bonus :: časť siedma :: posledná.

237 37 1
                                    

2 TÝŽDNE PO NEČAKANOM STRETNUTÍ.

Zvuk starého rádia zo Saritinej izby a Billyho tiché chrápanie mi dodávali odvahu pritlačiť hrot atramentového pera na papier. Z otvoreného okna sálalo teplo letnej noci, pripomínajúc mi jeho objatie. Bola to posledná kvapka k tomu, aby som začala.

Drahý Calum Thomas,

píšem, pretože štyri roky sú dlhá doba a myslím,že sme sa obaja načakali dosť. Najmä Ty, pretože si ich strávil v nevedomosti a lži. Nemienim tentoraz nič zahmlievať alebo prikrášľovať. Chcem Ti napísať veci tak ako sú. Dokonca i za cenu, že ostaneš šokovaný a nehodný ďalšieho kontaktu so mnou a Tomom, dokonca i so Saritou.

Predtým ako začnem, odpusť mi, že trvalo ďalšie dva týždne, pokiaľ som sa odvážila spísať Ti pravdu. Za zvyšok sa nemám právo ospravedlňovať, veď to posúď sám...

A teraz, kde začať? Možno tam, kde to všetko skončilo. Prosím, neprepadaj zmäteniu, zatiaľ čo čítaš tieto slová. Idem Ti rozpovedať krátky príbeh, po ktorom túžim, aby si si naň jedného dňa spomenul.

V poslednom ročníku som spoznala jedného veľmi zvláštneho chlapca, ktorého každý odsudzoval. Pravdupovediac som to robila aj ja, až kým som ho nespoznala bližšie. Bol jedinečný a tajomný, svojím spôsobom čudák. Lenže ja som bola stále tou babou, ktorá sa pretvarovala pred skupinkou svojich „kamarátov", oblečená v najlepších kúskoch oblečenia, s prízemnými názormi a pohľadom na život. Nepoznala som pravéhodnoty, až do jednej osudnej chvíle.

Do chvíle, kedy si ma ten záhadný chalan získal a stal sa vlastníkom mojej mysle i srdca. Zdôrazňujem mysle, pretože mal úžasnú schopnosť, ktorá bola len jednou z mnohých - čítanie myšlienok.

I napriek tomu, že som pred ním mala chlapca, zamilovala som sa vtedy prvýkrát v živote. Prešli sme si kopou zlého, teraz si už nedokážeš prestaviť aké hrozné to bolo. No zároveň sme si vytvorili nespočetne veľa krásnych spomienok, ktoré si, žiaľ, dnes pamätám iba ja.

Rovnako ako v každej rozprávke, aj nám niekto bránil v tom, aby sme boli plne šťastní. Hrozilo nám, že zomrieme kvôli našej láske a to všetko len kvôli jeho otcovi.

A tak sme začali vymýšľať plán ako tento súboj vyhrať. V rozhodnej chvíli sa však všetko pokazilo a moja jediná láska, ktorá sa obetovala pre naše šťastie stratila pamäť. Nie celkom, len čiastočne.

Na čom však záležalo najviac, nepamätal si mňa, čo spôsobilo, že sa môj svet zrútil v momente, keď otvoril oči a z dvoch žien stojacich pri ňom spoznal len Saritu.

Ah, Calum. Môj Calum... Zaiste už tušíš aká je pravda. Ďalej nasledovali len klamstvá, doteraz netuším prečo sme sa so Saritou rozhodli držať Ťa od Tvojej minulosti. Avšak tak ako neuveriteľné to je, tak ozajstne to všetko bolelo. Je na Tebe, či mojim slovám uveríš. Jedno však vždy bude nevyvrátiteľné.

Ty si ten záhadný chlapec, ktorý ma opantal a Bilius Thomas patrí rovnako Tebe ako aj mne. Mrzí ma, že sa o tom dozvedáš teraz, keď si malý myslí, že Lucas je jeho otec, ktorý ho opustil, keď si sa Ty zjavil vo dverách nášho domu. Z ničoho Ťa neviním, vlastne som vďačná, že to osud takto zariadil a Ty si sa v ten deň vrátil späť.

Nuž, aby bolo jasné, nečakám, že sa prirútiš hneď ako dočítaš tento list, dokonca nečakám ani to, že tomuto všetkému uveríš. Avšak poTvojich slovách, ktoré mi dodali odvahu napísať Ti, vkladám do tohto všetku svoju nádej.

Vždy srdcom verná Diana Maria.

Dopísala som posledný riadok a bez toho, aby som si po sebe slová prečítala a uistila sa o tom, že dávajú zmysel som papier zložila a vložila do obálky. Zalepila som ju a opísala Calumovu adresu do pravého dolného rohu. Ešte šťastie, že s ním bola Saritav kontakte a ešte lepšie, že mi ju s úsmevom požičala. List som zapečatila známkou v pravom hornom rohu.

Stačilo len, aby som ju ráno odniesla na poštua počkala. Už len počkala. Vždy som len čakala. Už od začiatku som bolalen čakajúce srdce. A tentoraz sa snáď konečne dočkám.

FIN.

■●■●■●■

Uhm. Okay, guys, tvárme sa, že ste nemuseli čakať viac ako mesiac na túto nevydarenú finálnu časť. Je mi to ľúto, ale mala som blok, vlastne ešte stále ho mám, no dnes som sa už naozaj dokopala túto vecičku dopísať.

Myslím, že vás už nie je tak veľa ako predtým,súdiac podľa feedbacku. Nuž, viem, že ten bonus nebol bohviečo, no chceli ste ho a tak som ho písala, i keď to bolo mnohokrát priťažké. Ešte raz sa ospravedlňujem za to mega meškanie a nezaujímavý koniec, ďakovať budem v ďalšej časti. Yop, ešte vás trochu pootravujem, i keď si to možno nikto neprečíta, ale ja potrebujem mať srdce na pokoji :-D C'ya soon!!!

 

the waiting heart.Where stories live. Discover now