Weird? Only UNIQUE!

† Mám ti kúpiť robitussin? †

Prudko sa otočím a doširoka sa usmejem. Rozbehnem sa a skočím naňho.

,,James!" poviem natešene a obmotám si nohy okolo jeho pásu.

Viem, že si teraz hovoríte, že...zbláznila sa? Nepomýlila si ho s niekym? Je pri zmysloch? Búria sa jej hormóny či čo? A ja vám jednoducho odpoviem...nie, nie, nie som si istá a možno trošku, ale urobila som to preto, pretože povedal, že sa vráti a splnil to. Splnil čo sľúbil a nenechal ma zomrieť. Je to detinské a hlúpe vysvetlenie, ale taká som ja a navyše som práve unikla ovlások smrti. Som šťastná ako blcha a dávam to doooosť najavo. Áno bolo to odo mňa hlúpe naňho takto skočiť, ale neviete si predstaviť ako mi ten idiot chýbal. Chcela som vedieť či ho naozaj pustili alebo či mu niečo nespravili. Predsalen sú to lovci vlkolakov, nedá sa im veriť. Dokonca už ani svojej rodine nemôžte veriť. Moja matka a brat sú toho živím príkladom. Inak teraz ma napadlo. Matka je lovec, brat je lovec a čo otec? Alebo Rich? Sú tiež lovci alebo o tomto nemajú ani potuchy. Počkať! Matkine časté odchody na služobku, čo ak vôbec nechodila na služobku, ale riadila tieto gorily? Ja vážne neviem. A úprimne? Ani sa to nechcem dozvedieť. Nechcem matku ani cítiť, nie to ešte vidieť.

Na moje prekvapenie ma James nepustí, ale drží ma vo vzduchu a pevno mi objatie vráti. Hmmm...nie som príliš tažká? Asi by som z neho mala zliezť. Ale teraz sa mi nechce. Je mi tu príjemne. Konečne po týždni mám pohodlie. Nesúďte ma!

,,Ehm ehm." odkašle si pán narcis, ale so mnou to ani nehne. (Pán narcis = Evan)

,,Ehm ehm." odkašle si znovu, ale hlasnejšie.

,,Mám ti kúpiť robitussin?" spýtam sa a pomaly zliezam z Jamesa.

Pán narcis pretočí očami a podíde k autu. Otvorí mi zadné dvere a ja sa šupnem na sedadlo. Jooooj. To je luxus. Už mi po týždni z tej stoličky úplne zdrevenel zadok. Ja vydržím sedieť na stoličke sotva dve hodiny. A si predstavte, že som to musela pretrpieť celý týždeň. Ale myslím, že zdrevenelý zadok bolo to posledné čo ma vtedy zaujímalo. James si prisadol na sedadlo spolujazdca a pán narcis na sedadlo vodiča. Keď sa pán narcis hodil o sedadlo vodiča ucítila som, že vonia po ďaždi, ihličí a ešte niečo. Voňal ako...hmmm ako to mám popísať? Akooo vanilka alebo niečo také. Taaak počkať! Tá vôňa! Kde som ju už len cítila? Ja viem, že ju odnekiaľ poznám.

Auto sa rozhýbalo a James začal klábosiť s pánom narcisom o úplných kravinách. Mňa to nezaujímalo, a tak som sa dívala von oknom a rozmýšľala o tej vôni. Ja si ju pamätám, ale odkiaľ sakra! Viem, že tá vôňa mi je sakra známa, pretože som ju cítila viackrát. Nie je on členom našej svorky? Alebo jeden z tých Jamesových kamošov? Tých čo sedili vtedy v našej obývačke? Ale to by som si ho pamätala či? Veď si nevieš vybaviť ani jeho vôňu nie to ešte jeho tvár. Sklapni! Teraz sa bavím sama so sebou. Ja vážne neviem. Arggg! Lezie mi to na mozog. Hovorím s mojim podvedomím o tom, že sa bavím sama so sebou. Vážne mi to lezie na mozog. Zdvihla som sa a presunula na stredné sedadlo, aby som mala výhľad na obidvoch. Naklonila som sa a počkala kým sa dorozprávajú. Keďže sa nevedeli zastaviť, skočila som im do reči.

