Weird? Only UNIQUE!

† Nie je psychopat! †

To nie! Ona...nie. Na zemi ležala Maggie, celá bledá. Samozrejme ešte dýchala, a tak som sa k nej rozbehla a všetkých na okolo vyhodila. Sácala som jedna radosť. Kľakla som si a pozerala sa ako sa na mňa Maggie otočila. Ruky sa mi triasli a ja som nevedela čo mám povedať. Zrazu Maggie zdvihne ruku a ja si všimnem krvavý fľak. V bruchu ma zapichnutý malý hrot s rôznymi ornamentami.

,,Dark!" zašepkala Maggie a ja som len neprítomne hľadela na ten hrot.

,,No tak pozri sa na mňa." opäť šepne a ja odvrátim zrak od jej brucha k jej očiam.

Zdajú sa mi úplne bez života. Neviem čo mám robiť. Ona nesmie zomrieť. Kto mi bude pomáhať s mojim vlčím ja? No kto?!

,,Nesmieš ma opustiť. Nesmieš! Kto mi bude pomáhať?! No tak Maggie!..." do očí sa mi pomaly hrnuli slzy keď zrazu sa všetci začali rehotať.

Čože?! Maggie umiera...počkať! Pozriem sa na Maggie a tá teraz už sedí a smeje sa tiež. Postavím a nechápavo sa na ňu pozriem.

,,Bol to iba žart!" povie mi Jay, ktorý sa z ničoho nič objaví za mnou.

,,Keďže sme vedeli, že kečupu by si neuverila, kúpili sme falošnú krv." povie tentoraz Maggie a všetky pohľady padnú na mňa.

Ja som taká nasratá, že by som rozmlátila všetko naokolo. Ale samozrejme zachovávam kamennú tvár. Zatínam sánku ako bláznivá. Z tváre si zotriem slzy, ktoré mi vyšli počas toho trápneho divadielka. Každí čaká na moju reakciu. Túžba zabíjať sa vo mne znova prebúdza. Rýchlo sa zvrtnem a chcem odísť, ale pár metrov od nich ma môj vlk začal ovládať. Rýchlo sa chytím za hlavu. Poddaj sa! Nie! No tak sa poddaj! Nemáš na výber! Si monštrum, tak už s tým nebojuj! Ja nechcem! Ale áno! Davaj! Poddaj sa! Nie nie nie.

Začala som sa ťahať za vlasy a úprimne mi bolo u prdele, že sa na mňa dívajú ako na blázna. Raz sa mi poddať musíš, tak načo zdržuješ!

,,Ja nechcem!" Ale chceš.

,,Nie!" zajačala som a rozbehla sa preč.

Nasadla som sa motorku a len tak sa za mnou prášilo. Neviem kam som chcela ísť. Skrátka som len uháňala vpred. Neviem či som šla päť minút alebo pol hodinu. Okolo mňa boli samé stromy. Môj vlk sa ma snažil dookola ovládnuť. Aj by sa mu to podarilo. Už som cítila ako sa mi trhajú svaly a lámu kosti. Keď zrazu som pred sebou uvidela nejakú postavu a potom si už pamätám len tvrdý náraz a puknutie mojej chrbtice.

James

Odišla preč na motorke už pred dvoma hodinami a ešte stále sa nevrátila. Žeby bola taká naštvaná? Veď to bol len hlúpy žart. Nechápem čo je taká urážlivá. A čo mali znamenať tie nezmyselné výkriky? Ah! Ja ničomu nerozumiem.

Kopnem do kameňa a vyberiem sa za mamou. Zaklopem a čakám či niečo započujem. Po chvíli mi mama otvorí. Vypadá dosť nervózne. Sadneme si na gauč a dívame sa na seba. Ticho preruším ja.

,,Čo to malo znamenať?"

,,Čo myslíš?" povie nechápavo a pozrie sa von oknom.

