the waiting heart.

❝Nie.❞

Cestu domov som nevnímala. Precitla som až na okraji svojej dokonalo ustlanej postele. Srdce mi poskočilo, zrakom som ihneď skontrolovala Thomasa.

Stál predo mnou. Pár krokov od dverí a pár odo mňa. Nedalo sa povedať, či je na odchode alebo ostáva. Nadýchla som sa na otázku, no v tom povedal:

„Chcem ti robiť spoločnosť,“ oznámil mi jemným hlasom.

Pootvorila som pery, z ktorých vyšlo tiché oh.  Chcela som sa pousmiať, no nedokázala som to. Uplynulé udalosti mi to jednoducho nedovolili.

Jeho slová ma zvláštnym spôsobom hladili na duši a kúsok po kúsku ma hojili. Stačilo, že bol tu pri mne, mohla som sa naňho dívať a dotknúť sa ho.

„Ako si vedel, kde som?“ vyslovila som s námahou.

Cítila som ako mi pulzuje tepna na krku, ešte stále som cítila ten špinavý dotyk, ktorý ma väznil. Ešte stále som sedela na kraji postele, celkom oblečená a ruky som skrývala v lone. Aj keď som sa snažila nemyslieť na ten incident z toaliet, zákerne sa mi vynáral spoza začiernenej mysle.    

Thomas s pohľadom upriameným priamo na mňa, na moju stroskotanú osobu, najprv krátko stisol pery do jednej úsečky a potom ich rozdelil špičkou jazyka. Navlhčil si ich a s nádychom prehovoril: „Pamätáš sa na to ráno pri aute? Keď Fletcher-“

Nenechala som ho dohovoriť „Áno.“ Pravdaže som si na to ráno pamätala! Vtedy ma pred ním prvý i posledný raz ponížil. Ten pocit, ktorý ma vtedy ovládal, si pamätám dodnes.

„Dobre. A čo tá jeho party? Pamätáš si ako vypadli poistky?“ po týchto slovách urobil krok vpred.

Srdce mi stislo. Prikývla som. Všemožne som odháňala spomienky na to, čo sa stalo potom. Chĺpky po celom tele sa mi zježili. Aj oni si ešte pamätali jeho dotyky a vášnivé bozky, ktoré mi vtedy rozsieval všade, kde jeho pery dostali.

Ďalší krok mojim smerom „Pýtala si sa ako som vedel, kde sa nachádzaš,“ oznámil mi a daroval mi svoj čierny pohľad cez mihalnice. V izbe sa nesvietilo, len pouličná lampa vrhala do miestnosti chabé svetlo. Avšak dostatočné na to, aby som videla Thomasove obrysy, každučký záhyb jeho tela i tváre, no najmä perfektné k tomu, aby sa odrazilo v jeho rozžeravených uhlíkoch.

Pri pohľade naňho som zalapala po dychu. Nielenže som zabudla na jeho slová, ktoré práve vyslovil, no hlavne spomienka na toho násilníka z klubu vybledla a vzdialila sa. Mojim svetom a mysľou bol len a len On, Čierny Vlk. Ponúkal sa mi bez slov, bez akejkoľvek námahy a ja som po ňom žiadostivo túžila.

„Diana,“ oslovil ma s náznakom pobavenia v hlase. Navonok sa však neusmial, len ma prebodával tým čierno-čiernym pohľadom, dostávajúc sa tak až na dno mojej duše. Dobre som vedela, že vie všetko. Avšak ja som pred ním nechcela byť obnažená len takto.

Pri tejto myšlienke mnou prešla elektrina a usídlila sa v bruškách prstov. Cítila som ako vibrujem a telo mi napĺňa túžba po niečom divokom a vášnivom. Žalúdok sa mi triasol vzrušením a srdce každou sekundou zrýchľovalo svoje tempo. Moje oči ležali na Thomasovi a chtivo si ho prezerali. Ani som nežmurkala.

„Thomas,“ oplatila som mu so sladkým vzdychom na jazyku. Urobil ďalší krok vpred. Bol tak blízko, no predsa tak ďaleko. A nejavil žiadne znaky dravosti, ako to bolo u mňa.

Ťažko som preglgla. Racionálne premýšľajúca časť rozumu prehovárala celé moje telo a všetky funkcie, aby sa uvedomili, no stačil jeden dlhý pohľad do tých hlbokých očí a všetko bolo márne.