,,Ty si z našej smečky?" spýtam sa a oni stíchnu.

,,Nie." povie jednoducho a ja prižmúrim oči.

,,Tak odkiaľ sa poznáte s Jamesom?" spýtam sa opäť a Evan sa zhlboka nadýchne.

,,Sme starí kamaráti." odpovie vyhýbavo a venuje sa silnici pred nami.

,,Si jeden z nás?" nakloním hlavu nabok a zažmurkám.

,,Áno." opäť jednoslovná odpoveď.

,,Si z inej smečky?" spýtam sa prekvapene.

,,Nie. Som samotár." odpovie a ja nadvihnem jedno obočie.

,,Prečo si tu?" opýtam sa podozrievavo a očkom kuknem na Jamesa.

Ten sa díva von oknom a tvári sa, že nás nepočuje. Prečo sa mi zdá, že pán narcis mi niečo tají.

,,Videl som, že ťa chce James za každú cenu zachrániť, a tak som mu ponúkol pomoc."

,,Prečo?" nedám mu pokoj a on dosť znervóznie.

,,Pretože som dobrý človek a nemám čo stratiť." odpovie tvrdo a ja sa ho už ďalej nič nepýtam.

Vlastne už nemám čo. Vlastne jednu otázku mám, ale tú sa ho neopýtam. Tá otázka znie. Ako vedel, že James ma chce zachrániť, keď nie je členom našej svorky? Čo ho špehoval alebo čo? Alebo sa pohyboval po našom území bez toho, aby o tom niekto čo i len tušil? Možno sa skrýval v lesoch. Tam sa väčšinou chodia členovia svorky buď prejsť, prevetrať si hlavu alebo taktiež chodia do lesov loviť. Ale žeby si ho nikdy nikto nevšimol? To sa mi nejako nechce páčiť. A to nikto necítil jeho pach? Alebo čo ak som len paranoidná a James ho stretol vážne len náhodou po ceste, keď šiel od lovcov alebo k lovcom? Ja vážne neviem.

Opriem sa o sedadlo a prekrížim si ruky na prsiach. Začnem si klepkať prstom o lakeť a jazykom si prechádzam po vnútornej strane líca. Prižmúrim oči a našpúlim pery. Kde som tu prekliatu vôňu už cítila? V meste? V kaviarni? V obchodoch? Doma? V lese? Možno keď som sa šla prevetrať do lesa, tak som to ucítila, ale nevnímala som to. Pretože do lesa som chodila často sa prevetrať a túto vôňu som tiež často cítila. Hmmm...možno vážne bol v tom lese, ale to by potom videl aj ten môj pád z motorky. Ale prečo by potom nezastavil Jasmin? Oh! Ten pád sa mi vybaví vždy, keď si spomeniem na les. Taktiež to ako ma James neprišiel navštíviť do nemocnice. A ja som chcela totálne vypnúť emócie. Ale ako vidíte nepodarilo sa to.

Pozriem sa na Jamesa a smutne skrčím obočie. Prečo asi do tej nemocnice neprišiel? A prečo na mňa tak vybehol? Žeby ma až tak nenávidel? Tak...ako som ja nenávidela noci strávené bdením a sama. V tej zatuchnutej smradľavej izbe. Doteraz si viem vybaviť ten smrad. No hrôza. Tie noci boli vážne o ničom.

Tak počkať!

Vystriem sa a pozriem sa na Evana. To je ono! Mám to! Už viem odkiaľ poznám tu vôňu! Ale to by potom znamenalo...ooo nie. Ten odporný idiot.