,,Tie výkriky. Ja vôbec ničomu nerozumiem. Mama, povedz mi, ale úprimne..." začnem a mama upriami zrak na mňa.

,, ...však sa z nej stal psychopat." dopoviem a mama pretočí očami.

,,Ale nie, ja to myslím vážne. Povedz mi to, lebo ak áno.." nedopoviem, lebo mama mi skočí do reči.

,,Nie je psychopat!" zavrčí a ja stíchnem.

Ani by som sa nečudoval keby bola psycho. Veď sa na ňu pozrite. I keď skôr by som povedal, že je prehnane odvážna a drzá a urážlivá a mnoho ďalších vecí. Medzi ne samozrejme patrí aj, že je fakt sexy, ale svoj názor na ňu to nemení. Stále si myslím, že je strašne panovačná.

,,Za všetko môže jej vlk." preruší môj myšlienkový pochod mamin hlas.

Ja sa na ňu len nechápavo pozriem. Akože vlk?! Teraz z toho mám vážne guláš. My chalani takéto problémy nemáme. My hneď ako sa premeníme, vieme svojho vlka ovládať.

,,Keďže sa premenila ešte len nedávno, a taktiež sa aj stala Lunou, jej vlk je akoby samostatný. Snaží sa ju ovládnuť a nabáda ju, že ak sa mu poddá, bude jej dobre. Ak sa mu poddá aj tretíkrát, už tak zostane navždy. Jej vlk bude silnieť časom a ak sa jej nepodarí ho skrotiť, bude zabíjať každého, kto jej príde do cesty." dopovie a mne stuhne krv v žilách.

,,Tak prečo si ju sakra chcela napáliť, keď vieš, že má takéto problémy?!" zrúknem zrazu až mamu trhne.

,,Ja som si myslela, že jej to pomôže. Nechcela som ju naštvať." povie a dá si tvár do dlaní.

,,A koľkokrát sa už poddala?" spýtam sa šúchajúc si spánky.

Mama sa na mňa smutne pozrie a ja sa obávam čo povie.

,,Dvakrát." zašepká a ja si odfknem.

,,Mohol som si myslieť, že je taký slaboch."

,,Čože?!" skríkne naštvane mama a postaví sa.

,,Ako si vôbec dovoľuješ toto povedať?!" rozkrikuje sa a ukáže na mňa prstom.

,,Ty by si už dávno chodil po svorkách a vyvražďoval dediny! Ona nie je žiadny slaboch! Zažila toho viac než dosť. Premenila sa na vlka. Videla umierať tvojho otca. Stala sa Lunou aj keď nechcela. Musela sa vydať za teba, i keď ťa nenávidela. Pri jej premene s ňou nikto nebol a tie bolesti znášala sama. Na druhý deň sa zobudila úplne niekde inde a cudzí vlk ju uhryzol. A namiesto ľutovania si ju zbuzeroval! Na pleciach má budúcnosť celej svorky, ktorá jej krivdí. A napriek tomu je tu a snaží sa byť silná a kráčať ďalej! Tak si laskovo zavri ústa a skús sa nedívať len na seba!!!" dokončí svoj monológ a naštvane vypochoduje z domu.

Ja zostanem stáť s otvorenými ústami. J-ja som nevedel, že je toho tak strašne moc. Bože! Frustrovane si prehrabnem vlasy a zahryznem si do pery. Ja som tak strašne obrovský idiot! Nie! Čo som to len urobil. Mama má pravdu. Už dávno by som vyvražďoval dediny. A k tomu som ju obvinil z vraždy a dal jej facku. Ani si neviem predstaviť aké to pre ňu je. A navyše ju chce zabiť vlastný brat. Ja na jej mieste by som sa zosypal a skočil do jazera s kameňom priviazaným k nohe. Ah! Musím ju ísť nájsť. Rozhodnem nakoniec a rýchlo výjdem z domu. Chcem ísť za jej pachom, ale zrazu ma niekto zastaví