Weird? Only UNIQUE!

† Si slepá či čo?! †

On. Sa. Teraz. Pred. Mojimi. Očami. Premenil. Na. Vlka. VLKA!!! Začala som kašľať.

,,Do riti!" zanadával som a otočila sa mu chrbtom.

,,Zabehla mi žuvačka." doplnila som cez kašeľ.

Loui sa premenil naspäť. Otočila som sa k nemu ešte stále trochu kašľajúc.

,,Viem, že máš veľa otázok..." začal, ale ja som mu rýchlo skočila do rečí.

,,Vlastne iba jednu." poviem a on zostane značne prekvapený.

,,Strávim tu žuvačku?" poviem a posledný krát si odkašlem.

Loui sa na mňa díva pohľadom 'no to si robíš prdel'. Zrazu začujem smiech a následne pád. Predo mnou sa na zemi šúľa nejaký chalan. Má hnedé vlasy a modré oči.

Keď ho Loui zbadá pretočí očami.

,,No ták Michael!" povie podráždene a zrazu vedľa toho chalana pristane ďaľší chalan.

Ten má čierne vlasy a aj oči. Ale aj tak vyzeral veľmi milo.

,,Sorry, ale tá baba..." nedokončí, iba spustí ďalšiu lavínu smiechu.

,,Prepáč Louis, ale musíš uznať, že tá baba je super. Takúto reakciu som nečakal ani za svet." povedal ospravedlňujúco ten s tými čiernými očami a snažil sa upokojiť toho chalana, čo sa šúľa po zemi.

Samizda sa volá Michael. Teda ak som dobre pochytila. Loui sa chvíľu na nich tvrdo díva, ale nakoniec sa aj on usmeje.

,,Viem aká si, ale úprimne? Ani ja som nečakal, že zareáguješ...takto." povie mi a zasmeje sa.

,,Ako takto? Myslíš tak, že sa skoro zadusím žuvačkou?" poviem a rozhodím rukami.

,,Čo ak mi to poškodí trávenie?!" poviem zamyslene a Loui sa len zasmeje.

,,Fajn! Jay, Michael! Vy teraz choďte za smečkou. A vlastne, čo tu robíte?"

,,Č-čože alfa? Už ideme!" zakričal Michael a tváril sa, že naňho kričí alfa.

Ja som sa uchechtla a prekrížila si ruky na prsiach. Za pár sekúnd po nich dvoch nebolo ani stopy. Pomaly som sa otočila na Louiho a on sa tváril akoby mi chcel niečo povedať. Ale zatiaľ nepovedal ani slovo. Až pochvíli sa odvážil.

,,Vieš...teraz, keď vieš čo si...vieš no...musíme ťa naučiť ovládať a taktiež musíš zvládnuť premenu, budeš mať zmenu nálad aaa...ľuďom by to mohlo prísť podozrivé...a hlavne...lovcom." posledné slovo povedal potichu, ale aj tak som ho počula.

Lovcom? Ah! Toto sa mi snáď len zdá. Rukami som si pošúchala spánky. Začína to byť na mňa moc. Ešte teraz nemôžem uveriť, že sa to vážne deje. Stále som v tom, že je to sen. Ale nech sa štípem koľko chcem, stále som tu. Nadýchnem sa a zvážniem. Musím teraz triezvo uvažovať. Zhrniem si to. Pohrýzol ma vlk, teraz som jedna z nich, budem mať zmenu nálad, musím prekonať premenu. Faaajn. Zhlboka vydýchnem a pozriem sa na Louiho.

,,Kedy musím odísť?" poviem a jeho to zdá sa zaskočí.

Čo si akože myslí, že som to z jeho prejavu nepochopila? To si myslí, že som až taká blbá?

,,Ehm...nooo..." poškrabal sa na zátylku a nakoniec si vzdychol.

,,Nechám ti čas do zajtra. Zajtra večer po teba prídem." povie a ja iba bez slova prikývnem.

Na ďalší deň

Teraz máme poslednú hodinu. Biolu. Tá učiteľka je tak strašne nudnaaaa. Dívam sa von oknom a rozmýšľam čo bude ďalej. Ako to chcú vysvetliť Joshovi? Ah! Je toho na mňa moc...

,,Slečna Parker?!" počujem hlas učiteľky biológie, ale vôbec som nevnímala.

,,Dark!" zvýšila na mňa hlas učiteľka a až teraz som si uvedomila, že na mňa všetci zízajú.

Otočila som sa na učiteľku a zdá sa, že bola dosť nabrúsená.

,,Zopakujte mi čo som hovorila?" prekríži si ruky na prsiach a snaží sa byť zaujímavá.

,,Máte sklerózu, že si nepamätáte čo ste povedali?" odpoviem úplne pokojne a tým ju ešte viac vytočím.

,,Čo si to dovo..." nedopovie, pretože zazvoní.

Ja si vydýchnem a poberiem sa do jedálne. Postavím sa nakoniec radu a čakám. Čakám už asi desať minút. Už mi to začína liezť na nervy. Konečne prídem na radu, keď zistím, že máme na obed špagety. Bleeee...akože nič proti špagetám, ale tie školské...no hnus. Otočím sa na päte, že ich idem odniesť, ale do niekoho narazím. A hádajte čo? Celý obed skončil na tričku toho človeka. Pozrem sa na toho dotyčného a v duchu si 'zagratulujem'. Výborne Dark! To sa ti podarilo. Celý môj obed skončil totižto na Jamesovom tričku. Vražedne sa na mňa pozrel.

,,Si slepá či čo?!" zvrieskol a strčil do mňa.

Ani neviem ako a už sme boli v sebe. Váľali sme sa po zemi a mlátili sa hlava nehlava. Zrazu sa James prudko zahnal a trafil ma do tváre. Do riti! To bola rana ako z dela. Ale ja som na nič nečakala a plnou silou mu vrazila. Zatackal sa a spadol na zem. Ty vole! Nečakala som, že som taká silná. Vrhol sa na mňa a všimla som si, že z úst mu tečie krv. Začal ma škrtiť.

,,Heeej!" skríkol niekto na celú jedáleň a až teraz som si všimla, že sa okoko nás zhlúkli všetky decká z jedálne.

V dverách stál naštvaný riaditeľ. Aaaa som v prdeli.

,,Do riaditeľne! Hneď!" skríkol tak silno až mnou trhlo.

Obidvaja sme sa postavili a zabíjali sa pohľadom. Vošli sme do riaditeľne, kde už stál riaditeľ. Mal založené ruky na hrudi a sedel na stole. Postavila som sa pred neho aj s Jamesom a čakali na to najhoršie.

,,Niečo som povedal..." začal a naštvane si poklepkával prstami po ramene.

,,Ste obaja vylúčení na dva týždne. A teraz choďte." povedal prísne a ja som nečakala ani chvíľu.

Vybehla som zo školy a namierila si to domov. Ako ja toto poviem Joshovi?! Prechádzala som ulicami až som zastala pred našim domom. Na moje prekvapenie, Joshovo auto už bolo v garáži. To už je doma? Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Z obývačky som počula nejaké hlasy. Zostala som zarazene stáť medzi dverami.