Nikto nie je dokonalý! Ale Explo je Explo!

Part 70

Omg!:3 70!!

Neznáme číslo: Rád ťa znova spoznávam. Kto že bol ten pekný chalan čo si s ním bola?:)) Veď máš dieťa s Altofom nie?:)) Dlho sme sa nevideli. Teda skôr ja teba:) -Davidko^^

Zamkla som ho a vcelku som to neriešila. Dala som ho na nabíjačku a šla do izby. Požičiam si Peťov notebook a niečo si pozriem. Zatial sa tou správou zaťažovať nebudem. Lahla som si na posteľ a dala som si notebook na kolená. Stále tam bol zapnutý skype, ale nikoho som tam nevidela. Divím sa, že to ešte nezrušila. Prezerala som si asi jej izbu a všimla som si dvere, ktoré sa chvíľkami hýbali. Hm, asi tam majú prievan. Zastavila som sa na fotke, ktorú mala položenú na skrinke. Bola tam ona s Peťom ako jej dáva pusu na líce. Môže mať tak šesť rokov. Ešte keď som ho ani nepoznala.. To boli časy. No prestávalo ma to baviť, tak som to zrušila.

---

*Začala som sa smiať a ona sa na mňa pozerala ako na psychopata.
,,Lass, ty jsi se zbláznila." povedala a vyťahovala mobil z vačku.
,,Eeeeeee, čo ideš robiť?!" zakryla som si tvár zošitmi z neminy a ona ma pokúsala. (P.a.: Hani, zkus to někdy a uvidíš._.)
,,Aaauuuu! To bolí! Zbláznila si sa?! Ty nie si normálna!" urazene som vykríkla a otočila som sa chrbtom. Nakoniec som si ľahla na bruho a zaborila som si hlavu k mojej žirafe. (P.a.: niektorí viete, koho myslím:333)
,,Lass! Pomooooc! Ne! Prosím!!!" zakričala so zúfalosťou v hlase. Rýchlosťou blesku som sa otočila a vstala som. Z očí mi vytryskli slzy pri pohľade na ňu. Stála tam a po tele mala rany a modriny.
,,Čo..čo.. Čo si spravila?" takmer som sa nevedela nadýchnuť a pomaly som sa k nej približovala.
,,Já nic.. Já ..já.. Jsem tady seděla a něco mě vzalo.." povedala a ja som sa ju snažila dostať zo zovretia v ktorom bola. Nemohla sa hýbať. Niekto ju pevne držal, ale nikoho som nevidela.
,,Umírám.. Zbohem, miluju tě, vždy jsi byla při mě lass a tohle muselo přijít. Jsi nejlepší co mě v životě potkalo, budeš mi chýbět, byla jsi nejlepší kamarádka, kterou jsem kdy měla.." povedala s plačom a zmizla.
,,NIE!!!!" zakričala som a zvalila som sa na posteľ..*

,,Bože!" vykríkla som a rozdýchavala som ten sen. Ja som zaspala? Zaujímavé. Notebook bol na stolíku vypnutý. Vstala som z postele a šla som do kúpelne.. Čo to mohlo znamenať? Snáď nič zlé. Opláchla som si tvár a vydýchavala som to. Bolo to tak... realistické. Už ukľudnená som došla do obývačky, kde som si vzala mobil. V tom momente, keď som ho rozsvietila, tak sa mi znechutila nálada, ale to sa dá prežiť. Idem na to odpísať.

Ja: Ja teba rada nespoznávam;) teba to nemá čo zaujímať a ako ehm-ehm vieš, že mám dieťa? Čo ti je do toho? Nechaj ma, inak nedopadneš dobre:) absolútne neviem, kde si prišiel na moje číslo, ale len aby si vedel, že to čo sa stalo pred dávnymi rokmi na základke je už uzavreté a neplánujem sa znova zaoberať tebou a tou tvojou stupiditou. Takže sa strč vieš kam a skús sa mi ešte ozvať.;)

Odoslala som to a šla som si spraviť čaj. Keď v tom mi doplo, kde sú hentí dvaja. Ani som ich nepočula a nikde nevidela.
,,Peteeeeeeeeeer?!" zakričala som ale asi do prázdna. Nikto nikde. Tak okej, ako myslíte. Dala som si postaviť vodu a oprela som sa o linku. Začal mi vibrovať mobil. Niekto mi volal. Neznáme číslo. Hmm. Mám to zdvihnúť? Nezdvíhaj to! vykríkla jedna časť mňa.. Druhá zas, nech to zdvihnem. Kašlem na to, zdvihnem to.
,,Prosím?" povedala som mierne podráždene.
,,Neverím, že ťa počujem." povedal veľmi známy hlas a ja som to okamžite zrušila. Nech ma prestane otravovať, inak to s ním nedopadne dobre.
,,Daj mi silu, bože.." šeptla som si pre seba a vzala som hrnček a čaj zo skrinky. Zaliala som si ho a vzala som ho, keď v tom momente.. Som si poliala čajom mobil.

669!:'D Určitá osôbka si poliala mobil niečím iným, keď to mal položené niekde inde a mňa to práve napadlo, tak som to sem proste dala!:D

Bajdvej, mám mega plány na nasledujúce časti:333