Part 72

510 39 14
                                    

Ak nepočítam túto časť tak už len 27 častí do konca❤❤

Nie. Alebo áno? Tak sa už rozhodni. Tak áno... Nie, nie, sú otrasné však. Ale oni nie sú až také hrozné, hodia sa k tej taške. Ale na teba sa nehodia. Uhhh! Hádala som sa sama so sebou a už som to nedala a musela som s nimi hodiť o zem. No toto sa v obchode nerobí, tak som ich rýchlo vzala a dala na miesto. Snažím sa niečo kúpiť na ten nejaký ples čo má Lana za dva týždne v Brne. Mám tam ísť s ňou ako doprovod a nechce nikoho iného. Hrozne mi vadí, že už nemám čo robiť a chodím tu po nákupáku už tretiu hodinu a jediné čo mám sú lodičky a tá no viete čo. Uhmm, tá taštička do ruky. (p.a.: pomenovanie vecí podľa mňa. Lajk e bos(yyy)) Najprv som mala kupovať šaty ale tak prečo nie. Zrejme to zbalím a pôjdem asi až s niekým teda. Teraz si to nasmerujem k Lexovi, čiže k Lane by sa to tak dalo povedať. Už ma to tu nebaví.

Vykráčala som z obchodu a šla dolu eskalátorom. Potom som len nejako vyšla z toho nákupáku a dostala sa von. Konečne vzduch. Z kabelky som si vytiahla kľúče od auta a odomkla som ho. Na miesto spolujazdca som hodila tie dve tašky a sadla si na miesto spolujazdca. O chvíľu som bola pred domom. Vystúpila som, zamkla a šla k dverám. Zazvonila som a čakala kým mi konečne niekto otvorí. O dlhú chvíľu som sa toho dočkala a otvoril mi Petr #Hoggy.
,,Péťooo" zapišťala som a objala som ho. Veď som skoro vyššia než on bože.
,,Ahoj Ell. Jak se máš?" spýtal sa keď sme sa odtiahli.
,,Uhm, noo žiju a ty?" vošli sme dovnútra a ja som zavrela dvere.
,,Fajn .. Jen jsem trochu zmatenej.." povedal a sadol si do obývačky na gauč.
,,Potom si o tom promluvíme." šeptla som keď som zbadala Lanu pri schodoch. Podišla som k nej a objala som ju..
,,Ahoj moja." pozdravila som ju a nasmerovala som si to do kuchyne..

---
Sedím v kaviarni v nákupnom centre, áno som tu nejako často poslednou dobou, a pozorujem ľudí ktorí pobehujú ako splašené gazely a zháňajú darčeky pod stromček pre svojich najbližších. Vždy si tých ľudí detailne obzerám a rozmýšlam, aký majú život. Zoberiem si príklad jedného pána. Možno mu nedávno zomrela dcéra, alebo žena. Tak nešťastne sedí na tej lavičke a hľadí do zeme. Alebo tie slečny, ktoré idú smerom k Vans obchodu. Chichúňajú sa.. Nad čím? Každý má nejaký život a zaujímalo by ma, či si ostatní dokážu predstaviť, že celý život sa im prekrúti naruby jednou oslavou. Keby niet tej oslavy tak by som nebola tu ale v Trenčíne doma v svojej izbe s Lanou a asi by som sa dostávala ešte zo smrti matky. Pane bože, mama. Musím jej ísť ešte pred Vianocmi na hrob. Hrozne mi tu chýba. No kľud, s tým už nič nespravím.

Z môjho rozmýšlania ma vytrhol vibrujúci mobil v mojej kabelke. Povzdychla som si a vybrala som ho. Matúško.
,,Ahoooooj!" výkrikol radostne do mobilu a ja som sa nad tým musela pousmiať.
,,Ahoj ty červená hlava." povedala som a čakala som na jeho reakciu. Nemá rád keď ho tak niekto volá. Vlastne iba ja.
,,Ne-vo-laj ma tak!" zavrčal a ja som sa zasmiala.
,,Čo si chcel?" odignorovala som ho a už som nasadila ten môj nezaujímavý tón hlasu.
,,Nič.. No.. Vlastne.. Neprišla by si pre mňa na vlakovú stanicu?" spýtal sa nérvozne.
,,Ja som v Prahe, však vieš.." povedala som sklamane. Nechcem tu už byť ale .. Zároveň chcem.
,,Však áno, som v Prahe na stanici." povedal trocha podráždene, vtipné ako ten chalan dokáže tak rýchlo zmeniť náladu.
,,Som tam za 10 minút, zatial ahoj." povedala som rýchlo a zložila som to. Dopila som latté a vzala som si bundu a mobil som hodila do kabelky, ktorú som nasledovne vzala tiež.

Vyšla z centra, blábláblá.

Zamkla som auto a pohľadom som hľadala vysokého sympatického chalana s červenou hlavou- Matúša. On tu snáď nikde nie je! Žeby bol vnútri? Naštvaným krokom som sa dostala do vnútra stanice a tam bol. A bol otočený chrbtom ku mne, tak som toho využila a rozbehla som sa k nemu a skočila mu na chrbát. Skoro som ho zvalila na zem.
,,Zlez zo mňa, ty čo si, kto si." zasmial sa a ja som z neho zliezla.
,,Vieš o tom, že si zlý?" sklopila som hlavu a pozerala sa na moje a jeho tenisky. Fíha, vonku je zima v plnom prúde a my ideme tenisky. Zrazu ma niekto, logicky asi že Matúš, zdvihol do vzduchu s pevným objatím.
,,Chýbala si mi.." zašeptal smutne a pozrel sa mi do očí. To čo som v nich videla ma docela zmiatlo.

Baf!:3
Takže mám ani nie 5 mesiacov aby som dokončila túto story. A mám námet na koniec ale to asi radi nebudete:D Ešte si to rozmyslím.
Inak šťastné a veselé a šťastný nový rok! Som teda trošku neskorá ale.. Nejako som nemala náladu to písať. A čo ste dostali na Vianoce? Pochváľte sa!❤
K novému a starému roku. Asi takto..
Moc moc moc ďakujem týmto ľuďom, ktorí tu pre mňa boli!❤

HoldForTheApplause
StickyProLife
greenostrich
Linsa86

A samozrejme vám, pretože 22.apríla 2015 keď som bola chorá a zakladala som túto fantasy-pofidérnu story tak by ma ani nenapadlo, že ku koncu roku bude mať cez 50K reads a skoro 5K votes!:') je trápne vám ďakovať ale.. Aj tak❤❤

2016 musí byť super a ešte lepší!

Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!Where stories live. Discover now