† Musím si ísť vymeniť ponožky! †

956 84 13
                                    

Ruky sa ani po chvíli nestiahli z mojich očí, a tak som sa zamračila a vzdychla si.

,,Nech si kto si...daj tie paprče dole inak ti ich zlomím." poviem, ale oni neustále zostávajú na mojich očiach.

Podľa drsnosti pokožky a veľkosti dlaní usudzujem, že je to chlap. Ak je to Michael dolámem mu nielen ruky. Ten chlapík musí strašne nenávidieť svoj život, keď si takto koleduje. Strhnem ruky z očí a nštvane sa otočím.

,,Ja som ťa varovala!" poviem, ale zarazím sa.

,,Ty ma snáď sleduješ alebo čo?!" poviem a otočím sa späť.

,,Ale no ták. Ešte stále si mi nevysvetlila prečo si zdrhla." povie dotieravo a ja zafuním.

,,Čo ťa to vôbec zaujíma?!" poviem trochu hlasnejšie ako som chcela, ale jemu ten priblblý úškrn nezmizne z tváre.

,,Som tvoj manžel." povie a zaškerí sa.

,,Ktorý ma nenávidí!" dodám a chystám sa na odchod, ale ako vždy ma nemôže nechať ísť.

Nemôžem aspoň raz urazene odpochodovať bez toho, aby ma niekto zastavoval?!

,,NenávideL." zvýrazní minulý čas toho slova a ja sa naňho nechápavo pozriem.

,,Akože čo sa odvtedy zmenilo?" prekrížim si ruky na prsiach a on ma prebehne pohľadom.

,,Videl som ťa v plavkách." vypustí zo seba nakoniec a ja pretočím očami.

,,Si neuveriteľný debil vieš o tom?!" začnem sa rozkrikovať a teraz sa už aj on postaví zo zeme.

,,Veď to bola len sranda, a navyše..." začne, ale ja ho rýchlo umlčím.

,,Nie James! Už nič nehovor! Teraz počúvaj. Snažila som sa brať to pozitívne a doteraz som mala nádej, že by to medzi nami mohlo výjsť, ale nie! Ty sa zaujímaš len o to ako vyzerám alebo aké veľke kozy mám. Si len povrchný idiot!" chrstnem mu do ksichtu a on sa tvári zarazene a trochu nadšene.

Nadšene?! Tak ja mu poviem aký strašný debil to je a on je z toho nadšený?! Na tvári sa mu zjaví veľký úsmev.

,,Nechápem čo sa tak vyškieraš." poviem namrzene.

,,Takže ty si sa plánovala do mňa zaľúbiť?" povie zrazu a mne vystrelí obočie ako raketa.

,,Čo?!" spýtam sa nechápavo a on sa stále priblblo usmieva.

,,Povedala si, že... doteraz som mala nádej, že by to medzi nami mohlo výjsť... " cituje ma.

,,Nie. Tak som to nemyslela, teda..." zarazím sa a on sa uškrnie.

,,Ale povedala som, že DOTERAZ som mala nádej."

,,Takže už nemáš?" povie a začne sa približovať s lišiackym úškrnom.

Ja začnem cúvať až dokým nenarazím do stromu. Blbé stromy! Čo tu vlastne robia? Si v lese! Ozve sa moje podvedomie a ja sama nad sebou pretočím v duchu oči. Som taká nervózna, že sa rozprávam sama zo sebou. James sa neustále približuje až je úplne blízko.

,,J-ja...n-no neviem...ja asi...musím si ísť vymeniť ponožky!" poviem, keď je už len pár centimetrov odo mňa a rýchlo sa vykrútim a zdrhám čo mi lem nohy stačia.

Bože! To čo malo byť? Neviem čo James skúšal, ale nepáči sa mi to. Vždy keď sa na mňa usmieva tak srdce mi ide vyskočiť až do krku, a keď sa ku mne čo i len priblíži tak mi spadne kdesi do gatí. Neviem prečo. Žeby som bola z neho...nervózna?! Ale prečo preboha, veď je to James!!!

Rýchlosťou svetla som sa rútila preč, ale bohužiaľ som si nevšimla strom. Narazila som doňho plnou parou, až na odhodilo.

