the waiting heart.

prívesok.

Ahojte :-) trošku to trvalo, no chcela som tomu dať nejaký čas...možno na vstrebanie udalostí, idk. Možno aby som vás trošičku natiahla a podusila? Vážne neviem :-D nevermind. Ide o to, že netuším aká dlhá táto časť je, všetko to píšem na mobile. Pravdepodobne kratšia, idk. No je fakt dôležitá a preto vám chcem poradiť, aby ste si všímali hints, ktoré som do tejto časti dala. Sú písané kurzívou. ;-) that's all i want to say. Plus: komentíky, názory, kritika, votes, poprípade teórie ako to podľa vás bude pokračovať, whateva...to všetko ma poteší. Ďakujem! (zas som sa tak veľmi rozpísala?? sorry. it's all for you, my darlings.)
■●■●■●■

Dunenie ozývajúce sa v každom kúte mojej hlavy a nemilosrdné bodanie v spánkoch. Presne to ma vytiahlo z bezsenného, no predsa nepokojného spánku.

Následne sa ozvalo rázne klopanie ma dvere. Neochotne som pozdvihla viečko "Vojdite, Sarita!" zvolala som s námahou, bojujúc s bolesťou hlavy.
Sarita už roky pracuje pre našu rodinu ako...slúžka, dalo by sa povedať. Vedela som, že je to ona, kto čaká za dverami. Nikto totiž neklope tak drasticky ako ona.

Hneď ako vošla mi darovala láskavý úsmev "Dobré ráno, Diana. Vyspali ste sa?" vyslovila zdvorilo.

Nepodarene som sa zaškerila a ona to vzala ako odpoveď. Predsa videla v akom úbohom stave som.

"Len som prišla po špinavé šatstvo," oznámila profesionálne. Prikývla som, ukazujúc na kopu oblečenia. Zdalo sa, že tam ležia i šaty zo včera.

"Vďaka," zamumlala som, keď ich hodila do koša, ktorý niesla pod pazuchou. Len mi darovala svoj milý úsmev a odišla.

Zas som osamela. Neodvážila som sa vstať z postele, keď sa so mnou celá izba zatočila ako na kolotoči. Prstami si masírujúc koreň nosa som premáhala nevábivé nutkanie zvracať.

Poviem vám, takúto opicu som ešte nezažila. Odporné sucho v ústach a pocit akoby som už nikdy nemala stáť nohami pevne na zemi.

Potrebujem vodu. Veľa vody. To bola hneď druhá vec, ktorú som si v to ráno uvedomila.

Tretia bol fakt, že ma škriabe v hrdle. Došľaka, tá žúrka ma celú úplne znefunkčnila. Dokonca som si necítila končatiny, svaly som mala tvrdé ako kameň. Bála som sa, že ich už nikdy nezpojazdním...

A to bol moment, kedy som si uvedomila aj vec štvrtú a to tú, že nutne potrebujem sprchu. Teplú, priam horúcu sprchu, aby som zo seba zmyla celý včerajšok.

Donútila som sa teda vyšplhať z mäkkučkých prikrývok a zamieriť do kúpeľne. Provizórne pyžamko, v ktorom som zaspala na mne nemotorne viselo.

Jednoducho des a hrôza. Z Diany Mayerovej sa stala troska z dňa na deň. Ale pozrite, aj keď si zo včerajška moc nepamätám, tá žúrka bola masaker. Môžem si teda dovoliť vyzerať ako zombie. A aj sa tak cítiť.

Stojac pred zrkadlom vo vlastnej kúpeľni som si tričko pretiahla cez hlavu. Moju pozornosť skoro okamžite upútali dve bordové značky na krku. Neubránila som sa úškrnu. Typický Fletcher. Za každých okolností si musí všetko označkovať a privlastniť.

S rozjarenými pocitmi a zhúleným úsmevom na tvári som vošla do sprchy. Horúce kvapky sa zdali ako jediný možný liek pre moje ubolené telo.

Vážne som sa včera až tak utrhla z reťaze? Myslím tým...nepamätám si ani zlomok tej party. Možno tak to ako vypadli poistky a Fletcher sa preto naštval. Zvyšok sa môžem len domnievať. Boľavé hrdlo, svaly, cucflek, suchoty...to sa tak podobá na prehýrenú noc u Irwina.

Vyliezla som zo sprchovacieho kúta, obmotávajúc si ručník okolo tela. Až tentoraz som pri pohľade do zrkadla, ktoré som si utrela, zaregistrovala začervenanú kožu tiahnúcu sa od pŕs ku krku a končiacu pri cucflekoch. Prešla som si po tom mieste prstami, nadvihujúc jeden kútik.

"Slečna Diana!" z premýšlania ma vytrhol Saritin hlas podčiarknutý hrubým španielským prízvukom. Vykukla som z kúpeľne. Stála na prahu mojej izby.

"Potrebujete niečo?" opýtala som sa, pozdvihujúc obočie. Kývla hlavou a ustarostene stisla pery predtým, než prehovorila.
"Tento prívesok som našla vo vrecku vašich nohavíc," upozornila ma na drevenú hompáľajúcu sa vecičku v jej rukách.