❝Bláznom patrí svet.❞

538 57 5
                                    

Dala som sa viesť kdesi do neznáma. V meste, kde som vyrastala už 18 rokov a predsa som bola neistá. Zároveň som cítila to bublanie v žalúdku, signalizujúce skryté vzrušenie. Vždy som bola dobrodružný typ, no cítila som, že táto výprava je niečím zásadne iná.

Neprestajne ma držal za ruku a v tichosti ťahal kdesi za mesto. Počas hlbokého premýšľania som sa ani nestihla začať báť. Pretože to by som zrejme mala, nie?

Kráčam s neznámym chalanom a sama neviem kam. Slnko akosi náhle zapadlo a mesto začalo ovládať zotmenie. A ja som ho stále nasledovala.

Zrazu ma začala ovládať zvedavosť. Čo všetko mi dnes odhalí? Budem ním aj naďalej zaujatá alebo sa ho začnem skutočne báť? Vlastne až teraz, keď sme zrejme došli na miesto, ma začali nahlodávať pochybnosti a strach.

Zastal a obrátil sa ku mne. Tentoraz som už vôbec nemohla spod tej mikiny rozoznať rysy jeho tváre.

"Páči sa mi tvoja poslušnosť," prehovoril zrazu. Zatajila som dych, snažiac sa ulapiť naspäť svoje odhodlanie a túžbu dozvedieť sa pravdu.

"Na čo sme tu?" ignorovala som jeho slová.

"Šla si so mnou dobrovoľne, ani som ťa nemusel zmagoriť," pokračoval veselo. Zamračila som sa.

"Mám vlastný rozum!" bránila som sa. Čierny Vlk sa zasmial.

"Ako kedy. Pretože štvrtok tomu nenasvedčuje," cítila som jeho hlboký pohľad, aj keď som ho nevidela. V jeho hlase som začula výsmech. Moje zamračenie sa prehĺbilo.

Naštvane som prešla diaľku medzi nami, prerušila vzdialenosť a prudko som mu stiahla kapucňu z hlavy.

Chcela som naňho vyletieť, no vzápätí som ostala nemo stáť, ohromená tým, čo som videla.

Jeho čierny pohľad sa mi znova dostával pod kožu. Dlhé mihalnice mu siahali až kdesi k viečkam. Bláznivo krásne plné pery boli pozdvihnuté do spokojného úsmevu. Nebránil sa. Svoj úsmev nepretrhol do rehotu, keď som sa naňho unesene dívala. Náhle ma oblial pocit hanby. Nemôžem to zhoršovať svojimi pubertálnymi pohľadmi.

Keď som sa konečne nadýchla, uvedomila som si tú blízkosť medzi nami. On zo mňa nespúšťal pohľad, no ja som sa už snažila nedívať sa naňho.

O krok som ustúpila. Potom o dva. Srdce mi šialene búšilo a v hlave sa mi začal obraz toho Poloboha z mojej predstavy vypĺňať ako puzzle. Výsledkom bol dokonalý Čierny Vlk skláňajúci sa nado mnou. Telo mi okamžite posiali zimomriavky. Privrela som oči.

Snažila som sa ovládnuť svoje rozjarené pocity. Nádych, výdych. Len čo som otvorila oči, mal kapucňu znova na hlave. Nadýchla som sa na protest, no on ma prerušil.

"Dnes si sa už dozvedela dosť," prehovoril vážne "A napokon, ja takisto," zaškeril sa. Stisla som pery a po lícach sa mi rozliala červeň. Hlúpe predstavy!

"Beriem to ako uznanie si svojich činov, Diana Mayerová," dodal, akoby odpovedal na moje myšlienky "Ak si nabudúce budeš dávať pozor na koho a za akých okolností myslíš, vyhneme sa tomu," poučil ma. A čo ak si nechcem dávať pozor...? Na chvíľu nastalo ticho. Mala som pocit, že sa už chystá na odchod.

"Hej, ešte stále si mi veľa vecí nevysvetlil!" zvolala som.

"Napríklad?"

"Povedz mi o štvrtku. Prosím," vyslovila som rýchlo.

"Vo štvrtok si odpadla a ja som ťa odniesol domov," povedal nevzrušene.

"Nie, nie, nie. Chcem počuť pravdu."

Povzdychol si "Aj tak tomu nebudeš chápať."

"Nevykrúcaj sa z toho! Dal si mi sľub, tak ho dodrž!"

"Nič som ti nesľúbil," bránil sa. Znova som sčervenala. Naozaj mi nesľúbil, že mi odpovie na všetky moje otázky.

"Prosím, žiadam ťa len a len o to," prehovorila som zúfalo.

"Nemôžem ti to povedať, okay? Už teraz vieš viac, ako by si mala," odsekol a dal sa na odchod. Naštvane som zaťala päste.

"Tak na čo si ma sem dotiahol?!" vykríkla som za ním rozzúrene.

"Aby si si doplnila predstavu o mne. Zdá sa, že sa ti páčila. Misia je teda splnená, môžeš znova odísť," odvetil pokojne.

"Si blázon!" zjačala som.

"No ak by som bol normálny, netúžila by si po mne."

Zalapala som po dychu. Jeho slová ma umlčali. Nemohla som mu odporovať, pretože by sa aj tak dozvedel pravdu. Len som zaostrovala na jeho čierny obrys v tme.
"Vraví sa, že bláznom patrí svet. A mojim svetom si ty, Diana Mayerová. Patríš mi a nič s tým nemôžeš robiť." Oznámil mi hlbokým, rozhodným hlasom a stratil sa v tme. Ostala som tam sama, opustená so šialene rozbúšeným srdcom a zmätkom v hlave. A to len vďaka nevyspytateľnému Čiernému Vlkovi.

■●■●■●■●■

the waiting heart.Where stories live. Discover now