love me harder ii.

393 50 5
                                    

UPOZORNENIE: TÚTO ČASŤ ČÍTATE NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ. NERUČÍM ZA ŽIADNE EMOTIONAL BREAKDOWNS, WRECKED FEELS ANI NIČ PODOBNÉ. MALA SOM VÁS RADA.

Neubehlo príliš veľa času a do kuchyne vstúpila Sarita. Na tvári jej trónil spokojný úsmev, teda aspoň na pohľad tak vyzeral. Hodila očkom po Calumovi, ktorý miešal šalát a mne darovala dôverný pohľad.

Povzbudivo som sa na ňu usmiala a pridala olej na panvicu. Bez slova kývla hlavou a vzala si po čo zrejme prišla. Pri odchode sa otočila a s hravým pohľadom pozrela priamo na Caluma.

„Bola by som rada, keby ste to tu nepodpálili. Keby ste však náhodou potrebovali pomoc s hasením, budem v záhradke,“ žmurkla a knísavým krokom odišla.

Calum sa s pokrútením hlavy zasmial a nenápadne pretočil očami. Za túto reakciu si odo mňa vyslúžil slabé ťapnutie po pleci.

„Hej!“ otočil sa ku mne a v očiach mu zvláštne blysklo. Vyplazila som naňho jazyk, len tak pre zábavu.

Avšak to ho nevyprovokovalo k tomu, aby sa so mnou bláznil tak ako som chcela. Možno to vedel a preto sa nedal. Urobil to naschvál.

Našpúlila som pery a vrátila sa späť k práci, sprevádzaná Calumovou rukou na mojom zadku v rýchlom capnutí. Sama pre seba som sa zaškerila a na rozžeravený olej som dala prvú dávku zemiakov.

„Čo bude v pondelok?“ opýtala som sa nenútene. Ozaj sa mi podarilo, aby to znelo ako nejaká otázka o počasí, no v skutočnosti mi na odpovedi nehorázne záležalo.

Lenže tá neprichádzala. Ozývalo sa len prskanie oleja a smaženie hranoliek, sprevádzané hlasným tlkotom môjho srdca. Nemala som však odvahu otočiť sa a otázku zopakovať.

Zmierená s tým, že moje slová boli buď statočne odignorované alebo splynuli v šumení, ktoré sa ozývalo kuchyňou, som na svojich bokoch pocítila dve veľké horúce dlane.

Skoro som poskočila, prekvapená náhlym dotykom, no nestalo sa tak, Calum ma vtiahol do svojho pokojného energického poľa.

Snažila som sa dávať pozor na naše dnešné neskoré raňajky alebo skorý obed, no zrazu to nešlo. Na lopatke som cítila Calumove búšiace srdce, celé jeho telo bolo prilepené na mne. Zapadli sme do seba ako dve lyžice, každá moja krivka sa zohrala s tou jeho.

Jeho stisk slabo zosilnel, keď sa perami dotkol sladkého miestečka za uchom. Zadržala som vzdych, ktorý chcel náhle opustiť moje ústa. Sústredene som klipkala na hranolky plávajúce v oleji.

„V pondelok je škola, ak sa nemýlim,“ začula som úsmev v jeho hlase. Vôbec neriešil to, čo som sa mojou otázkou chcela dozvedieť.

Privrela som viečka a povzdychla si, doslova hádzajúc flintu do žita. Zrejme sa to dozviem až   pred bránami školy, keď sa mi otočí chrbtom a povie, že sa uvidíme neskôr. A aby toho nebolo málo, aby som ho dovtedy nehľadala.

V mysli som nad tým pokrútila hlavou. Možno som naňho príliš prísna a podceňujem ho, no čo mám čakať, keď sa mi od neho doteraz nič iné nedostalo? Nemala by som nad tým takto hlboko premýšľať a radšej tomu nechať voľný priebeh...

Zatiaľ čo ja som sa ako hranolka topila v myšlienkach, Calum perami prešiel nižšie na krk, kde zanechával drobné božteky. Znova som otvorila oči a zovrela v dlani okraj linky.

Jeho ruky klesli na moje stehná, pričom jednou z nich sa vrátil a zašiel pod tričko. Mäkkými bruškami prechádzal po mojom nahom brušku, rozosielajúc tak sladké chvenie všade naokolo.

the waiting heart.Where stories live. Discover now