the waiting heart.

❝Moja hra, moje pravidlá.❞

Časť je venovaná @Sett_Horan, pretože komentovala ako prvá a úprimne ma to potešilo. :-)

★☆★

Záblesk jemného svetla bolo jediné, čo som pomedzi mihalnice videla. Lepšie povedané, ani som sa nenamáhala otvoriť oči. Pálili ma spánky, najradšej by som zaspala už navždy.

"Diana," dostalo sa ku mne z diaľky. Chcela som sa ozvať, no moje pery boli jedna púšť. Snažiac sa premôcť samu seba som rozlepila oči. Videla som len sivú oblohu preťatú jemnými slnečnými lúčmi, ktoré sa predierali pomedzi mraky.

Pocítila som stisk na mojej ruke a až vtedy som si spomenula. Útek nie je riešenie. Určite som ochorela a mala by som sa ísť dať vyšetriť. Pán doktor, mám halucinácie a pravidelne odpadávam.

"Hej," zaškriekala som ticho. Sucho v ústach bolo príšerne nepríjemné.

"Si v poriadku?" opýtal sa ma starostlivo. Oh, pravdaže som v poriadku, miláčik, len som nečakane odpadla ako hruška zo stromu. Spadla hruška zelená, obila si kolená. Teraz plače na zemi; Dobré lieky dajte mi! Božemôj, skutočne so mnou niečo nie je v poriadku.

"Bolí ma hlava," zamrmlala som, dlaňou si tieniac oči pred neškodným svetlom.

"Vezmem ťa ku školskej lekárke," oznámil mi, pomaličky ma dvíhajúc zo zeme. Oh, bol zrazu taký pozorný!

"Nenamáhaj sa, o chvíľu to prestane," zahovorila som to. Vlastne potrebujem len vodu a za svojim doktorom zájdem neskôr.

"Ale no tak, Dee," naliehal a odhrnul mi vlasy z čela.

"Kde je uhm..."

Fletcher pozdvihol obočie "Kto?"

"Ten-to je jedno," mávla som rukou. Prečo ma to vlastne zaujíma?

"Hm, okay," odvetil pochybovačne "Pomôžem ti vstať, čo povieš?" Nečakal na moju odpoveď a hneď ma vytiahol na nohy. Náhle sa mi zatočila hlava, no tak ako to prišlo, tak to i odišlo.

"Aha, som v pohode. Už ani tá hlava nebolí," usmiala som sa, prekonávajúc bodavú bolesť v nervoch.

Fletcher so stisnutými perami prikývol "Zľakol som sa, vieš?" povedal zrazu.

Povzdychla som si. Akosi rýchlo zmenil postoj, nie? Nedávno ma násilne zhadzoval za prítomnosti Čiernookého a teraz má starostlivé sklony. Je teda problém vo mne alebo v tom chlapcovi?

"Nič sa nestalo, naozaj," uisťovala som ho so slabým úsmevom.

"Dobre," zamumlal s pohľadom upriameným na mojich perách.

"Dobre," zopakovala som. Následne vzal moju tvár do dlane, palcom prechádzajúc po lícnej kosti. Pozdvihla som pohľad k jeho perám, ktoré sa pomaličky približovali. Pootvorila som ústa a len čo sa naše pery spojili, mi stislo srdce. Objala som Fletchera okolo krku, prijímajúc jeho bozky, ktoré sa stávali čím ďalej, tým viac naliehavejšie.

Myšlienky mi však zabehli k čiernym očiam a pevnej postave nasiaknutej temnosťou. Ako asi chutia jeho pery? Sú jeho bozky rovnako tajomné ako on? Stisol by ma pevnejšie ako Fletcher? Miloval by ma vrúcnejšie?

Avšak hneď ako som si uvedomila o čom skutočne premýšľam, mnou myklo. Srdce sa mi vydesene rozbúšilo a ja vykoľajená sama zo seba som sa odtiahla od Fletchera. Ako som to, do riti, mohla dopustiť?! Premýšľať o niekom, koho ani nepoznám v takýchto súvislostiach?! A k tomu ešte v náručí svojho frajera! Čo so mnou, dočerta, ten chalan robí?