Weird? Only UNIQUE!

† Ty už odchádzaš? †

Otvoril dvere na pánskych weckách a vtlačil ma dnu. Pritlačil ma na stenu a začal mi bozkávať krk. Myslela som, že sa povraciam. Čo teraz? Toto som nedomyslela. Bože! Čo teraz?! Mysli Dark! Mysli!

,,Ja som ti len chcela pomôcť vyčistiť tričko." začala som ho od seba odťahovať, ale bol príliš silný.

Vôbec ma nepočúval a moje pokusy o útek hneď zatrhol. No ták! Nemôže mi niekto pomôcť?!

,,No tak zlatko uvoľni sa. Nebude to bolieť. Moc." uškrnul sa a mne nabehli zimomriavky.

Ruky mi dal nad hlavu a znova ma začal bozkávať. Jednou rukou mi chytil zápästia rúk a druhou mi začal vyhŕňať tričko. Hou! Hou! Chlapče brzdi! Žiadne také! Začala som sa metať. Viem, že mi to nepomôže, ale aspoň získam čas na vymyslenie plánu. Jazykom mi prešiel po krku. Bleee! Budem mať čo dezinfikovať.

,,Pusti ma ty magor! Ja nie som štetka!" zjačala som a kopla mu do rozkroku.

Vtom sa otvorili dvere a ja som ďakovala, že ma niekto prišiel zachrániť. Ale keď som si všimla kto to je... Ou shit! Ešte toto mi chýbalo. Čo som komu urobila? Dnu vošiel Jacob, Nick a James. Ten chlap si chytil rozkrok a vydal zo seba priškrtený zvuk. Potom mi začal nadávať.

,,Ty suka!" zahnal sa po mne a trafil ma päsťou pod oko.

Zatackala som sa a spadla. Chytila som si oko. Chcel si na mňa sadnúť, ale ja som sa odkotúľala preč a kopla ho do brucha. Skrčil sa a ja som mu vrazila. Sama som nevedela, že je vo mne toľko sily. Občas som sa právala s Joshom, ale to bolo také súrodenecké. Niekedy samú seba prekvapím. Otočila som sa a chcela čo najrýchlejšie odísť, ale zozadu ma chytil ten nabúchanec. Oni traja sa na tom iba rehotali. Teda iba Nick a Jacob. James tam stál s kamennou tvárou. Čo mu sakra je?! On je celý divný. Ja si vlastne ani nepamätám, že by som ho videla sa smiať. I keď v tomto prípade mi to nevadí.

,,Vypadnite!" zakričal na nich ten nabúchanec a zjavne bol dosť nasratý, ale oni sa ani nehli.

Všimla som si, že mu z nosa tečie krv a prudko dýcha. To som až taká silná alebo len on je taký slaboch? Hmm síce sa mi to prvé páči viac, ale to druhé je pravdepodobnejšie. I keď ja zostanem v tom, že som boss. Nebudem si kaziť ilúzie.

,,Pokoj brácho! Tieto wecká sú verejné." povedal Jacob výsmešne.

Nabúchanec ešte viac zosilnel stisk okolo mojich ramien, tak že som nemohla dýchať. Dupla som mu na nohu a lakťom mu trafila do nosa. Keď ma pustil, zhlboka som sa nadýchla a zdrhala preč akoby som mala v zadku raketu. Cestou som narazila do Jacoba. Vybehla som z weciek a chcela ísť za Joshom, ale on sedel pri stole s Nataly na kolenách a bozkávali sa. Grrr. Zdá sa, že sa bavia aj bezo mňa a je im totálne jedno čo by so mnou ten chlap urobil. Iba som si povzdychla a vyšla von z klubu. Chcela som ísť domov, ale zastavil ma známy hlas.

,,Ty už odchádzaš?" povedal naoko smutne Nick.

,,Čo ťa do toho!" odvrkla som mu a na päte sa otočila, ale narazila som do Jamesa.

Chcela som ho obísť, ale nedovolil mi to. Čo odo mňa sakra chcú? Dnešok je čím ďalej tým horší.

,,Nejako si moc dovoľuješ nemyslíš?" uchechtol sa Jacob.

,,Aspoň nie som taký sráč ako vy." prekrížila som si ruky na prsiach a oni sa zasmiali.

,,Keď si taká 'odvážna' ako tvrdíš, tak to dokáž." vyzývavo nadvihol obočie.

,,Pre mňa za mňa!" tvárila som sa ľahostajne.

,,Fajn!" začal rozmýšľať a potom sa doširoka usmial.

Nebol to obyčajný úsmev. Teraz vypadal úplne ako psychopat, ktorý ma chce rozrezať na framforce.

,,Choď do toho lesa!" ukázal na ten les, ktorý je ohraničený plotom, kvôli vlkom.

S tým psychopatom som nebola až tak ďaleko. Samozrejme, že som sa bála. Veď kto by sa nebál chodiť večer o deviatej po lese kde sú vraj vlci a pobehujú tam pytliaci s puškami a neviem ešte čím. Ale nemohla som odmietnúť. Nejde o to, že čo by si mysleli, ide o to, že by ma považovali za sraba a dokonca školy by ma šikanovali všetci na škole. Neviete aké to je keď vás zmlátia na chalanských weckách a potom vás tam nechajú nech sa na vás každý díva. Najhoršie je, že tým trpí aj moja psychika. Čím ďalej tým viac sa uzatváram do seba.

,,Fajn!" snažila som sa zakryť strach v mojom hlase.

,,Choď aspoň do stredu lesa a my ťa budeme čakať pred lesom. Ak sa do hodiny nevrátiš, prehrala si a my ti vymyslíme trest." povedal Nick a uškrnul sa.

,,A čo ak vyhrám ja?" spýtala som sa a oni sa len zasmiali.

,,Pochybujem!" zasmial sa Jacob a to ma naštvalo.

Vydala som sa teda k lesu a oni ma následovali. Ale teraz už bez Jamesa. Kde je? Aha! Asi sa vrátil do klubu. Prišla som k plotu a preliezla cez dieru. Posledný krát som sa na nich obzrela. Obidvaja sa uškrnuli a tvárili sa povýšenecky. To mi dodalo odvahu. Kráčala som do lesa. Keď som sa obzrela a nevidela ich, dostalo som strach. Kráčala som ďalej. Kráčala som asi dvadsať minút. Keď už som si myslela, že som dosť ďaleko, chcela som sa otočiť a odkráčať, ale zrazu som začula zaprašťanie vetvičiek. Poviem to otvorene...som dosratá. Začala som panikáriť. Srdce som mala kdesi v gatiach. Potila som sa ako prasa, aj napriek tomu, že som mala len svetrík a je deväť hodín večer. Prosím až je to len zajac alebo srnka. Znova niečo zapraskalo. Pomaly som sa otočila. Dúfala som, že to bude zajac, ale nebol.