Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!

Part 54

Lana:
,,Už dál nemůžu, Adame..." povzdychla som si a sadla si na posteľ. Stál predomnou a nechápavo na mňa hľadel.
,,Co? Nerozumím" povedal a stále sa to snažil pochopiť.
,,Je mi to líto, Adame, ale takhle to už dál nejde. Podvádím tě." povedala som narovinu. Vyzerá to, ako keby som bola bezcitná štetka, ale nie. Dosvedčila to slza na mojom líci.
,,Já-já... Taky" povedal a mňa to zarazilo. Čo to kur...?!
,,Takže se nezlobíš? Prakticky by jsme se měly zlobit oba.. Ale tím je to líp" povedala som a vstala som. Tak toto som vážne nečakala.
,,Budeme aspoň kamarádi?" spýtal sa ma a ja som si utrela tú slzu a usmiala som sa.
,,Jasně" objala som ho. Toto som nečakala. Áno, áno, zopakovala som to niekoľko xkrát.
,,A jěště.. Lano... Byl to Petr, že jo?" spýtal sa ma Adam pri odchode z miestnosti.
,,Jo.. a u tebe Maya. Určitě, že jo?" šla som za ním. Že ma to nenapadlo.
,,Jop" sadol si v kuchyni za pult.
,,Tak Adame já jdu za Petrem a tak. Zatím" povedala som a zmizla som vo dverách. Tieto schody ma raz zabijú, ale prežila som to. Vyšla som a šla som na zastávku. Počkám si na električku, nechce sa mi chodiť.

Ellen:
,,Ale Filipe, prosím! Já nemůžu za svoje city! Je mi to líto" šeptla som.
,,Dobrá, Ellen. Chceš to mít. Nechci tě už nikdy v životě vidět! Vypadni!" začal kričať.
,,Jak chceš!" rozplakala som sa a šla do izby. Zobrala som si tašku a napchala som do nej veci. Vzala som notebook a aj mobil s nabíjačkou. Notebook som si dala do tašky a mobil do kabelky. Vzala som oboje a odišla som z izby. Otvorila som vchodové dvere, prešla som a buchla som nimi ako len som mohla. Vyšla som schody a šla k môjmu autu. Dala som si tašku na zadné sedadlá a kabelku na sedadlo spolujazdca. Vybrala som z nej mobil a pripevnila som ho na stojan v aute (chápeme sa, že?:D). Šla som smer Trenčín. Chcem byť sama. Ale osud mi to nedovolil.. Zavolal mi Honza. Zdvihla som ho a dala som ho na reprák.
,,Ahoj, El. Nezajdeme na chodov?" spýtal sa ma s tým jeho veselým hlasom.
,,Ahoj.. nevim, jsem na cestě do Trenčína a ..." nestihla som dopovedať a rozplakala som sa.
,,Co?! Počkej! Hned přijeď ke mě a všechno mi řekneš! Předemnou neutečeš!" zmeniť náladu vie veľmi ľahko.
,,Ok.. za patnáct minut jsem u tebe" povedala som a on to zložil. Šla som sa otočiť tu na parkovisko a namierila som si to k nemu.
,,Prečo si ma to nenechal vysvetliť, Filip. Mrzí ma to.. Ja svoje city nezmením..." zašeptala som si pre seba. Mala som slzy v očiach a poriadne som nevidela na cestu. Modlila som sa, nech ma nechytia policajti, pretože to by bolo na dlhé vysvetlovanie. Pokutu by som zaplatila, dobre, ale aj tak. Zastavila som na pumpe a dala sa trošku do kopy. Mala som trošičku rozmazanú špirálu a to je vodeodolná. Asi sa už neudržala no. Utrela som si to vreckovkou a vytiahla som si z kabelky mini odličovač a odlíčila som si špirálu. Prečo som si ju len dávala. Aj tak si myslím, že prírodná krása je najviac. Nech už vypadáte hoci ako. Aj keď väčšinou ide o vnútornú krásu, ale predsa len musí partner vedieť do koho je zamilovaný. Či do makeupu alebo do vašej prírodnej krásy. Naštartovala som a šla som smerom "moja útecha"..

Milujem vás.. ďakujem vám..

Časť venovaná: hanulilenecka_