Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!

Part 53

Zastrelte ma. Stál tam Filip so slzami v očiach. Prečo najprv nerozmýšľam, kým niečo poviem?
,,Fílo..." šeptla som a hneď som sa postavila. Odišiel z miestnosti a ja som šla za ním.
,,Fílo, prosím. Vysvětlím ti to" povedala som už so slzami v očiach.
,,Já si myslím, že už nic vysvětlovat nemusíš. Já jsem tomu dostatečně pochopil." povedal a buchol hlavnými dverami. Hodila som sa na gauč a dostala som záchvat revu. Toto peklo snáď nikdy neskončí. A čo si si myslela?! Že sa to nikdy nedozvie? Aj tak to už k nemu necítiš! Len si to klameš.. Nevidíš, že už je po všetkom? No určite už asi spolu nebudete, to čakať nemusíš! Ja viem, ja viem. Ale bolo to nespravodlivé voči nemu.. Som krava. Len ja neviem čo som mala robiť. Rozísť sa s ním a hneď ísť za Petrom alebo čo?
,,El" šeptol Peter a sadol si pri mňa. Prehodil si cezo mňa ruku a pritisol si ma k jeho hrudi.
,,Peter... on-on.. od-odišiel" nemohla som sa ani nadýchnúť.
,,To bude fajn. Hovor si to takto. Aj ja si to vždy poviem.. Raz sa to muselo stať. A mrzí ma, že som vás rozdelil. Nemal som sa tu objaviť.. Nemal som za tebou ísť v tej kaviarni. Žila by si bezo mňa šťastnejšie. Nemal som prikývnúť na Matúšov nápad a priniesť ti kyticu na tvoje narodeniny. Mrzí ma to, El" povedal a tiekli mu slzy po tvári. Začala som spomínať. Pamätám si to..

Dnes je piatok a mama ma nechala doma, pretože mám dnes narodeniny a že vraj nech si to užijem. Ha! Tí zm*di majú teraz matikuu! Je pol jedenástej. Vstala som, urobila som si rannú hygienu a prezliekla sa. Pohoda - kraťase a tilko. Neštvem sa s tým. Urobila som si palacinky, ale asi som niako neodhadla a urobila som ich nechtiac vyše. Začula som klopanie, tak som šla k dverám. Keď som ich otvorila tak som priam stuhla. Neuverila som svojím vlastným očiam. Toto je sen...
Začala som plakať. Samozrejme od radosti. Pred dverami stál on. Ten, ktorý ma podržal pri najhoršom a priniesol mi úsmev aj v tej najhoršej situácii.. Stál tam Explo s kyticou ruží.
,,Všetko najlepšie, Ellen!" povedal a ja som začala ešte viac plakať. Predstavte si, že vám jedného dňa zaklope váš idol na dvere a .. pane bože.. to je snáď len sen..

,,Nie, Peter. Nemusí ťa nič mrzieť.. Inak by som skoro nikoho nepoznala a nezačala natáčať. Som veľmi rada, že ťa tu mám, aj keď si mi ubližoval. Bez teba by som stále bola len tvoja pobláznená fanynka. Zmenil si všetko od základu.. a k lepšiemu.. Ďakujem, že si" povedala som mu. Všetko šlo zo srdca. Ja nie som na tieto "slohovky" genetická, ale tuto som presne vedela, čo mám povedať.
,,Je na to asi zlá chvíľka, ale milujem ťa, El" šeptol a pozeral sa mi do očí.
,,Aj ja teba, Peter" povedala som a prilepila som sa na jeho pery. Pane bože. Toto mi chýbalo a to som to pred chvíľou zažila. Konečne to bolo plné lásky, radosti a bolesti. Okay, to posledné by tam nemalo byť ale divíte sa mi? Počkať. Koniec je začiatok niečoho nového..... a v tomto prípade starého.

Zdár:D dnes sme dostávali vysvedčenia a.. lúčila som sa s triedou a tak som sa rozplakala. Aj teraz. Budú mi tak chýbať..No ok, to riešiť nebudem Neviem, či to stihnem dnes uploadnúť, pretože máme doma blbý internet a nedarí sa mi to a školu som pred pár minútami opustila a teraz to dopisujem tak som to nestihla no..

Ps: ako ste pochopili tú "záverečnú" vetu?

Milujem vás a ďakujem moc.. tie štatistiky každým dňom stúpajú a ja som tým viac happy! ❤ Neviem teraz ako to bude cez prázdniny s časťami, pretože budem cestovať Bratislava-Praha-Berlín. V Prahe budem polovicu prázdnin u otca^^

Venované: promiň lásko hanulilenecka_ ale teď to musím dát.. všem co dali koment u minulé části:D