Weird? Only UNIQUE!

† Aj nabudúce zlato. †

Nadvihnem obočie a on sa frajersky uškrnie. Ja nechápavo zdvihnem jedno obočie a čakám čo z neho vylezie.

,,No vieš...napadlo ma, že by sme mohli zájsť na večeru. Dnes. Chápeš? Len my dvaja." povie a oprie sa o strom.

Ja nadvihnem obočie a našpúlim pery. Ruky si prekrížim na prsiach a nasadím kamenny výraz. Neviem prečo, ale mám mu chuť vraziť. Priblížim sa k nemu a milo sa usmejem.

,,Ani keby si bol posledný chalan na zemi." potľapkám ho po líci a chcem odísť, ale on ma rýchlo chytí za zápästie a otočí ma oproti nemu.

,,Ale prečo?!" povie a nahodí face 'zbité šťeňa'.

Na nešťastie na mňa to nefunguje, takže sa mu vytrhnem a prižmúrim oči.

,,Som vydatá!" poviem tvrdo a odpochodujem preč.

Čo si o sebe sakra myslí? Tak on si robí zálusk na vydaté ženy alebo čo? Nepoviem, že by som s niekým iba chodila, to by mohol mať ešte šancu (ale nie u mňa), ale že je natoľko idiotný a skúša to na vydatú? Hmmm...má kuráž, to sa musí nechať. Ale žeby bol až natoľko okúzľujúci, to povedať nemôžem.

Naštvane rozrazím dvere od domu a následne ich aj zabuchnem. Doma nikto nie je, a tak napochodujem do spálne a zabuchnem dvere. Argggg! Vydýchnem a snažím sa upokojiť. Fu! Rýchlo zo seba zhodím veci a zoberiem si uterák. Nasáčkujem sa do kúpelne a dám si sprchu. Potom si obtočím uterák okolo tela a výjdem von. Hodím na seba voľné čierne tričko a kraťasy. Potom mi napadne, že som tu už nejakú tu dobu a ešte stále nemám vybalené. Nijak ma to neláka, ale nemôžem mať veci neustále v kufri. A tak som sa do toho dala a trvalo to presne 53 minút. A viete na čo som natrafila na spodku kufra? Moj starý skicár s ceruzkou. Ah! Ako dlho som nekreslila. Odložila som ho na stôl a sadla si na posteľ. Nemám ani potuchy čo teraz budem robiť, a tak som sa skrátka zdvihla a šla sa prejsť. Nazula som si žabky a vyrazila. Vlasy mi kvôli vetru padali do očí, a tak som si ich stiahla do obyčajného strapatého drdola. Pomaly som kráčala lesom a rozmýšľala koľko sa toho za posledné mesiace zmenilo. Ah! Koľko to už je čo ma odvliekli sem? Trištvrte roka. Hah! Možno viac. Preboha! To mi pripomenulo, veď ja mám za dva týždne narodky. Ah! Sladkých osemnásť. Ty vole. Ja už budem mať osemnásť, no chápete? A to už som sa stihla vydať. Super nie? Bože...ja som divná.

Potrasiem hlavou a idem smerom k vodopádu. Zrazu si všimnem, že tu nie som jediná. Podídem bližšie a zistím, že to je Michael. Zozadu sa k nemu priplížim a zakryjem mu oči.

,,Kto je?" poviem snažiac sa napodobniť mužský hlas.

Michael vyprskne do smiechu a ja ho bachnem do ramena, ale tiež sa začnem smiať. Sadnem si vedľa neho a čakám kým ho prejde smiech. Chvíľu to trvá, a tak sa len kukám na západ slnka.

,,Už si skončil?" poviem, keď smiech začne utíchať.

Michael len prikývne a rukou si zotrie slzy, ktoré mu vyhŕkli počas toho ako sa rehotal.

,,Čo sa stalo, že si ma poctila návštevou?" spýtal sa, ale na tvári mu stále pohrával úsmev.

,,Šla som sa vyvetrať a teraz mi napadlo, že už za dva týždne budem mať osemnásť. Fuha! " poviem a myknem plecami.

,,A môžem vedieť čo sa stalo, keď si sa potrebovala vyvetrať? Zase ďalšia hádka s Jamesom? No povedz...čo ten idiot urobil tentokrát?" spýta sa a mne to pripomenie Jaya, a tak sa uškrniem.

,,No áno pohádali sme sa..." začnem a Michael si vzdychne.

,, ...ale o to nejde." rýchlo dodám a on nadvihne obočie.

,,A o čo teda? Ak smiem vedieť." povie a ja sa zahľadím pred seba.

,,No vieš, bola som za Jayom sa mu posťažovať. Nooo a jemu rupli nervy a povedal mi, že ak ho beriem ako kamaráta alebo dokonca ani to nie, tak by mi malo byť jedno kde a s kým čo robí, ale že ak ho beriem ako niečo viac tak..." odmlčím sa a frustrovane si prejdem po tvári.

,,Ale keď ja vlastne ani neviem ako to medzi nami je." poviem a opäť sa pozriem na Michaela.

Chvíľu sa na mňa kamenne díva a potom sa rozrehoce ešte viac ako minule. Ja sa naňho nechápavo dívam a on dostane ešte väčší záchvat smiechu. Asi desať minút tam sedím a dívam sa ako sa ten idiot rehoce. Čo som zase povedala také vtipné?

,,Bože takéto veci by si mala riešiť s kamoškami a nie so mnou. Po prvé ja som chlap a po druhé ja niečo takéto nikdy neriešim. Buď iskra preskočí alebo nie. Bodka. Viac to neriešim." povie a ja nadvihnem jedno obočie.

,,Tak veľmi pekne ti ďakujem za radu." poviem sarkasticky a postavím sa zo zeme.

,,Aj nabudúce zlato." povie a ja pretočím očami.

,,Debil." zamrmlem a chystám sa odísť, keď na mňa ešte Michael zakričí.

,,Ja som to počul!"

,,O to mi šlo!" zakričím mu naspäť a s úškrnom na tvári sa vydám späť domov.

Hmmm...keby som tak brala vzťahy ako Michael, bolo by to všetko jednoduchšie. Noo čo už, nie každý je ako Michael a berie všetko s nadhľadom. Ja som skrátka komplikovaný typ človeka. A nemienim sa zo dňa na deň meniť. Ale prospelo by ti to. No jasné! Moje podvedomie ide vždy proti mne. Samozrejme nikdy nemôže držať klapačku čo?! Ja som ty, takže vlastne sklapni ty! Drž hubu! Bože ja som... BLÁZON. Hmmm...čo už.

Mykla som plecami a blížila sa k nášmu domu, keď ma zrazu niečo trafilo do hlavy.