,,Au! Sakra! Debilný strom! Čo tam vlastne robí? Ježiši veď sme v lese! Ach! Aj tak je blbý!" mrmlala som si a držala sa za nos.

Zrazu sa za mnou začal niekto príšerne rehotať. Bože! To sa mi snáď zdá. A aby toho nebolo málo, začala mi tiecť krv z nosa. Obzrela som sa a na zemi sa šúľal Michael, o pár minút sa za ním objavil James, a keď uvidel rehotajúceho sa Michaela, tak sa okamžite pozrel na mňa. Ja som pretočila očami a snažila sa udržať krv.

,,No strašne vtipné! Idiot!" povedala som naštvane a odpochodovala.

,,Počkaj! Čo sa stalo?" dobehol ma James a ja sa naňho skúmavo pozriem.

Bude sa tváriť že sa nič nestalo alebo ako to teraz je? Po chvíli čumenia som nakoniec odtrhla od neho zrak.

,,Nič." odpoviem mrzuto.

Zrazu zakopnem o kameň a letím dole, ale James ma zachytí keď som pár centimetrov nad zemov.

,,To sa mi snáď zdá?! Narazím do blbého stromu a teraz zakopnem o ešte blbší kameň!!!" ziapem a James sa začne rehotať až tak, že sa na mňa vyvalí, takže teraz ležím na zemi a James sa rehoce na mne.

,,T-ty...si...narazila d-do stromu?!" rozrehoce sa ešte viac a mne dojde jedna vec...

On na mne leží!!! Bože pokoj! Dark! Pokoj! Pozriem sa mu do očí, stále sa držiac za nos. Keď sa prestal smiať, došlo to aj jemu. Uškrnul sa a naklonil sa ku mne.

,,Choď sa pobaliť. Ešte dnes sa sťahujeme do domu mojich rodičov." pošepká mi a mne chvíľu trvá kým to pochopím.

,,Čo prosím?!" vykríknem.

,,Počula si." postavil sa zo mňa a žmurkol.

Potom sa uškrnul a odišiel. Ešte asi päť minút som ležala na zemi a čumela do blba. Prebrala ma až mávajúca rukami pred mojimi očami. Potresiem hlavou a pozriem sa na nechápavý pohľad Jaya. Pomohol mi postaviť sa a potom so mnou šiel domov a ja som sa umyla od tej krvi. Potom sa Jay postavil predo mňa a nadvihol jedno obočie. To napoly vyholené. 😂

,,On mi povedal, že dnes sa sťahujeme obaja do domu jeho rodičov." poviem nakoniec a Jay si pretrie tvár dlaňou.

,,Myslím, že to nie je to hlavné čo ťa trápi, však?" povie a mňa až udivuje ako mi rozumie.

Pomaly pokrútim hlavou a sklopím zrak. Začnem si podupkávať nohou a vzdychnem si.

,,Vieš...ide o to, že...vždy keď sa na mňa tak usmeje, tak som z toho mimo..." zdvihnem zrak a sledujem Jayov výraz.

,, ...a to ma serie." dopoviem a dupnem nohou.

Jay sa iba zasmeje a pretočí očami. Nakoniec sa zasmejem aj ja. Čakám na jeho odpoveď a nakoniec z neho vylezie veta, ktorú som nečakala.

,,Pomôžem ti zbaliť." ja naňho vyvalím oči, ale on sa tvári, že ma nevidí a začal mi baliť.

Ja sa naňho pozriem faceom alá 'to myslíš vážne?' ,ale aj ten pohľad úspešne odignoroval, a tak som sa dala do balenia s ním. Za pol hodinu som mala kufor zbalený a pripravený dole pod domčekom. Spolu s Jayom sme sa vybrali k domu Jamesových rodičov.

,,Tak...držím palce! A potom daj vedieť aké je to bývať s...ním." povie, keď prídeme k Maggiinmu a Markovmu domu.

,,A ty mi povedz ako to dopadlo s Katie." žmurknem naňho a on sa na mňa nechápavo pozrie.

Ja sa mu obrátim chrbtom a s úsmevom na perách sa vydám k dverám domu. Jayovi som to povedala pretože som si všimla, že sa k nám blíži Katie. Pomaly otvorím dvere a tam ma čaká menšie prekvapenie.

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now