Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!

Part 64

Nastal ten deň. Mám malého chlapca! Volá sa Peter. Som mama. Pane bože.
,,Láska." šeptla som, keď som sa s radosťou pozrela na Peťka s malým Peťkom.
,,Ano?" pozrel sa na mňa s iskričkami v očiach.
,,Bude z nás dokonalá rodina." pozrela som sa mu do očí.
,,Už je." povedal a nahol sa ku mne a dal mi pusu.

Pohľad tretej osoby/rozprávača:
Ellen bola najšťastnejšia na svete. Mala dokonalého priateľa, dieťa.. Ale to ešte nečakala, čo sa stane. Po zásnubách o pár mesiacov ďalej.. Pár dní pred svadbou sa stane veľké bum a pozmení to plány.

Peter:
Zasmial som sa a objal som ju. Tak mi chýbala. Kamarátka, ktorá ma sprevádzala toľko rokov sa vrátila. Pôjde nám za družičku na svadbe.
,,Peťko, poďme na šmolkovú zmrzlinkuuuu" našpulila pery a povedala destským piskľavým hlasom.
,,Oh, ideme, poď." usmial som sa na ňu a šli sme smerom na námestie. Začal mi zvoniť mobil. Ellen.
,,Ahoj láska." zdvihol som to a čakal som, kým sa ozvie.

Ellen:
,,Hm, som s Momou teraz." povedal a mňa zamrazilo. Nikdy som ju nemala rada. Ale rešpektovala som ju, je to jeho dobrá kamarátka.
,,Dobre, potom sa vidíme, ahoj. Ľúbim ťa" zložila som to a hodila mobil na sedačku. Išla som do kuchyne a dala som si postaviť vodu na čaj.
,,Elly, malý Peter znova plače." povedal Erik a znepokojene zamraučal. Erik je môj a Petrov kamarát a dosť nám pomáha.
,,Bože,Erik. Prines ho sem, prosím ťa. Stále plače, čo s ním.. " šeptla som. Stále plače. Fakt stále a dlho trvá než ho ukludním. Už som bola aj u doktora, či nie je niako chorý alebo ho niečo nebolí ale je to všetko v poriadku. Vždy vyskúšam či nie je hladný, smädný, či nepotrebuje prebaliť ale nič. Stále plače a bezdôvodne.

Erik:
,,Ell, je mi to ľúto." šeptol som a bezmocne som sa pozrel na plačúcu Ell, ktorá v ruke zvierala mobil.
,,Už to nemá cenu, Erik .." vzlykla a silno ma objala. Začala neskutočne plakať. Strašne moc. Malý Peter spal, bál som sa, že ho zobudí. Pane bože Erik, práve sa stalo to čo sa stalo a ty riešiš takú kravinu. Silnejšie som ju objal a dal som ju pusu do vlasov.

Pohľad tretej osoby/rozprávača:
Nechápala, prečo a ako. Ale bolo toho na ňu veľa. Plakala a plakala. Erik tam ostal s ňou a na pomoc prišla Lana.
Ellen bola v izbe sama. Všetci boli niekde v dome. Začala sa smiať. Hlasito smiať a smiať. Zbláznila sa. Zobrala žiletku, niekoľkokrát si zarezala do ruky, odhodila ju a stále sa smiala. Neprerušovane. Smiala a plakala. Nikto by nedokázal povedať, čo sa jej v hlave odohráva. Pomaly sa dotackala k oknu a otvorila ho. Správne. Uhádli ste. Viete, čo chcela spraviť. A aj to spravila. Skočila. Erik a Lana to nestihli. Stalo sa to tak rýchľo. Tá žiletka, ten skok. Všetko to bolo otázkou 2 minút. Erik s Lanou prišli do prázdnej izby. Na zemi bolo pár kvapiek krvi vedúcich k oknu. Obom začali tiecť slzy.
,,Zavolaj záchranku,HNEĎ!!" zakričal Erik s plačom v očiach. Moc mu na Ell záležalo. Miloval ju ako sestru. Lana šla pre mobil a Erik tam bezvládne stál a uvedomil si, že by sa asi mal pozrieť. Nebolo to vysoko. Teda nie až tak. Možno 6 metrov. Bezvládnym krokom prišiel k oknu. Videl Ell. Ako sa usmieva s krvavou hlavou na chodníku pri bazéne. Rýchlosťou svetla sa premiestnil z Ell izby do záhrady k bazénu. Kľakol si pri ňu. Začala sa moc moc smiať. Lana prišla s mobilom v ruke. Stále volala so záchranármi. Ell sa pomaly čím dlhšie, tým menej smiala....

Ľudia,ja viem. Nechce sa mi to už písať, ale niako som sa k tomu dokopala. Prepáčte. Je to teda 601 slov, krátke, ale.. Musím si vymyslieť ďaľší dej.

Ten opis ... Zobrazuje moju dnešnú náladu. Lepšie to byť už nemôže.

XX,vaša Ell.