† Škrečkov?! †

1K 88 4
                                    

Lucy?! Čo tu robí Lucy? Ooo nie! Prosím, že to neurobil...

,,Čo to sakra má znamenať?" zaziapal Mark napokraji rozčúlenia.

,,Oci! Predstavujem ti našu novú Lunu." uškrnul sa James a ja som si všimla, že Lucy sa celá klepe a v očiach má slzy.

,,A mám toho dosť!" rozhodil rukami Mark a zazrel na James.

,,Dnes ti vyberiem tvoju novú ženu ja! A čo sa jej týka..." ukázal smerom na Lucy.

,, ...Už si ju sem priniesol. Nemám na výber." povedal a premenil sa na vlka.

No do riti! Nemôžu ju zabiť. A James? Skrátka odpochodoval urazený preč. Nechal ju tam. Chápete to?! Tak toto vážne prehnal. Rozbehla som sa smerom k Lucy.

,,Prepáč Mark!" poviem a skočím naňho.

Sotím ho do stromu a rýchlo zdrapím Lucy za ruku. Ona sa začne metať a plakať.

,,Nie! Prosím! Prosím! Nezabíjaj ma!" začala sa ešte viac metať a ja som ju ťahala čo najrýchlejšieza sebou.

,,No tak Lucy!" zakričím, ale ona neprestane.

,,Lucy!" zaziapem na ňu a ona sa na mňa konečne pozrie.

,,Bež za mnou a nič sa ti nestane!" poviem a on iba prikývne.

Zrazu za sebou počujem zavýjanie a zrýchlim ešte viac. Dostanem sa až na miesto kde som nechala motorku. Hodila som jej prilbu a prikázala jej aby sa ma pevne držala. Videla som ako za nami beží veľký vlk, Mark. Pridala som a uháňala čo najďalej.

Po pol hodine som prudko zabrzdila pred nemocnicou a rýchlosťou svetla som za sebou ťahala uplakanú Lucy. V čakárni bolo pár ľudí, ale ja som si z toho nerobila hlavu. Skrátka som rozrazila dvere na Louiho kancelárií a zabuchla dvere. Loui sa na mňa vyjavene pozeral a ja som Lucy posadila na pacientsku posteľ.

,,Nemáš nejaký oblbovak alebo niečo na vymazanie pamäti." pošepkala som Louimu aby ma Lucy nepočula.

,,Prečo?"

,,James je ešte väčší idiot ako som si myslela." poviem jednoducho a on iba prikývne.

,,Nooo mal by som tu mať nejaký oblbovak. A ty sa teraz radšej vráť, aby si nemala prúser." povie a ukáže na dvere.

Ja iba pretočím očami a výjdem von z dverí. Ale ani zďaleka sa nechystám ísť naspäť. Pekne krásne tu počkám na Lucy. Sadnem si na stoličku, snažiac sa nevšímať tie pohoršené pohľady.

Po asi pätnástich minútach výjde z dverí Loui aj s Lucy. Loui sa síce tvári prekvapene, že som ešte tu, ale nechá mi ju na starosť. Výjdeme spolu von a ja ju odveziem k nám domov. Odparkujem motorku a Lucy sa neustále smeje. Zazvoním lebo nemám kľúče a po chvíli mi otvorí Josh. Zdá sa, že som ho dosť prekvapila, pretože zostal stáť vo dverách ako prikovaný.

,,Čauko! Prosím ťa, pohni zadkom a uhni. Hneď ti všetko vysvetlím." poviem a odsuniem ho nabok.

Lucy uložím na gauč a spolu s Joshom ideme do kuchyne.

,,Tak?" spýta sa Josh, keď dlho nič nehovorím.

,,Čo, tak? Skrátka som ťa šla pozrieť a našla som dezorientovanú Lucy, a tak som šla k Louimu a od neho som šla k nám, keďže neviem kde býva." poviem a Josh sa na mňa chvíľu neveriacky pozerá, ale nakoniec prikývne.

Fuuu! Zožral mi to. Vydýchnem si a otočím sa na Josha.

,,Inaaak. Čo sa stalo?" spýtala som sa a Josh zjavne znervóznel.

,,Čo by sa malo stať? Nič sa nestalo. Všetko je vporiadku." povie a ja sa uškrniem.

,,Nevieš klamať." zasmejem sa a on si iba frustrovane vzdychne.

,,No ták brácho! Netvár sa jak zmoknuté kura a povedz čo sa deje."

