the waiting heart.

unpredictable.

Jeho ruky začali lačne prechádzať od mojich stehien na zadok. Zalapala som po dychu a chcela sa odtiahnuť od bozku, no nedovolil mi to.

Napla som svaly, snažiac sa nejako otočiť a vykĺznuť mu. A to práve v momente, keď jeho prsty prešli po mojom, našťastie, zakrytom rozkroku. Bozky som mu viac neoplácala.

Srdce mi bilo ešte prudšie ako pred chvíľou, cítila som sa malátne a bezbranne. Začal ma olievať pot a ozval sa bodavý pocit v spánkoch.

Chcela som kričať, no hlas sa mi zasekol v hrdle a okrem toho, bránili mi v tom aj jeho pery, ktoré sa tisli na tie moje a pohlcovali ich.

Dusila som sa, telo som mala ako vo zveráku, no bolo jasné, že bez jeho dotyku by som nedokázala stáť na nohách.

Bol to Robin, ale prečo to robil? Zvieral ma neopísateľne odporný pocit. Bol to strach, zúženie, zmätenie a mnoho ďalších naraz. Cítila som sa hrozne a nedokázala som proti tomu bojovať.

Odtiahol sa, skúmajúc ma tým jedovatým pohľadom. Konečne som sa nadýchla, sledujúc ho rozmazaným zrakom.

Státie mi uľahčil tým, že ma oprel o stenu. Chlad obkladačiek ma prebudil, no nebolo v jeho moci ma dať dokopy. Dýchala som prerývane.

Spomalenými pohybmi som nasledovala jeho činy. Natiahol ku mne ruku a chytil ma pod krkom, avšak jeho stisk nebol pevný.

Aj napriek tomu som poriadne nadýchla, pohľadom tekajúc po jeho tvári. Tie črty mi boli zrazu tak neznáme.

Prikročil ku mne a druhou rukou siahol k zapínaniu na mojich nohaviciach. Chcela som o krok ustúpiť, no márne, narazila som na tvrdú stenu. Moje ústa opustil vydesený výkrik, no zdalo sa mi, akoby ku mne prichádzal z obrovskej vzdialenosti, akoby som ho ani nevykríkla ja.  

Spoza viečok sa mi vynorili slzy, zaštípali ma a drali sa preč z očí. No skôr, ako som sa stihla rozplakať znova zaútočil na moje pery. Drsne a bezcitne.

Nevládala som bojovať a tak som len trpela neodbytný jazyk v mojich ústach. Až teraz mi spod bolestivo privretých viečok vytiekli slané kvapky.

Cítila som cudzí dotyk na mojom rozkroku, tentoraz už nie tak bezpečný ako pred chvíľou. Moje nohavice boli rozopnuté a odhaľovali spodné prádlo, cez ktoré sa snažila jeho ruka predrať.

Znova som chcela vykríknuť, no hrdlo mi to nedovolilo. Ešte stále som bola mimo, môj rozum nedokázal pochopiť, prečo mi to všetko Robin robí.

Prečo robí niečo, čo si neužívam? Niečo, čo je pre mňa nepohodlné? Nevidí, že plačem? Necíti tú slanú chuť na svojich perách? Necíti pod svojim dotykom ako sa trasiem? Nevie, že trpím a ovláda ma čoraz väčší strach?

„Nevrti sa,“ precedil skrz zuby, keď sa odtiahol na pár milimetrov. Jeho slová sprevádzal stisk, ktorým ma priškrtil.

Vyvalila som oči, márne lapajúc po kyslíku. Hruď sa mi splašene dvíhala, myslenie ako aj všetko ostatné, som mala zahmlené. Čo sa to s ním stalo?

Mokrými perami lačne a chmatne prešiel od úst cez sánku na krk, okolo miesta, kde bola jeho dlaň a nadol. Ešte stále som sa snažila oslobodiť sa z jeho väzenia, no ako som následne zistila, len som pri tom strácala energiu.

A tak som sa vzdala.

Jazykom už prechádzal po mojej kľúčnej kosti a ja som sa otriasala znechutením. Počula som jeho vzrušené funenie a s pevne zavretými očami som v mysli dúfala v spásu.

Žalúdok som mala kdesi v kolenách a v bruchu prázdny pocit. Myslela som, že sa povraciam, premohol ma závrat a keď som otvorila oči, už som nevidela zahmlene. Všetko bolo raz čierne, raz biele. Akoby svet okolo mňa menil stovku farieb za sekundu.