the waiting heart.

❝Za splnu mesiaca...❞

●○●○●

Bola som mimo. Tak neskutočne mimo reality, ignorujúc všetko okolo. Moje pohyby boli skôr robotické, pretože som sa tak mohla vyhnúť zbytočným slovám. Zrazu som nechcela počúvať ani len Fletchera, či Hemmingsa. Alexiss s Barbarou totiž boli odpísané už na začiatku.

Pred deviatou večer som sa šla na Fletcherov pokyn prezliecť domov. Nemala som ani len najmenšiu predstavu o mojom večernom outfite, no netrápilo ma to. A to bolo desivé, pretože som si stále dávala záležať na výzore. Jediné, čo som však momentálne cítila bola potreba stretnúť Ho. Potajme som dúfala, že naňho natrafím cestou domov. Dokonca som náročky šla peši. Keby som sa nad tým zamyslela, uvedomila by som si, aký úbohý bol môj postoj. No kázal mi premýšľať srdcom a tak som si dala poradiť.

Samozrejme, že som ho nestretla. Nečakal ma nikde za rohom. Potláčala som sklamanie, presviedčajúc sa o tom, že sa mi dnešné dopoludnie len zdalo. Nemohla som sa však premôcť. Zrazu som ho akýmsi šialeným spôsobom potrebovala vidieť. Prečo tu nebol teraz, keď som si ho doslova privolávala?

Doma som si dala studenú sprchu v domnení, že ma prebudí a nakopne mi čistú myseľ. Bezvýsledne. Stojac pred zaroseným zrkadlom som ani v tom momente nepustila Čierneho Vlka z hlavy. Doslova som si o ňom zvykla bezcieľne premýšľať. A to sa stať nemalo.

Nikdy som si nikoho nevpustila do hlavy tak ako jeho. On sa dokonca ani nepýtal a zrazu o mne toho vie viac ako ja sama. Šialené. Navyše som si aj dovolila veriť jeho rečiam. Skĺbilo sa to ale tak rýchlo, že som nemala na výber.

Práve som sa naťahovala po zubnú kefku odloženú v poháriku na poličke a druhou rukou som si držala uterák tesne obmotaný okolo tela. Pohľad som nespúšťala z oroseného zrkadla. Vždy som si ho po sprche zvykla utrieť, no teraz som sa nenamáhala.

A urobila som dobre. Na zrkadle pokrytom parou sa začali vynímať písmená, akoby ich niekto vpisoval prstom.

Zdravý rozum by povedal, že som to bola ja, pretože to inak ani nevyzeralo. No až taký cvok nie som. Síce možno trochu, keďže som sa začala škeriť na zrkadlo.
"Môžeš na chvíľu premýšľať aj o niečom inom, než o mne?" stálo tam. V ušiach mi zaznel ten jeho drzý tón, ktorým by to vyslovil. Hneď sa opar začal ochladzovať a písmená sa rozpíjali, stekajúc v kvapkách nadol. Srdce mi však poskočilo pri pomyslení, že to skutočne funguje a následne som sčervenala. Ten vie skutočne všetko!

☆★☆

Party bola oficiálne spustená presne o deviatej. Na slávnostnom otvorení som sa však nezúčastnila. No pochybujem, že si to Fletcher všimol. Veď bol tak pohltený povinnosťami a prípravami, že zabúdal na všetko ostatné. A teda aj na mňa.

Bolo niečo po desiatej, keď som vkráčala do vily Irwinovcov. Vyzerala úplne inak ako vo všedný deň. Fletcher si dal záležať na svetlách, hlasnej hudbe, ktorá sa ozývala celou štvrťou a najmä na drahom alkohole, ktorého opar vás vítal hneď pri dverách. Nemohli chýbať ani červené plastové poháre, nad ktorými som len pokrútila hlavou. Jemu tu dnes večer nechýba zrejme nič.

Predrala som sa hustým davom postávajúcom v obývačke. Väčšina ma privítala veľavravným úsmevom, ktorý som im silene opätovala.

Len čo som sa dostala ku Fletcherovi, prebodol ma pohľadom. Ľahko som sa pousmiala, nadychujúc sa pre pozdrav. On ma však za lakeť strhol do kúta.

Neporozumene som sa zamračila, snažiac sa vyslobodiť z jeho stisku.

"Hej," sykla som so skrčeným obočím. Bol tak strašne blízko, tak desivo blízko.