,,Nataly...ona..." začal koktať a mne akosi došlo čo sa deje.

,,Ona sa s tebou rozišla?" spýtam sa a Josh si pretre tvár dlaňou a prikývne.

,,Mne bola od začiatku nesympatická!" poviem pochvíli a Josh iba pretočí očami.

,,Tebe nie je nikto sympatický." uškrnie sa a ja odujem spodnú peru.

To nie je pravda...no dobre tak sčasti možno...tak fajn je to pravda, aleeee... ja za to nemôžem, ja už som skrátka taká. Trpím predsudkami. A navyše nikto sa so mnou nechce baviť, teda okrem Jaya. Hmmm...berieme ma on ako kamarátku alebo ako známu? Keďže mu do hlavy nevidím, tak sa to asi nedozviem. A čo tak, že by si sa ho na to spýtala? Sa ho na to spýtaj sama! Ja som ty, ak si si nevšimla. Grrr! Neznášam svoje podvedomie.

,,Taaak ja by som mala ísť, lebo ma budú hľadať." poviem a postavím sa.

,,Budú?" spýta sa Josh a ja sa zarazím.

Sakra! Čo teraz? Bože prečo nemôžem najprv myslieť než niečo poviem.

,,Ehm...no...myslela som...škrečkov." trepla som prvé čo ma napadlo a v duchu sa prefackala.

,,Škrečkov?!"

,,Áno...Billie a Bobie." usmiala som sa a rýchlosťou svetla vypochodovala von.

Stihla som dať Joshovi rýchlu pusu na líčko a nasadla na motorku. Naštartovala som a uháňala ako o závod.

Motorku som odparkovala tam kde minule a pomaly šla smerom k môjmu domčeku. Oproti mne kráčal nabrúsený Mark. A do riti! Úplne som na to zabudla. A som v riti! Toto nedopadne dobre. Šla som ďalej so sklonenou hlavou. Zrazu ma chytil za ramená a pritlačil ku stromu.

,,Čo to malo sakra znamenať?!" povedal cez zaťaté zuby a ja som ho od seba odsunula.

Oprášila som sa a prekrížila si ruky na prsiach.

,,Znamenalo to to, že nemáš právo zabíjať nevinných ľudí, za to, že tvoj syn je idiot! Lucy za nič nemôže! A ja nechápem ako môžeš hneď zabíjať bez toho, aby si sa to snažil vyriešiť. Veď ona bola len nevinná obeť. Nechápem prečo si ho vyhlásil za alfu?! Veď je to ešte decko." dopoviem svoj monológ a odkráčam do jedálne.

Som taká nabrúsená, že by som rozmlátila všetko naokolo. Vošla som do jedálne a vstala si do radu.

Dnes som sa jedla ani nedotkla. Len sa v ňom rýpem. Nemám na nič chuť, nie to ešte na jedlo. Jasmin celý čas rozoberá aké svadobné šaty si oblečie. Ona si už je na sto percent istá, že ona bude tou vyvolenou. A úprimne?! Je mi to jedno. Nech je. Luna má byť vybraná podľa výsledkov z testov a keďže ona bola zo všetkých najlepšia a ja svoje výsledky neviem, tak som si istá, že naša Luna bude ona. Síce si myslím, že bude najstrašnejšia Luna na svete, ale ja s tým aj tak nič nespravím. Zrazu sa po jedálni rozozvučal Markov hlas.

,,Utíšte sa prosím!" stál na stoličke v strede miestnosti.

Ja som sedela úplne vzadu v rohu. Samozrejme sama, keďže Jay je s Katie. Nezazlievam mu to.

,,Keďže môj syn si nenašiel Lunu sám, musel som mu ju vybrať ja, podľa výsledkov testov." povie a ja sa ďalej šparam v jedle.

,,Čo myslíte...mám si dať dlhý závoj alebo krátky." započujem ako sa Jasmin baví s ostatnými babami.

Ja pretočím očami a položím vidličku na stôl.

,,Už dopredu vám hovorím, že toto rozhodnutie je nezvratné, pretože potrebujeme tú najsilnejšiu a najrozvážnejšiu Lunu." pokračuje Mark a Jasmin sa tvári tak nafúkane, dobre že nepraskne.

Zoberiem pohár s vodou a napijem sa. To je asi jedniné čo dnes večer dostanem do žalúdka.

,,Takže naša nová Luna je..."

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now