† To je psychopat. †

1.3K 97 0
                                    

,,Prosím sestrička. Niee! Prosím vlasy nie!" začal sa metať a ja som sa len rehotala.

Ako naschvál som mu prešla valčekom po celej hlave. Mal celé biele vlasy. Ešte viac som sa rozrehotala a postavila som sa z neho.

,,Akosi nám starneš!" zasmiala som sa a on sa na mňa vražedne pozrel.

,,Toto ti neprejde!" psychopaticky sa na mňa usmial a začal sa ku mne približovať.

,,Ale no ták Josh! Brácho! Bráško!" začala som a tvárila sa roztomile, ale nepomohlo to, a tak som sa rozbehla preč.

Nevedela som kam, lebo v dome by ma chytil a na záhrade by som dopadla ako on. Tak som vybehla z bránky a namierila si to do parku. Ľudia sa za nami obzerali, ale ja sa im ani nečudujem. Veď čo by ste si pomysleli keby ste videli bežať babu v bielom tielku s čiernymi odtlačkami rúk na prsiach a v ruke drží valček. No a za ňou beží chalan, ktorý ma na tričku tiež odtlačky rúk a v ruke drží tiež valček. No to sme skrátka my. Bežala som cez park, keď som zastala. O nie! Sakra! Na lavičke pár metrov odo mňa sedelo pár mojich spolužiakov a samozrejme Jacob a spol. Ah! Prečo sa toto musí diať práve mne?! Otočila som sa, že odídem, ale hneď ako som sa otočila sa na mňa vrhol Josh.

,,Ale no ták Josh! Prosím! J-ja ti upracem izbu a budem za teba umývať riad. Prosím!" metala som sa a tentoraz sa na mne smial on.

,,Odplata je sladká!" začal sa rehotať ako psychopat a jedna babka, ktorá šla okolo len pokrútila hlavou.

,,Tá dnešná mládež." odfkla si a šla ďalej.

Josh sa začal približovať s valčekom a ja som sa metala čím ďalej tým viac.

,,Pomoooc! To je psychopat." začala som sa rehotať a on mi valčekom prešiel po tvári a vlasoch.

Postavil sa a začal sa rehotať. Tváril sa akoby urobil dobre vykonanú robotu.

,,Idiot!" zamračila som sa a oprášila sa.

Všimla som, že sa na mne moji spolužiaci dobre zabávajú.

,,Ale no ták sestrička!" štuchol ma do brucha.

Chcela som zabrániť bolestivému zastonaniu, ale bolo neskoro. Z úst sa mi vydral priškrtený zvuk. Josh sa na mňa zamračil a ja som sklopila zrak.

,,Vyhrň si tričko!" povedal starostlivo a ja som sa naňho nechápavo pozrela.

Záporne som pokrútila hlavou. Nechcem aby to vedel. Zase mi dá prednášku a mne sa nechce počúvať neustále dookola, že nemám provokovať, a že keby som nebola tvrdohlavá, tak by sa to nestalo.

,,Dark! To tričko!" povedal už viac naliehavejšie.

,,Josh...nechaj to tak." povedala som a pobrala sa na odchod.

Strhol ma za zápestie a nasilu mi vyhrnul tričko. Nechápem čo nerozumie na vete: nechaj to tak. Chvíľu sa díval na tú modrinu akoby ju hypnotizoval a potom sa otočil a namieril si to k Jacobovi. Chytil ho za tričko. Ja som k nim rýchlo pribehla a snažila sa odtlačiť Josha od Jacoba.

,,Nestojí za to." povedala som, ale on sa nenechal.

,,Poďme!" povedala som, ale Jacob samozrejme chcel machrovať.

,,Presne tak! Radšej sa zdekuj!" zahlásil, ale to som už nevydržala aj ja.

,,Drž hubu, lebo ti ju rozmlátim. Ešte raz sa dotkneš mojej sestry a prisahám, že ťa zabijem." zakričal výhražne Josh, ale Jacob sa iba zasmial.

,,No to isto." povedal ironicky Jacob a Josh sa naňho vrhol.

Josh to mal vyhraté, keby sa k Jacobovi nepridali jeho kumpáni. Chytili Josha z oboch strán a Jacob mu jednu vrazil. Samozrejme, že som sa na to nemohla len pozerať. Kopla som jedného z nich medzi nohy a ako sa predklonil som mu vrazila do nosa. Josh sa oslobodil a znova sa vrhol na Jacoba. Začali sme sa mlátiť hlava nehlava. Ja som väčšinou bránila Josha. Dokonca aj James sa pridal. Vrhol sa na Josha zozadu. Chcela som sa vrhnúť na Jacoba, ale on ma sotil a ja som si udrela hlavu o kameň. Videla som už len kaluž krvi okolo mojej hlavy a kričiaceho Josha. A potom už len čierno čiernu tmu.

Zobudila som sa na silnú boleť hlavy. Pomaly som otvorila oči. Bola som v nemocničnej izbe. Na gauči spal Josh s mamou a Richom. Rich bol hore. Keď ma uvidel bol šťastím bez seba.

,,Dark! Nečakal som, že sa tak skoro zobudíš." usmial sa.

,,Aj ja ťa rada vidím Rich. Koľko už som tu?" spýtam sa a pozriem von oknom.

Bolo ešte svetlo, takže typujem, že sú asi dve, tri hodiny poobede.

,,Deň. Silno si si udrela hlavu. Mala si ľahký otras mozgu. Poviem ti, nečakal som, že sa zobudíš tak skoro." povedal a zasmial sa.

Tiež som sa zasmiala. Všimla som si, že už niesom od farby, čo sa o Joshovi povedať nedá. Zrazu sa zobudil akoby vycítil, že sa naňho pozerám.

,,Dobré ráno deduško." povedala som a on sa ironicky zasmial.

No keď si uvedomil kde je a čo tu robí vystreli zo sedačky ako stíhačka a objal ma.

,,Som tak rád, že si vporiadku." ešte stále ma obímal a mne začal dochádzať kyslík.

,,Vieš, že potrebujem na svoju existenciu aj kyslík." povedala som priškrtene a on ma okamžite pustil.

,,Sorry sestrička." ako na zavolanie prišiel doktor.

,,Ooo slečna Parker. Nečakal som, že už budete hore. Chcel som vám dať len lieky. Ale ako vidím už je vám dobre, tak by ste mali ísť už dnes večer domov." oznámil mi doktor a už ho nebolo.

Večer som prišla domov. Moja izba bola domaľovaná a nábytok na svojom mieste. Vyvalila som sa na posteľ. Ah! Som neuveriteľne unavená. Našťastie je zajtra sobota. S oblečením na sebe som zaspala.

Ráno som spala do jedenástnej. Taký super pocit. Najedla som sa a potom som si šla zabehať. Skrátka nudný deň. Dnes sa mi znova zdalo, že som tam niekoho videla. Pravdepodobne mám halucinácie kvôli tomu otrasu mozgu. Večer som mala ísť s Joshom a Nataly do toho klubu. Mala som asi ešte dve hodiny, a tak som si nasadila prilbu a šla sa povoziť na štvorkolke. Večer som stála pred skriňou a rozmýšľala čo si obliecť. Zrazu mi do izby vtrhol Josh.

Weird? Only UNIQUE!Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu