the waiting heart.

❝Pravde sa nevyhneš.❞

Dažďové kvapky veľké ako hrachy silno bubnovali na stiahnuté okná auta, v ktorom sme sa viezli. Na mieste spolujazdca som sa cítila príjemne a bezpečne, no to asi spôsoboval ten obrovský interiér auta potiahnutý luxusným poťahom.

No to som sa mohla len dohadovať. Nerozumela som autám, ich značkám a ani ich cenám. Lenže on áno.

Významne a vznešene si trónil za volantom, ženúc vozidlo poľahky napred. Do šoférovania som sa takisto nevyznala, no bez okolkov si dovolím tvrdiť, že Ashton Fletcher Irwin je šialene dobrý šofér. 

Nedočkavo som sa pomrvila v obrovskom sedadle. Milovala som jeho spoločnosť, no tentoraz som už chcela byť doma v teple.

Autom sa rozoznievala jedna z pesničiek, ktoré omieľal skoro stále. Mal rád punk a rock a ja som len s potešením počúvala.

S polo úsmevom som k nemu otočila tvár, pohľadom si premeriavajúc jeho profil. Na nechutne dokonalej tvári mu trónil uvoľnený výraz, avšak cestu sledoval pozorne. Pery, ktoré som tak dôverne poznala sa práve hýbali, dávajúc dokopy slová hrajúcej pesničky.

Neposlušne rozcuchané vlasy mu krotila červená šatka. Nosil ju skoro pravidelne a po pár mesiacoch sa stala jeho súčasťou. V duchu som ju tajne milovala. Neuveriteľne mu slušala, to videl každý.

Skĺzla som zrakom nižšie na jeho vypasovanú rifľovú bundu, pod ktorou skrýval vypracované bicepsy. Jednou rukou pevne zvieral volant.

"Zlato, hádaj, kto na budúci týždeň usporiada tú najväčšiu žúrku v meste?" ozval sa so širokým úsmevom a oči sa mu rozžiarili ako žiarovky, len čo vyslovil slovo žúrka.

Ah, Irwin a jeho žúrky. Bez pochyby bol ten najväčší party boy v okolí. Poznal ho každý, bez ohľadu na vek a pohlavie.

Občas dokonca nebral ohľad na to, že proti tomu pociťujem istý druh averzie. Kam šiel on, tam som šla aj ja. Bodka.

"Čo ja viem. Zayn?" tresla som prvé meno, ktoré mi napadlo. Ako správna Fletcherova priateľka by som mala ovládať mená všetkých party manov široko ďaleko. A myslím, že Malik do toho zoznamu patril.

Ash sa hrdelne zasmial "Nie, miláčik. Fletcher. Tentoraz to tu rozbalí Fletcher Irwin," prehlásil hrdo s pomyselnými fanfárami.

Prekvapene som nadvihla obočie. Klamala by som, ak by som povedala, že sa neteším, no zároveň na tom bolo čosi, čo som nedokázala identifikovať.

"Rada ti s tým pomôžem, Ash," žmurkla som naňho.

Najprv sa potešene usmial a popravde vyzeral bolestivo roztomilo. Následne sa zarazil.

"Niečo som ti vravel o tom Ashovi," ozval sa a slabo sa zamračil "Som Fletcher," pripomenul podráždene.

S povzdychom som pretočila očami. Bola som zrejme jediná, ktorá si dovolila oslovovať ho jeho prvým krstným menom.
Ashton. Je to stokrát krajšie ako Fletcher. Ash, takto som ho volala aj v mysli. Lenže on nechcel. Všade sa prezentoval ako Fletcher.

Meno Fletcher Irwin bolo všade zapísané ako meno syna veľkého podnikateľa Irwina a zároveň meno toho, ktorý to všade bez zábran roztočí.

Meno toho, ktorý v spoločnosti niečo znamená. Je čosi viac ako ostatní smrteľníci.

V školskej jedálni si aj so svojou povestnou partiou sadá za hlavný stôl a všetci sa ho boja. A ja patrím k nim.

Som súčasťou života Fletchera Irwina, pretože sa pýšime sebou navzájom. Lenže ja viem, že Ashton je úplne odlišný od Fletchera.

"Prepáč, chrobáčik," prinútila som sa k úsmevu a položila svoju dlaň na jeho koleno. Vedela som, že to miluje a vie ho to upokojiť. Nakoniec mi daroval ešte jeden pohľad a spokojne sa usmial.

★☆★

Nasledujúce ráno sme ruka v ruke vošli do školského areálu.

Postupom času som si zvykla na tie pohľady. Všetci nás uctievali, pretože sme už tretí rok obsadili titul Kráľa a kráľovnej plesu.

Občas to bol fakt dobrý pocit. Že vás všetci obdivujú a snažia sa byť ako vy. Paráda.

"Dnes by som mal zájsť za Joshom po nejakú techniku na party, môžem s tebou rátať, však?" ozval sa ku mne Ash, len čo sme prekročili prah školského dvora.

Doširoka som sa usmiala "Pravdaže," súhlasila som. Aby som moje tvrdenie spečatila, za pochodu som sa k nemu natiahla a narýchlo vyhľadala jeho pery. Za pás si ma pritiahol k sebe a prijal nie jeden, ale až dva moje rýchle bozky.

"Ja ti na oplátku vyberiem nejaký sexy outfit, čo povieš, zlato?" zamumlal vyzývavo.

"Budem len rada," oplatila som mu rovnakým tónom. Po mojich slovách jeho ruka skĺzla na môj zadok a takto nás doviedol k ostatným z partie. Znova všetkým dával najavo komu patrím. A komu zároveň patrí aj on.

"Hey, Fletcher!" zvolal Hemmings. On je...iná kapitola, povedala by som. Zároveň je jeden z tých, ktorí sa vyžívajú v prezývaní môjho chlapca.

"Hemmo!" odlepil sa odo mňa a natiahol sa k Lucasovi, aby si s ním mohol vymeniť bratský pozdrav. Presne tak, tí dvaja boli najlepší kamaráti už od nepamäti. 

Ja som sa teda pridala k dievčatám, ktoré som takisto vrelo pozdravila.

Boli to dobré kamošky. Ako sa to vezme. Na nakupovanie, lakovanie nechtov, líčenie, klebetenie, tancovanie, balenie chalanov a opíjanie boli ako stvorené.

A ja som sa tvárila, že mi to vyhovuje. Pretože tak to aj bolo. Jednoducho mi to vyhovovalo a bodka.

Po celý čas som s nimi komunikovala. Bavili sme sa o všetkom a zároveň o ničom. Minúty pred začatím vyučovania sme si krátili kecaním o šminkách a drahých handrách.

Chalani neustále o čomsi vtipkovali a rehotali sa ako choré kone. Ak som aj zachytila pointu vtipu, nezdala sa mi vtipná. No aj napriek tomu som sa zasmiala.

Rovnako ako som sa smiala na tom, ako si Alexiss zabudla obliecť nohavičky na promócie svojej sestry.

Urobila to naschvál. Lenže to som jej nepovedala. Radšej som sa schuti zasmiala. Alebo som sa teda tvárila, že ma to strašne pobavilo. Aj tak si to nikto nevšimol, pretože všetci sú až príliš zahľadení do seba.

Ušlo im, že ten smiech bol rovnako falošný ako Barbarine príčesky.

Všetko bolo v najlepšom poriadku (teda ak sa to tak dá povedať), až pokiaľ som na sebe nepocítila niečí pohľad. Nebol to Ashton. A dokonca ani Fletcher, ak chcete. Nebol to nikto "od nás".

Hraný smiech ma okamžite prešiel. Ten pocit bol zvláštne príjemný a zároveň desivý a intenzívny. Aj napriek vonkajšej teplote mi po krku prešiel mráz.

Obzrela som sa okolo seba. Netrvalo mi dlho, kým som našla toho, komu ten pohľad patril.

A to bola ďalšia vec, ktorá ma vydesila. Bola som si istá, že toho chalana nepoznám, no zároveň som mala pocit, že sa nevidíme po prvý raz. A to sme sa teda nevideli.

Nevedela som, čo je zač, no baby a chalani ho zvykli volať Šaman, Čarodejník, Indián, Syn Satana, Ten Čierny alebo aj Čierny Vlk.

Prečo, to som sa mohla len domnievať. Nechcela som však o ňom premýšľať. Aj tak ma už dosť desil. Preto som sa len zamračila, ignorujúc jeho vytrvalý pohľad, ktorý ma neopúšťal a otočila som sa späť k partii.

"Pravde sa nevyhneš."  Preletelo mi hlavou. Srdce sa mi nepríjemne rozbúchalo. Istotne som si to nepomyslela ja sama od seba. A to som si myslela, že ma už nejde viac vydesiť.

■●■●■●■