❝...všetky túžby plnia sa.❞

515 56 3
                                    

Rada by som tejto časti udelila pod nadpis "Thinking out loud" pretože niektoré verše toho songu sakramensky sedia k tejto časti.
Huh, časť. Dúfam, že som jediná, ktorej sa to zdá také...rozhádzané. Ak nie, nebojte sa písať aj kritiku :-) Každopádne, užite si túto časť. Je dosť dôležitá.

■●■●■●■
Sústredila som sa na pravidelný tlkot svojho srdca. V tichu, ktoré nás ovládlo znel až príliš hlasno. To však nebolo to, čo ma trápilo. Ticho. Zožieralo ma zvonka i zvnútra.
Nedokázala som ho ale prelomiť. Táto situácia ma istým spôsobom liečila, no vedela som, že toto nie je všetko, čo mi môže poskytnúť.
Spodnú peru som uväznila medzi zubami, zabraňujúc tomu, aby sa klepali od zimy. V tom som na páse pocítila teplý dotyk a srdce mi poskočilo.
"Vezmi si ju," vyslovil pokojným hlasom, podávajúc mi svoju čiernu mikinu. Pohľadom som prešla z kusu oblečenia na jeho tvár.
Oči mu v mesačnom svetle svietili ako dva uhlíky. Vedela by som sa do nich dívať večnosť bez toho, aby ma to prešlo. Plné pery zvodne opreté o seba, žiadajúc o pozornosť a sladký dotyk. Mala som pocit, že sa mi celý ponúka.
Veď prelomil tú polmetrovú vzdialenosť a teraz kľačí tesne pri mne. Bolo žalostne ťažké odolať mu. Stačilo by, keby som sa priblížila len o pár centimetrov a naše pery by sa spojili.
Naskočili mi zimomriavky a to aj napriek tomu, že z neho sálalo teplo "Vďaka," vydýchla som úžas, klopiac zrak.
Neisto som sa natiahla po mikinu, ktorú mi podával. V ten moment som skoro zabudla na to, že sa trasiem od zimy. A čo som si následne uvedomila bolo, že som zabudla aj na jeho vzácnu schopnosť.
Zrazu mi nedovolil, aby som si vzala oblečenie, ktoré mi dával. Namiesto toho ruku stiahol a mikina sa ocitla kdesi za ním. Nadýchla som sa na protest, neschopná vydýchnuť.
Uchytil totiž lem čierneho trička a pretiahol si ho cez hlavu. Naskytol sa mi pohľad na to telo, ktoré som si predstavovala namiesto Fletchera. Tak tmavé, slnkom vybozkávané, no najmä pevné, akoby tvrdou prácou pohladené. Nechýbal ani ten drevený prívesok, ktorému som nerozumela a tetovanie na kľúčnej kosti.
Vtedy som za ten večer dostala druhýkrát chuť pobozkať ho. A tentoraz sa to stalo. Avšak s tým rozdielom, že ma Calum šikovne predbehol.
Naliehavo narazil plnými perami na tie moje. Zalapala som po dychu, unesene si dávajúc dokopy dva a dva. Následne som sa vzchopila, oplácajúc mu jeho zamatové bozky.
Vlhkými vankúšikmi sa obtieral o moje vyprahnuté pery, ktoré bažili po jeho bozkoch. Nechala som ho hojiť moju zranenú dušu. Potrebovala som ho. Už to nebola len domnienka, či myšlienka. Stal sa z toho nevyvrátiteľný fakt. A znova sa všetko stŕhlo tak bleskurýchlo.
Oddávajúc sa mu som dovolila, aby moje tričko putovalo za tým jeho. Len čo som bola ochudobnená o jediný kúsok oblečenia, ktoré delilo jeho pohľad od môjho polonahého tela, odtiahol sa.
Hlbokým pohľadom smerujúcim až kdesi na dno mojej duše mi pohliadol do očí. Viečka sa mi klepali, kdežto celá jeho tvár bola pokojná.
Jeho ruky ležiace na mojom páse ku mne vysielali hrejivú energiu. Po chlade, ktorým som bola obkľúčená, nebolo zrazu ani chýru ani slychu.
Srdce, ktoré do tej chvíle bilo v pravidelných intervaloch náhle zmenilo tempo. V jednom okamihu sme sedeli na brehu a v druhom sa Calum po kolená máčal v jazere. A ja som tam s nohami obtočenými okolo jeho pásu a rukami okolo krku bola s ním.
Čoskoro nás do pol pása obmývala voda a on ma nepúšťal. Pevne zvieral moje telo a jazykom hladil ten môj. Zrazu som milovala to ticho okolo nás, doplnené dvomi šialene búšiacimi srdcami. Slová neboli potrebné. Všetko, čo sme chceli povedať sme vložili do bozku.
Keby som mohla, ešte väčšmi by som sa pritisla k jeho svalnatému telu. Už teraz to nebolo možné. Veď som cítila tlkot jeho srdca a drevený prívesok zarývajúci sa presne do medzery medzi mojimi prsiami, tak blízko som ho mala pri sebe.
Vlhkými, šťavnatými perami prešiel od mojich úst, po rozochvenej sánke cez krk až ku kľúčnym kostiam. Zakláňajúc hlavu som mu dovolila, aby sa na to miesto dravo a predsa s mučiacou ľahkosťou prisal a zanechal mi tak spomienku na jeho horúce vášnivé pery. S privretými očami som nechala tichý vzdych opustiť svoje pery.
Za krátko sa vrátil späť k mojim perám, zanechávajúc za sebou páliacu stopu všade, kde sa jeho pery dotkli. Nedokázala som pochopiť divokosť derúcu sa z jeho pokojného tela, v ktorom jediné srdce sa otriasalo siedmym stupňom Richterovej stupnice.
A to bolo to, čo ma uchvátilo. Jeho nepredvídateľnosť. Mohol v sekunde zmeniť svoje správanie tak, že by som to ani nečakala. No neurobil to. A tak moje telo ovládol neskutočný pokoj i napriek tomu, že som bola neverná. Práve v tom momente.
Len ja a môj Čierny Vlk, ktorý ma pevne objímal a bozkával zároveň. Bez ohľadu na to, že sme do pol pása v ľadovom jazere za domom Fletchera Irwina. Nad nami len tisícka žiariacich hviezd, na čele s obrovským mesiacom. A ticho. To liečivé ticho, ktoré nás vykúpilo spoločne s túžbami, ktoré sa splnili.
Tento moment som si dôkladne zapamätala a odložila do kúta svojej mysle. Nikdy na to nechcem zabudnúť, ani keby mi mal niekto ukradnúť všetky spomienky, ktoré mám.

the waiting heart.Where stories live. Discover now