteli už neviem koľko a všimnem si to až teraz? Ah! Vyzlečiem sa do boxeriek a ľahnem si vedľa nej do postele. Ešte chvíľu som sa na ňu díval až potom som zavrel oči a zaspal.

Ráno som sa zobudil na krik a podlaha na mojom ksichte alebo skôr ksicht na mojej podlahe? Bože! Vidno, že je ráno. Posadím sa a pretriem si oči.

,,Čo vrieskaš? Videla si sa v zrkadle?" poviem mrzuto a až potom mi dôjde, že to pre ňu musel byť šok, keď sa zobudila pri polonahom chlapovi, ktorého si nepamätá a ktorý tvrdí, že je jej manžel.

,,Do riti!" zamrmlem a postavím sa zo zeme.

,,Čo tu sakra robíš?!" povie zdesene Dark a ja sa uchechtnem.

,,Zlatko...sme manželia. Manželia znamenajú spoločný dom. Spoločný dom znamená spoločná spálňa a spoločná spálňa znamená spoločná posteľ." poviem s ironickým úškrnom a žmurknem na ňu.

Zoberiem si veci na prezlečenie a zamknem sa v kúpelni. Navlieknem na seba teplákové kraťasy a čierne tielko. Dám si antiperspyrant a umyjem si zuby. Opláchnem si tvár vodou a zahľadím sa do zrkadla. Prečo sa teraz cítim tak prázdny? Prečo?! Veď to s Dark nie je až také vážne či? Ja neviem. Mal by som byť rád, že zabudla na všetky naše nenávistné pohľady, podrazy, naschvály, hádky, ignorácie a tak podobne. Ale načo mi to všetko bude, keď zabudla aj to pekné? Na naše spoločné fotky, na výlet do mesta, na nákupné centrum, na kúpanie vo fontáne, na kúpanie pri vodopáde. Počkať! Teraz ma niečo napadlo. Odomkol som a vyšiel z kúpelne. Dark tam už sedela oblečená. Otvoril som šuplík na nočnom stolíku a vytiahol z neho kľúčik. Kľúčik som strčil do zámku na skrinke pod šuplíkom. Vytiahol som odtiaľ tašku a všimol si, že si ma Dark so záujmom prezerá. Pousmial som sa a sadol si vedľa nej. Odzipsoval som tašku a vytiahol z nej fotoaparát. Podal som jej ho a hneď ako prvá na ňu vyskočila naša spoločná fotka pri hojdačke v parku. Neisto sa na mňa pozrela.

,,To...som ja?" spýtala sa a ja som s úsmevom prikývol.

Prezerala si fotky a pri niektorých sa dokonca aj usmiala alebo zaškerila. Keď prišla na fotku mojej sestry sa zamračila a pozrela sa na mňa. Ja som sa musel uškrnúť.

,,To je moja segra." poviem a ona naznačí ústami 'ahaaa' a pokračuje ďalej.

Keď dopozerá všetky fotky v miestnosti nastane zvláštne ticho. Podá mi foťák a smutno sa na mňa usmeje.

,,Prepáč." povie a ja zostanem sedieť ako socha.

Cítil som ako sa vo mne niečo zlomilo. Vážne si na mňa vôbec nespomína. To je koniec. Totálny koniec.

O týždeň neskôr

Týždeň ležím v posteli a jediný pohyb, ktorý vykonávam je, keď sa chcem presunúť na druhý bok. Nejem, nepijem, nekomunikujem. Vôbec nič. Občas ma príde pozrieť Lucas a donesie mi jedlo a pitie. Prvé dva dni sa so mnou snažil nadviazať rozhovor, ale keď zistil, že to nemá cenu, tak mi len prinesie jedlo a opäť odíde. Dark odvtedy prespáva na gauči v obývačne a spálni sa vyhýba oblúkom. Stretávam ju iba keď si zoberie veci na prezlečenie a ide opäť preč. Ani sa nesnaží nadviazať žiadny rozhovor. Za ten čas sa stihla skamošiť, už zasa, s Jaysonom a s Katie, ktorí boli vážne v šoku keď zistili, že na nič z toho čo sa stalo, si nepamätá. Ale nakoniec boli radi, že sa vôbec dostala živá a zdravá z toho zajatia lovcov. Ani si neviete predstaviť aké hysterické scény tu robil Jayson, keď zistil, te Dark ide o život. Dobre, že si vlasy nevytrhal.

Dnes som sa výnimočne rozhodol sa dokopať do toho, aby som sa šiel prejsť. Postavil som sa a prehrabol si vlasy. Nazul som si žabky a mrožím krokom som vyšiel z domu. Kopal som si do kameňa a strčil som si ruky do vreciek. Stavím sa, že vypadám ako zombie. Už už som sa chcel otočiť a odpochodovať domov a znova sa utápať vo svojich myšlienkach, ale všimol som si známu bielu hlavu. Bola to Dark. Šiel som bližšie a zistil som, že nie je sama. Počkať! To je...! No to si robíš srandu.

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now